Hračka 9. kapitola 3/3

Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

Pre ell.

Pán Midorima hneď neodpovedal.

Ponechával si dosť priestoru na to, aby ho mohol ešte nejaký čas trápiť.

„Rain...“ začal napokon a jeho ruka mimovoľne skĺzla k mladíkovmu pásu.

Pohladenie, ktorého sa mu dostalo v ňom prebudilo oheň.

„Áno, pane...“ chytil sa mladý muž rýchlo svojej príležitosti.

„Zariadim, aby si sa ním opäť stal bez väčších problémov, ak...“ veľavýznamne sa odmlčal a ďalej ho dráždil.

Rain nedokázal pochopiť, ako mohol byť taký tvrdohlavý a tak dlho si odopierať potešenie z jeho spoločnosti.

Bolo to lepšie, než si vôbec myslel.

A nemal v úmysle dovoliť, aby ho niekto nahradil v posteli tohto muža.

Nepáčilo sa mu ani to, že by mal teraz od nich odísť, lebo vedel, že by si veľmi rýchlo mohol nájsť aj iného milenca.

Svojho pána miloval.

Nepochybne viac než kohokoľvek iného, ale voči Midorimovi pociťoval silnú príťažlivosť, ktorá ho robila šťastným a zároveň kvôli tomu trpel aj tou formou šťastia, ktorú miloval a kvôli ktorej bol ochotný podriaďovať sa mu znova a znova a dopriať mu ten pocit, že nad ním môže mať prevahu, pretože on si to tak vybral.

„Presvedčíš svojho pána, aby som ťa mohol vlastniť, rovnako ako on... aby som aj ja bol tvojim oficiálnym pánom... a nielen vašim občasným spoločníkom... Potom som ochotný, zvážiť tú možnosť, že by si sa mohol zaujať svoje právoplatné miesto, no musíš mi týmto preukázať svoju dôveryhodnosť... je to moja podmienka, od ktorej všetko závisí...“ pomaly odtiahol ruku.

Rain cítil to napätie, ktoré medzi nimi pulzovalo. A prial si odovzdať sa tomu.

„Pokúsim sa o to...“ povedal napokon, no vedel, že to bude dosť ťažká úloha, pretože pán nebol ochotný sa deliť na oficiálnej úrovni.

No možno by tu bol spôsob, ako ho zlomiť. Už raz mu predsa dokázal, že rozumie aj istej forme podriadenia, no to bolo len tajomstvo medzi nimi a nemal dovolené do toho nikoho zasvätiť.

„Výborne, ja už budem musieť ísť... pozhovárame sa o tom pri najbližšej príležitosti...“

Rozlúčil sa s ním jedným z tých bozkov, ktoré ho takmer pripravili o posledný zvyšok sebaovládania, no nedoprial mu nič viac, len krátke objatie.

Rain trhane zalapal po dychu a vrátil sa späť k svojmu pánovi.

Minulosť

Cítil dychtivé ruky trénera na svojom tele.

Dotýkal sa ho, možno až príliš, a preňho to nebolo príjemné.

„Počkajte, nie, to stačí...“

Muž so zahalenou tvárou ho držal ešte pevnejšie než predtým.

„Musíš sa učiť, ešte to nevieš urobiť dokonale...“

„Áno, ale kvôli tomu nemusíte byť...“

Úder po tvári.

Prudké potiahnutie pravej bradavky.

Bolesť.

A opätovné pritiahnutie jeho tváre k zdroju bolesti.

„Len poriadne saj! Ešte sme neskončili....“ naliehal ten maskou skreslený hlas.

V agentúre mu pridelili osobu, ktorá si jeho zaškolenie užívala viac, než by bolo vhodné a on sa bál prehovoriť, lebo sa stále obával toho, čo by sa stalo, keby bol opäť vyhodený... keby mu neostalo nič iné len opäť blúdiť po uliciach...

No zároveň aj slasť, z poníženia, ktoré pociťoval, keď ho ten muž mal vo svojej moci.

Po ukončení výcviku oňho už našťastie nejavil záujem a ich cesty sa rozišli bez toho, aby zistil o koho šlo, pretože tréneri boli vždy anonymní.

***

Popíjal studený nápoj, počúval príjemnú hudbu a čakal pri bazéne na to, kým sa k nemu pridá Tae-Woong.

Pričom si dával záležať, aby jeho obojok bol dobre viditeľný, lebo vedel, že pána poteší to, ak mu bude takýmto spôsobom vystavený na obdiv.

Presvedčiť ho, aby zvoľnil pracovné tempo, nebolo práve najjednoduchšie, no aspoň počas týchto horúcich dní, bol ochotný urobiť výnimku.

Rain si potešene obzeral svojho pána, plavky zvýraznili jeho prednosti a Rain takmer zabudol na svoje plány, keď pán zaujal svoje miesto pri ňom.

Pohladil ho v blízkosti obojka, čím mu dal najavo svoju spokojnosť a pohodlne sa oprel.

Mal zrejme jeden z tých svojich menej komunikačných dní, no jeho dotyky hovorili jasnou rečou a Rain mu ponecháva priestor aj na to, aby mohol mlčať a len byť pri ňom.

Pomaly sa prisunul bližšie.

A jedna jeho ruka jemne stisla pánov penis.

Dostalo sa mu pomerne búrlivej reakcie, po ktorej mu po tvári prebehol jemný úsmev.

„Áno, viem, že presne tam, ma potrebuješ...“

Nedbanlivo zo seba zhodil plavky a dal mu jasne najavo, že je pripravený poslúžiť mu.

Teraz a tu.

S potešením prijal manažérov presunul na jeho lehátko.

Cítil dotyk jeho pier.

Dnes skôr tvrdší a dôraznejší a tešil sa na to, že ho poriadne ošuká, presne tak ako to práve teraz potrebuje.

Privrel oči a oddával sa tomu pocitu.

Dovolil sám sebe prežívať to nebo, keď sa ho pán dotýkal, ako svojho jediného, ochotného a milujúceho otroka. 

predchádzajúca časť   nasledujúca kapitola