Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej,
otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku,
starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva
do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak,
že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
varovanie: môže byť chápané ako
zneužitie moci nad maloletou osobou, nečítať, pokiaľ máte problémy so
sexuálnym vzťahom opatrovník/zverenec, sex-pwp 18+
„Prosím,
ne... Pán Jung...“ žiadal ho takmer s posledných síl, aby ho pustil, aby
si viac nedovolil urobiť to, čo sa stalo naposledy.
„Neboj
sa, Myoung-soo... všetko je tak ako má byť...“ pošepol mu upokojujúcim hlasom.
„Nie,
to predsa...“
Tlmene
vzlykol.
Zmätený
z toho ako ľahko dovolil pokušeniu aby nad ním prevzalo svoju moc.
Bol
opäť v jeho náručí, plne vydaný na milosť a nemilosť svojmu
milencovi.
Vedel,
že je stratený, keď sa podrobil jeho horúcim bozkom a neúprosnému tlaku
mužovho tela.
Páčil
sa mu.
Chcel
ho.
Cítil
ako v ňom narastá vzrušenie.
Sám
sa obrátil viac na bok.
A umožnil
mu dotknúť sa ho na mieste, ktoré si vyžadovalo tú najdôkladnejšiu pozornosť.
Cítil
jeho prst pomaly krúžiaci v ňom.
Dovolil
mu nežne láskať jeho bradavky, vzlykol keď sa ich satie stávalo drsnejším.
Stonal,
no ešte raz urobil pokus, snažil sa odstrčiť jeho ruky a ešte raz
vzdoroval tomu neúprosnému tlaku, ktorý jeho samého odnášal kamsi ďaleko,
takmer za hranice jeho vlastnej vôle. No jeho ruky napokon bezmocne klesli.
Oprel
sa o posteľ.
„Si môj, toho sa nemusíš obávať... takto je to
správne... presne, takto sa opri... “ pochválil ho tým hlasom, ktorému
nedokázal odolať.
A pocítil
spokojnosť, že urobil niečo, čo sa jemu páčilo.
„Prečo?
Prečo...“ hlesol šokovane nad tým, ako jeho telo reagovalo na mužove láskanie.
Bol
s tým mužom spriaznený.
Cítil,
že to tak je, odvtedy ako si ho prvý raz vzal, no až teraz pochopil, čo to
znamená preňho.
„Pretože
sa mi páči šukať takého poslušného chlapca, ako si ty Myoung-soo... A tebe
sa to predsa páči, povedz Myoug-soo ako veľmi...“
Nedokázal
odolať tomu rozkazu.
„Áno,
pane, prosím... páči... veľmi...“
Bolestne
zastonal, keď bol láskaný a ďalej nemilosrdne udržiavaný pod kontrolou
toho muža.
Cítil
jeho ruku na svojom stehne, bol neúprosne pritiahnutý bližšie a mužov penis
citlivo prenikol do jeho vnútra.
Privítal
ho v sebe.
Potreboval
byť milovaný.
Celé
jeho telo prežívalo sa zmietalo v búrlivých pocitoch, ktoré v ňom vyvolával,
každý jeho pohyb.
Akoby
si podmaňoval jeho samého, úplne celého.
Zatínal
prsty do prikrývky, keď pán Jung pohrával s jeho guľkami a jemne začal
láskať jeho tvrdý penis do rytmu svojich prírazov.
Hlbšie.
Prudšie.
Až
kým všetko nezaniklo v zdrvujúcej slasti.
Bol
porazený sebou samým.
***
Myoung-soo
ležal na mužovej nahej hrudi.
Nahý a bezmocný.
Takmer
akoby stratil všetku silu aj vládu nad sebou.
Cítil
mužovu ruku vo svojich vlasoch a tú druhú, ktorá jemne spočívala na jeho
pása, tou druhou ho držal pri sebe v objatí, z ktorého sa netúžil
dostať.
„Takto
to nemôže pokračovať... nemôžeme... Klamali ste... nie je to správne... vy ste
klamali... celý čas...“ jeho myseľ trvala na svojom a snažila sa opäť
získať kontrolu.
„V
mojom dome platí moje slovo, Myoung-soo a aj pre teba bude zákonom o to
sa neboj...“ cítil ako jeho zovretie mierne zosilnelo.
Znervóznel.
A začínal
si pomaly spomínať na svoje plány, no práve teraz pri predstave, že by ho už
viac nevidel, že by len tak odišiel pociťoval akýsi neznámy druh bolesti.
Zachvel
sa.
Pán
Jung presunul svoju pozornosť na jeho chrbát.
„Môžeme
a budeme... už čoskoro...“ jeho slová zneli ako prísľub, ktorému nebude
možné uniknúť.
„Ale
pani Jungová ona...“
„Ona
dostane viac, než by jej povolil hociktorý iný manžel...tým si buď istý...
jedného dňa možno spoznáš jej Tieň...“
Nerozumel
tomu.
No
nemal v úmysle klásť mu ďalšie otázky.
To,
čo sa dozvedel dosiaľ, už aj tak prevrátilo naruby celý jeho svet.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola
