Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre ell, Nade.
To bolo posledné na čo si dokázal
spomenúť.
Potom bola všade zrazu tma
a ticho.
A on sa prepadal kamsi do tej
neznesiteľnej hĺbky.
A keď napokon otvoril oči,
uvedomil si, že sa nad ním skláňa jeho pán spolu s Midorimom.
Bola tam aj akási žena v bielom
plášti.
„Nie je to nič vážne, iba kolaps zo
stresu, nech si ešte trochu poleží, no mali by ste ho vziať domov
a postarať sa o to, aby dnes len oddychoval...“
„Ďakujeme, pani doktorka...“ povedal
jej Tae-Woong a ešte nejaký čas sa s ňou zhováral vonku.
„Čo sa stalo?“ hlesol prekvapene Rain.
„Odpadol si...“ informoval ho Midorima.
„Nie...“
„Ále áno, museli sme ťa odtiaľ
odniesť...“
Nemohol uveriť tomu, že reagoval takýmto
spôsobom.
„Mrzí ma to...“
Posadil sa.
„Nič sa nestalo. Hlavne, že si
v poriadku... Ešte chvíľu si poseď...“ tíšil ho starší muž.
No on sa nedokázal len tak ľahko
upokojiť.
Už dávno k niečomu takému nedošlo.
Považoval to za slabosť, za niečo, čo
by sa jemu nemalo stávať.
No bola to daň za stres, ktorý prežil
počas svojho nedobrovoľného pobytu na ulici.
„Napi sa, zdá sa, že to potrebuješ...“
Midorima mu podal pohár s vodou a dovolil
mu, aby sa oňho oprel.
Prikývol a poriadne si odpil.
Napokon však odložil pohár.
„A čo aukcia... kúpili ste...“
„Nie, ostali sme s tebou a potom
sme sa tam už nevrátili...“ skonštatoval napokon.
Nemal možnosť mi povedať nič viac,
pretože sa vrátil jeho pán.
Rain na sebe cítil jeho pohľad.
Pán ho vzal do objatia.
A on sa tomu vôbec nebránil,
nechal sa rozmaznávať.
Potešený tým, že napokon zabránil tomu,
aby si jeho pán vybral niekoho iného, aj keď to pôvodne nemal v úmysle.
„Už je ti lepšie?“
„Áno, omnoho lepšie...“
Tešil sa na to, že sa spolu vrátia
domov a s výsledkom tejto aukcie bol nadmieru spokojný.
Po návrate domov ešte nejaký čas
oddychoval v ich spoločnosti a užíval si všetku pozornosť dvoch
atraktívnych mužov.
Ležal nahý v pánovej posteli.
Tea-Woong a Midorima láskali jeho
telo, podmaňovali si ho a striedavo brali.
Oboch ich mal pri sebe.
Potreboval ich.
„Prosím, ešte... prosím... vás... “
žiadal ich rozrušene.
A nevedel si predstaviť nič príjemnejšie
ako dovoliť im, aby si ho obaja podmanili.
Než dovoliť im, aby s ním zaobchádzali
ako so svojím majetkom.
Pri nich opäť nadobudol stratenú
istotu.
Bol ich jediný maznáčikom.
Ich milovanou hračkou, o ktorú sa
tvrdo delili.
Boli v ňom.
Ich pohyby v ňom prudko
rezonovali.
Bol bezbranný.
Pociťoval uspokojenie, ktoré ovládlo
celé jeho telo.
Pri nich sa cítil milovaný na úrovni,
ktorú on dokázal prijať.
Prudšie, rýchlejšie, tvrdšie.
Cítil ako sa prepojili v objatí,
bol nimi šukaný, a užíval si svoj vlastný vrchol.
***
Odišiel na terasu za pánom Midorimom.
Starší muž tam fajčil a on chcel
využiť príležitosť na to, aby sa s ním mohol nerušene pozhovárať.
Jeho pán ešte spal, nemal ani len
poňatia na čo sa chystá, a zrejme to tak bolo najlepšie.
„Pán Midorima...“
„Dobré ráno, Rain...“
Starší muž po ňom prešiel spokojným
pohľadom a on sa bez najmenšieho zaváhania pristúpil bližšie k nemu.