Rodinné tajomstvo 7. kapitola 3/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre Nade, Lilith, ell. 

 „Pán Jung?“

Starší muž  pozrel naňho.

„Nenahneváte sa, ak sa vás na niečo opýtam?“

Myoung-soo si veľmi rýchlo zvykol prejavovať mu určitú mieru úcty.

Obzvlášť preto, že ju voči nemu skutočne pociťoval a nebolo to len predstierané prikyvovanie, ako v prípade Byuna, ktorého by najradšej niekam poslal.

Nastalo mierne zaváhanie, spojené s akýmsi zvláštnym chladom sálajúcim z jeho pohľadu.

„Pokojne sa ma pýtaj na čo len budeš chcieť...“ povedal mu a hľadel mu pritom do očí spôsobom, ktorý ho takmer nútil tú otázku čo najskôr položiť.

„Raz ste mi povedali, že ste dostali šancu...“

„Áno, to som povedal....“ pripustil tichším hlasom než zvyčajne.

A v jeho očiach sa mihlo niečo, čo Myoung-soo takmer od ďalších otázok odradilo, no jeho postoj nebol napätý a zjavne sa ho nechystal okríknuť ani mu nič vyčítať, tak sa napokon odhodlal pokračovať.

„Porozprávate mi tom...“ požiadal ho.

Zaujímala ho tá časť jeho života, ktorá bola zvyčajne na verejnosti prezentovaná rôznymi spôsobmi.

„Áno, ak si to skutočne želáš, budeme o tom práve teraz hovoriť...“ povedal to tak trochu zvláštnym spôsobom, no nevyznelo to odmietavo.

„Ušiel som z domu, keď som mal približne toľko rokov ako ty, kvôli nezhodám s otcom som sa nejaký čas len tak túlal po uliciach... Istý čas som žil len z ruky do úst a prespával som u kamarátov... Urobil som aj veci, na ktoré nie som pyšný, no boli súčasťou môjho vyhnanstva a keď ma chytili, nejaký čas som strávil v tých domoch pre mládež... A istý čas som bol bez priezviska a bez domova...“

Myoung-soo prikývol.

To bola jedna z tých oficiálnych verzií, ktorá sa mu dostala do uší a bol tak trochu sklamaný, že mu toho nepovedal viac.

Pretože v jeho pohľade bol náznak toho, že by za tým mohlo byť ešte omnoho viac. No možno si to len namýšľal.

Rodinné nezhody a nič viac.

Keby to bolo vážnejšie, zrejme by mu ani nebol zverený do starostlivosti.

No nenaliehal, zjavne to bola jeho súkromná záležitosť a ešte si neboli až takí blízki, aby sa pred nim až natoľko otvoril.

 „Bola to taká moja objaviteľská cesta a môj strýko mi pomohol sa z nej vrátiť a opäť som sa začlenil do rodiny...“  uzavrel tú tému napokon jeho spoločník.

„No nikdy som na to obdobie celkom nezabudol a isté veci už zrejme navždy ostanú mojou súčasťou, ty mi rozumieš, však?“

„Áno, pane.“

Myoung-soo cítil to napätie, ktoré priam sálalo z jeho pohľadu a neodvážil sa klásť mu žiadne ďalšie otázky.

„Prepáčte,“ hlesol napokon.

„Nemusíš sa ospravedlňovať... Nepochybne neskôr budeš poznať viac podrobností, ale teraz si myslím, že na to ešte nedozrel ten správny čas...“

Naklonil sa k nemu a zastrčil mu jeden zablúdený prameň vlasov za ucho.

Potom nejaký čas obaja len mlčali.

***

„Poď ku mne...“ pozval ho pán Jung.

Po obchodnej večeri, ktorú mal so svojím partnerom, starším majiteľom hotela, mali pre seba luxusný apartmán.

S dvomi oddelenými posteľami.

A kúpeľnou, ktorá vyzerala lepšie než v nejakom antickom paláci.

„Ja neviem...“ zamumlal dosť rozpačito, no napokon opatrne skúsil vodu a ľahol si na druhú stranu.

Obklopilo ho príjemne hrejivé objatie vodnej masáže, na ktorú si pomerne rýchlo dokázal zvyknúť.

„Dúfam, že som ťa nenechal čakať príliš dlho...“

„Nie, to je v poriadku,“ zamumlal ospravedlňujúco.

Ešte stále mal pred očami tú situáciu na lodi, keď takmer šliapol vedľa nevhodnými otázkami, stále sa kvôli tomu cítil dosť previnilo.

Nejaký čas mu trvalo, kým sa tam dokázal uvoľniť.

Potreboval to.

A vedel by si predstaviť aj iné veci, ktorým by sa veľmi rád venoval.

Takmer ľutoval, že toho muža naposledy poslal preč, lebo jeho telo by si práve teraz vyžadovalo istú starostlivosť, v ktorú však nemohol vôbec dúfať, keďže bol na výlete so svojím opatrovníkom. A nebolo vhodné hovoriť o tom, že zatúžil po rýchlom sexe.

„Všetko mi tu ukázali a pár vecí som aj vyskúšal... skutočne si o mňa nemusíte robiť starosti...“ vyhlásil zdanlivo pokojne.

Cítil vôňu čerstvých jahôd na ktoré dostal chuť a bolo tu aj šampanské pre pána Junga správne vychladené so všetkým, čo k tomu patrilo.

„No rád by som si s vami aspoň pripil, len symbolicky, ak by to bolo možné...“ požiadal ho napokon.

„Tak dobre, ale nie veľa...“ navonok ho upozorňoval pán Jung a tváril sa pritom dosť prísne, ale napokon mu dovolil vypiť ešte jeden pohár čo Myoung-soo úplne stačilo.

Pretože čoskoro pocítil akúsi zvláštnu ťažobu, akoby toho vypil až príliš veľa, aj keď si bol istý že to v žiadnom prípade nebolo tak.

Svet sa mu pred očami začal akosi zvláštne rozplývať.

A on sám bol obklopený akousi zvláštnou bezstarostnosťou. 

predchádzajúca časť   nasledujúca kapitola