názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
„Prečo
to robíte? Prečo si nenájdete...“
„To
stačí, Myoung-soo...“ varoval ho pán Jung dostatočne dôrazne na to, aby
pochopil, že táto téma je preňho tabu.
„A
čo ak neprestanem? Čo ak viac nedovolím, aby ste...“ vedel, že by sa mal ovládať, no nepodarilo sa
mu skrotiť svoj hnev.
Cítil
jeho pevné zovretie a jeho pohľad bol tvrdý a neúprosný.
„Nič
nezmôžeš, nesnaž sa stavať proti mne... Nenúť ma, aby som musel uplatniť isté
opatrenia, ktoré by sa ti nemuseli páčiť...“
„VY
SA MI VYH...“ chcel naňho ďalej kričať Myoung-soo, zabránil mu vtom jeden z tých
bozkov, počas ktorých prežíval extázu spojenú so všetkými tými príjemnými
pocitmi, samozrejme, že sa vzpieral, že bojoval, no pokušenie bolo opäť až príliš zradné, a tie
pocity ktoré prevyšovali celý ten zmätok, do ktorého upadol, hovorili jasne o tom,
čo by si práve teraz prial a potreboval.
Poddal
sa tomu a oplácal mu bozky, bezmocný a sám v zajatí zakázaných
túžob.
Jeho
milenec ho objímal, maznal sa s ním, a on bol bezmocný voči jeho
láskaniu.
„Tak
vidíš, nemá zmysel proti tomu bojovať, chceme to predsa obaja...“ opakoval mu
to isté, čo zvyčajne.
Bolo
to zvláštne, a preňho takmer nepochopiteľné, no bolo to preňho príjemné,
že ho takýmto spôsobom držal a že sa oňho postaral, čo však neznamenalo,
že sa už vyrovnal s predstavou pána Junga o ich vzťahu.
„Ja
si nie som istý, či to chcem... nemalo by to tak byť... pochopte, že...“ snažil sa mu to ešte raz vysvetliť, musel predsa
pochopiť, že takto to predsa nemôže fungovať. Chcel sa ešte raz pokúsiť o to,
aby naňho prestal ďalej naliehať.
„Poď Kim Myoung-soo, vrátime sa späť
k rodine... Pozhovárame sa o tom neskôr, teraz na to nie je vhodné
miesto ani čas...“ prikázal mu pán Jung, spokojný s tým, že
dosiahol svoj cieľ.
„Áno,
pane...“
Prikývol
a dovolil mu, aby ho odprevadil späť k stolu.
Ešte
ani zďaleka s ním neskončil, no netúžil na vlastnej koži pocítiť dôsledky
svojej neposlušnosti, obzvlášť nie teraz, keď naňho čoskoro čakalo stretnutie s pánom
Byunom, ktoré po tomto rozhovore považoval doslova za nevyhnutnosť.
Po
zvyšok večera, však bol nesústredený a neustále mysľou niekde inde, vôbec si ten večer neužil
a uľavilo sa mu, keď sa konečne vrátili domov a on mohol ísť do
svojej izby a zavrieť za sebou dvere.
***
Večer
za ním pán Jung prišiel, aby mohli
pokračovať v rozhovore.
Myoung-soo
mu musel otvoriť dvere a dovoliť mu, aby vstúpil do jeho izby, aj keď sa
čiastočne obával toho, že opäť podľahne svojim pomerne rozporuplným pocitom.
Sadli
si oproti sebe, obaja spoločensky unavení z tej rodinnej večere, no
nepochybne to bola záležitosť, ktorá nemohla počkať do zajtra.
„Pochopte,
že ja som od vás očakával niečo iné, pôvodná dohoda bola iná, a ja by som
sa jej rád aj naďalej držal...“
Pán
Jung však očividne potom svojom večernom výbuchu pozmenil taktiku.
„Mrzí
ma, že som sklamal tvoju dôveru, je mi to veľmi ľúto, Mám ťa rád Myoung-soo a želám
si, aby si bol u nás spokojný aj za týchto nových podmienok, ktoré sú pre
nás oboch výhodné... Musíš uznať, že k sebe patríme... to nemôžeš poprieť
ani ty...“
„Áno,
ale, neviem, či chcem pokračovať, je to také zvláštne, také iné...“ čiastočne
skutočne pripúšťal aj tú možnosť, že by to mohlo byť tak, priečilo sa to
všetkému čo ho učili a čo poznal, ale Myoung-soo, ktorému jeho tajomný
milenec vyhovoval by po tejto možnosti rád skočil, nanešťastie toto preňho
nebolo rozhodujúce.
„Naša
rodina je iná než tie ostatné, viem, že by to tak byť nemalo, no nie je možné
pokračovať iným spôsobom, ver mi, pokúšal som sa o iné alternatívy, ale
to, že teraz môžem byť s tebou je pre nás jedinou cestou, ako získať
všetko a nestratiť nič...“
„Ale
mohli by ste predsa, zmeniť svoj život, začať odznova a ....“ už keď to
vyslovil, vedel, že to nie je záležitosť, ktorá by sa mohla len tak razom
vyriešiť.
„Nie,
Myoung-soo... potrebujem svoju rodinu, nie som ochotný sa vzdať života, ktorý
sme si spolu vybudovali... Neviedlo by to k ničomu dobrému, len k zbytočnej
bolesti, po ktorej nikto z nás netúži... ver mi, že najlepšie bude ponechať
veci také aké sú...“
„Takže
tu aj dnes ostanete?“
„Áno,
ostanem s tebou...“
„Pán
Jung, prosím, ja...“
„Neboj
sa, nebudem ťa nútiť, nič z toho čo sa medzi nami stane, nebude z donútenia...“
Pán
Jung si k nemu ľahol do postele a on už viac nenaliehal, jeho hnev
utíchol a zmenil sa na niečo, čo on sám považoval za slepú odovzdanosť
vášni.
