obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: obsahovo nenáročná letná poviedka, alias špeciálny letný bonus, ešte uvidím v akej forme bude pridávaná, či naraz alebo po kúskoch...poviedka ešte nemá vytvorené menu medzi poviedkami, dorobím to neskôr...
poznámka: po mojej korektúre
„Matkin
priateľ?“ CHLAPEC-KTORÝ-PREŽIL zopakoval riaditeľove posledné slová. Musel sa
ubezpečiť o tom, že to správne pochopil. Dumbledore mu práve oznámil, že
tieto prázdniny strávi u najlepšieho
priateľa svojej mamy. Kvôli Dursleyovcom, ktorí boli nejaký čas mimo dosahu,
údajne dokonca zašli tak ďaleko, že svojím odchodom narušili matkinu ochranu,
ktorú poskytla Harrymu a mysleli si, že dokážu pred ním utiecť, čím
sklamali jeho dôveru a prinútili ho k istým nepríjemným krokom, ktoré
bude nutné urobiť neskôr. To všetko sa Harry dozvedel pred niekoľkými minútami.
Keď si
ho tesne pred odchodom vlaku riaditeľ zavolal do svojej pracovne, Harry nemal
práve najlepšiu náladu, hlavne vďaka blížiacim sa prázdninám, ktoré nikdy
neboli preňho príjemným obdobím a takisto aj kvôli JEHO návratu, nedokázal
prestať myslieť na nedávne udalosti. Táto nová skutočnosť bola jedinou vecou,
ktorá ho zaujala natoľko, že aspoň na určitý čas dokázal tieto nepríjemné
skutočnosti pustiť z hlavy.
„Sirius?!“
opýtal sa Harry s nádejou, pretože si nevedel predstaviť, že by niekto iný
mohol byť označený týmto titulom. Bolo by úžasné keby mohol stráviť prázdniny
so svojím krstným otcom. Možno by práve počas týchto prázdnin mal možnosť
pobudnúť s ním dlhšie aj keď len v súkromí, no aspoň by jeden druhého
podporili. Mysľou mu prechádzali všetky tie príjemné obrázky, konečne pokoj,
konečne osoba, s ktorou by mohol hovoriť o všetkom čo sa stalo, bez
toho, aby od neho očakávala veľké veci. Bolo to však zrejme príliš dobré na to,
aby to bola pravda.
„Nie,
Harry, obávam sa, že to nebude možné... Nebolo by vhodné, aby sme niečo také
urobili, hlavne kvôli tomu, že tvoj krstný otec je stále hľadanou osobou,
nemôžem ťa zveriť do jeho rúk, mrzí ma, že ťa musím sklamať, no možno to tak
bude najlepšie...“ zmaril všetky jeho nádeje riaditeľ.
Bol
sklamaný, no zároveň to v ňom vzbudilo zvedavosť. Ak nie Sirius, tak kto?
Lupin? Ten má predsa nejaké povinnosti, týkajúce sa rádu, ako inak prísne
tajné.
Nepochybne
práve preto Potter pozorne sledoval riaditeľa, ktorý sa mu to zrejme snažil
pomerne šetrne oznámiť nové miesto jeho pobytu počas tých nešťastných dvoch
mesiacov. Z čoho jasne vyplávalo, že sa to Harrymu nebude vôbec páčiť. A nebolo
to o nič lepšie, keď sa dvere otvorili a dovnútra vstúpil Harryho
najmenej obľúbený profesor, Severus Snape.
A na tvári mal jeden
z tých výrazov, vďaka ktorému sa Harry nachvíľu takmer potešil, že
odchádza, obzvlášť preto, že v jeho pohľade bolo niečo, vďaka čomu takmer
túžil odísť od neho čo najďalej a podľa možnosti ihneď.
„Výborne,
Severus, ste tu práve včas...“ oslovil profesora elixírov, ktorý sa tváril takmer,
akoby ho už len prítomnosť jeho najmenej obľúbeného študenta urážala. No Harry
bol na tento postoj zvyknutý, snažil sa nevšímať si to a nedovoliť hnevu,
aby nad ním zvíťazil.
„Už ste
mu to povedali?“ opýtal sa profesor tónom, ktorým by sa s riaditeľom
určite rozprávať nemal, no Dumbledore tomu nevenoval pozornosť a tváril
sa, akoby sa len tak zhovárali pri šálke čaju.
„Nie,
Severus, práve som sa na to chystal... Možno bude predsa len lepšie, ak nás
s Harrym ešte chvíľu necháš osamote...“ poznamenal pomerne pokojne
a Snape skutočne riaditeľňu na jeho žiadosť opustil, no predtým než to
urobil, stihol ešte poznamenať: „Stále si myslím, že robíte, chybu...“
Čo Harryho vskutku veľmi
nahnevalo. Prečo by sa práve on mal pliesť do toho, s kým bude on tráviť
prázdniny? Samozrejme, on sám by bol radšej, keby ho odviedli rovno k NEMU,
neveril tomu, že je na ich strane, nech si riaditeľ hovorí čo chce, Snape už
raz prešiel na druhú stranu, kto im zaručí, že to neurobí znovu? Nedokázal
mlčať a dovoliť mu, aby sa do toho miešal.
„Vás to
nemusí zaujímať!“ odsekol nahnevane.
„Mlčte,
Potter, nikto tu nie je zvedavý na...“
„Severus,
prosím...“ zasiahol do ich rozhovoru riaditeľ tichým, no dostatočne dôrazným
hlasom, skôr než mal možnosť prerásť v hádku.
Harry sa
snažil zhlboka dýchať, aby ovládol svoj hnev, čo bolo práve teraz preňho jednou
z tých najťažších úloh.
Ani po
Snapovom odchode nebolo ľahké odpútať sa od myšlienky, že je to práve on, kto
riaditeľa ovplyvňuje tak, ako sa to Temnému pánovi práve hodí. A Dumbledore
mu vôbec nepomáhal tým, že sa svojho zamestnanca opäť zastával: „Nemal by si sa
takto rozprávať s profesorom, Snapom, Harry...“
Nebolo
to prvý raz, čo niečo podobné od neho počul. A zrejme ani naposledy.
„Prepáčte, pane,... ja len... on
sa vždy stará do vecí, ktoré sa ho netýkajú...“ nemienil sa len tak ľahko vzdať
možnosti presviedčať riaditeľa o tom, že isté osoby si nezaslúžia jeho
dôveru.
„Profesor
Snape, Harry, tak by si ho mal volať, kým si na pôde školy... a musím ťa
upozorniť, že sa mýliš, keď tvrdíš, že sa ho netýka, Severus Snape, bol
najlepším priateľom tvojej matky, Harry, a je zároveň aj osobou, ktorá sa
počas týchto prázdnin postará o tvoju bezpečnosť...“ oznámil mu to ako
hotovú vec, o ktorej zrejme ani len nemienil diskutovať.
+ video