10. 6. 2015

Hračka 9. kapitola 2/3




Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".


Pre ell, Nade.

To bolo posledné na čo si dokázal spomenúť.
Potom bola všade zrazu tma a ticho.
A on sa prepadal kamsi do tej neznesiteľnej hĺbky.
A keď napokon otvoril oči, uvedomil si, že sa nad ním skláňa jeho pán spolu s Midorimom.
Bola tam aj akási žena v bielom plášti. 
„Nie je to nič vážne, iba kolaps zo stresu, nech si ešte trochu poleží, no mali by ste ho vziať domov a postarať sa o to, aby dnes len oddychoval...“
„Ďakujeme, pani doktorka...“ povedal jej Tae-Woong a ešte nejaký čas sa s ňou zhováral vonku.
„Čo sa stalo?“ hlesol prekvapene Rain.
„Odpadol si...“ informoval ho Midorima.
„Nie...“
„Ále áno, museli sme ťa odtiaľ odniesť...“
Nemohol uveriť tomu, že reagoval takýmto spôsobom.
„Mrzí ma to...“
Posadil sa.
„Nič sa nestalo. Hlavne, že si v poriadku... Ešte chvíľu si poseď...“ tíšil ho starší muž.
No on sa nedokázal len tak ľahko upokojiť.
Už dávno k niečomu takému nedošlo.
Považoval to za slabosť, za niečo, čo by sa jemu nemalo stávať.
No bola to daň za stres, ktorý prežil počas svojho nedobrovoľného pobytu na ulici.
„Napi sa, zdá sa, že to potrebuješ...“
Midorima mu podal pohár s vodou a dovolil mu, aby sa oňho oprel.
Prikývol a poriadne si odpil.
Napokon však odložil pohár.
„A čo aukcia... kúpili ste...“
„Nie, ostali sme s tebou a potom sme sa tam už nevrátili...“ skonštatoval napokon.
Nemal možnosť mi povedať nič viac, pretože sa vrátil jeho pán.
Rain na sebe cítil jeho pohľad.
Pán ho vzal do objatia.
A on sa tomu vôbec nebránil, nechal sa rozmaznávať.
Potešený tým, že napokon zabránil tomu, aby si jeho pán vybral niekoho iného, aj keď to pôvodne nemal v úmysle.
„Už je ti lepšie?“
„Áno, omnoho lepšie...“ 
Tešil sa na to, že sa spolu vrátia domov a s výsledkom tejto aukcie bol nadmieru spokojný.
Po návrate domov ešte nejaký čas oddychoval v ich spoločnosti a užíval si všetku pozornosť dvoch atraktívnych mužov.  
Ležal nahý v pánovej posteli.
Tea-Woong a Midorima láskali jeho telo, podmaňovali si ho a striedavo brali.
Oboch ich mal pri sebe.
Potreboval ich.
„Prosím, ešte... prosím... vás... “ žiadal ich rozrušene.
A nevedel si predstaviť nič príjemnejšie ako dovoliť im, aby si ho obaja podmanili.
Než dovoliť im, aby s ním zaobchádzali ako so svojím majetkom.
Pri nich opäť nadobudol stratenú istotu.
Bol ich jediný maznáčikom.
Ich milovanou hračkou, o ktorú sa tvrdo delili.
Boli v ňom.
Ich pohyby v ňom prudko rezonovali.
Bol bezbranný.
Pociťoval uspokojenie, ktoré ovládlo celé jeho telo.  
Pri nich sa cítil milovaný na úrovni, ktorú on dokázal prijať.
Prudšie, rýchlejšie, tvrdšie.
Cítil ako sa prepojili v objatí, bol nimi šukaný, a užíval si svoj vlastný vrchol.

***
Odišiel na terasu za pánom Midorimom.
Starší muž tam fajčil a on chcel využiť príležitosť na to, aby sa s ním mohol nerušene pozhovárať.
Jeho pán ešte spal, nemal ani len poňatia na čo sa chystá, a zrejme to tak bolo najlepšie.
„Pán Midorima...“
„Dobré ráno, Rain...“
Starší muž po ňom prešiel spokojným pohľadom a on sa bez najmenšieho zaváhania pristúpil bližšie k nemu. 
„Čo musím urobiť, aby som sa opäť stal dedičom?“