názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre ell, Nade.
Myoung-soo
napokon šiel do školy.
Nemal
na to vôbec náladu, ale nemienil sa o tom dohadovať s Jungovcami.
Nechcel,
aby si mysleli, že si teraz bude vyžadovať nejaké zvláštne zaobchádzanie aj keď
podľa jeho skromného názoru by mal mať na to nárok.
V škole
bolo všetko rovnaké ako vždy.
Držal
sa len vzadu a mechanicky si robil poznámky.
Počas
celého vyučovania bol bez nálady, zamyslený a ani sa poriadne nenajedol,
lebo nemal vôbec na nič chuť.
Nemohol
prestať myslieť na pána Junga, na všetko čo spolu dosiaľ prežili, aj na to, aký
bol ich vzťah predtým než otvorene prišiel za ním do jeho izby.
Zatiaľ
ešte nevedel tak celkom rozoznať ako sa cíti, čo sa týka neho.
Bol
zmätený a rozrušený.
Pripadal
si zradený a až príliš zbavený pevnej pôdy pod nohami.
Čiastočne
uvažoval aj nad tým, že by mohol zavolať Jun Ki a povypytovať sa ho na to,
ako to vlastne bolo, no zároveň mal z toho rozhovoru aj obavy.
Lákalo
ho to, no zároveň sa obával toho, že mu jeho niekdajší priateľ aj tak nič
nepovie, aby si ušetril problémy s pánom Jungom.
Čo
sa mu napokon aj potvrdilo, keď neskôr počas hlavnej prestávky neodolal,
zavolal mu, no bol ním okamžite zrušený.
Nepochyboval
o tom, že bol varovaný aby s ním viac nekomunikoval.
No
aj Myoung-soo mal v úmysle urobiť isté zmeny, aj za predpokladu, že by sa
mu nepodarilo dostať z tejto pestúnskej rodiny rýchlejšie než zvyčajne.
Nemal
viac v úmysle meniť školu, chcel jednoducho ostať tu, pretože aj tak to
nemalo význam, keďže mienil urobiť všetko preto, aby Jungovci neprešli ďalšou
kontrolou.
A tým,
že to chce si bol istejší než kedykoľvek predtým.
Byun
sa môže postaviť aj na hlavu, no už pred ním viac neustúpi.
Zrejme
napokon nebude mať na výber a stane sa samostatnou jednotkou, už o tom
aj tak raz uvažoval a zdalo sa mu, že to bude to najlepšie riešenie,
ktoré mu umožní vyhnúť sa ďalším
komplikáciám.
Na
začiatku to nepochybne bude ťažké, no on si zvykne.
Všetko
bude lepšie, než to čo ho postretlo tu.
A ak
si pán Jung myslí, že sa ho zľakne a nevzoprie sa mu len preto, že nemá
nikoho za sebou, tak sa veľmi mýli.
Čím
dlhšie o tom uvažoval, tým si bol istejší, že napriek všetkému nevydrží
čakať. No predtým než pôjde za Byunom sa musí dobre pripraviť, inak mu to
neprejde.
Sedel
na jednej z lavičiek.
A postupne
uvažoval nad tým, kedy by mal čo urobiť a čo bude preňho najvýhodnejšie
vzhľadom na Byunovu tvrdohlavosť a očividné nadržiavanie Jungovcom.
A pokúšal
sa priveľmi na seba nepútať pozornosť, lebo odkedy býval u Jungovcov
nadobudol medzi spolužiakmi istú z jeho strany skôr neprimeranú
popularitu.
No
už sa stihol naučiť, ako sa s tým vysporiadať.
A malo
to aj svoje výhody.
Napríklad
tú, že dnes mohol mať jedno z tých najlepších miest, počas basketbalového
zápasu ich stredoškolského tímu.
Nebolo
to nič extra, no na tej škole to bola si jediná záujmová činnosť, o ktorú mali
záujem aj deti z problematickejších rodín.
On
sám nehral a zvyčajne tam chodieval len preto, že o to mali záujem
jeho kamaráti, no práve teraz túžil radšej stráviť čas na zápase, ako sa vrátiť
sa domov.
Popoludní
sa už mal omnoho lepšie.
Odreagoval
sa na tom zápase, o dušu povzbudzovali a skrátka to malo svoju
atmosféru, bol napätý od začiatku až do konca, no bolo to také to príjemné
napätie a nemusel na nič iné myslieť, len sledovať loptu.
Prehrali.
No
aj tak to bolo príjemné spestrenie toho ťažkého dňa.
Domov
sa vrátil autobusom.
Šoféra
poslal preč a obnovil si svoju kartu.
To
bol prvý krok o tomu, aby zabudol na pohodlie, ktoré mu dosiaľ poskytovali
a začal si zvykať na svoj bežný život.
Bolo
mu jasné, že vyváženie v aute si ešte veľmi dlho nebude môcť dovoliť.
S nikým
sa nezhováral a len sa zavrel do svojej izby.
Ktorá
už dlho zrejme nebude patriť jemu.
„Mám
úlohy...“ nevrlo odbil každého, kto sa
odvážil zaklopať, no pán Jung sa aj tak dostal do jeho izby.
Mal
náhradný kľúč a zjavne nemal v úmysle rešpektovať jeho súkromie.
Myoung-soo
opustil posteľ hneď po jeho príchode.
„Dobrý
deň...“ hlesol nespokojne.
A snažil
sa od neho dostať čo najďalej.
„Myoung-soo...“
oslovil ho starší muž pokojne.
„Pozhovárajme
sa...“
„Nemám
záujem o rozhovory s vami...“ odsekol chladne a obrátil sa mu
chrbtom.
Čo
zrejme nemal urobiť, lebo pocítil ako ho pán domu objal.