30. 6. 2015

Letné prázdniny Prológ



obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry

obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne) 

poznámka: obsahovo nenáročná letná poviedka, alias špeciálny letný bonus, ešte uvidím v akej forme bude pridávaná, či naraz alebo po kúskoch...poviedka ešte nemá vytvorené menu medzi poviedkami, dorobím to neskôr...

poznámka: po mojej korektúre





„Matkin priateľ?“ CHLAPEC-KTORÝ-PREŽIL zopakoval riaditeľove posledné slová. Musel sa ubezpečiť o tom, že to správne pochopil. Dumbledore mu práve oznámil, že tieto prázdniny strávi u najlepšieho priateľa svojej mamy. Kvôli Dursleyovcom, ktorí boli nejaký čas mimo dosahu, údajne dokonca zašli tak ďaleko, že svojím odchodom narušili matkinu ochranu, ktorú poskytla Harrymu a mysleli si, že dokážu pred ním utiecť, čím sklamali jeho dôveru a prinútili ho k istým nepríjemným krokom, ktoré bude nutné urobiť neskôr. To všetko sa Harry dozvedel pred niekoľkými minútami.
Keď si ho tesne pred odchodom vlaku riaditeľ zavolal do svojej pracovne, Harry nemal práve najlepšiu náladu, hlavne vďaka blížiacim sa prázdninám, ktoré nikdy neboli preňho príjemným obdobím a takisto aj kvôli JEHO návratu, nedokázal prestať myslieť na nedávne udalosti. Táto nová skutočnosť bola jedinou vecou, ktorá ho zaujala natoľko, že aspoň na určitý čas dokázal tieto nepríjemné skutočnosti pustiť z hlavy.
„Sirius?!“ opýtal sa Harry s nádejou, pretože si nevedel predstaviť, že by niekto iný mohol byť označený týmto titulom. Bolo by úžasné keby mohol stráviť prázdniny so svojím krstným otcom. Možno by práve počas týchto prázdnin mal možnosť pobudnúť s ním dlhšie aj keď len v súkromí, no aspoň by jeden druhého podporili. Mysľou mu prechádzali všetky tie príjemné obrázky, konečne pokoj, konečne osoba, s ktorou by mohol hovoriť o všetkom čo sa stalo, bez toho, aby od neho očakávala veľké veci. Bolo to však zrejme príliš dobré na to, aby to bola pravda.
„Nie, Harry, obávam sa, že to nebude možné... Nebolo by vhodné, aby sme niečo také urobili, hlavne kvôli tomu, že tvoj krstný otec je stále hľadanou osobou, nemôžem ťa zveriť do jeho rúk, mrzí ma, že ťa musím sklamať, no možno to tak bude najlepšie...“ zmaril všetky jeho nádeje riaditeľ.
Bol sklamaný, no zároveň to v ňom vzbudilo zvedavosť. Ak nie Sirius, tak kto? Lupin? Ten má predsa nejaké povinnosti, týkajúce sa rádu, ako inak prísne tajné.
Nepochybne práve preto Potter pozorne sledoval riaditeľa, ktorý sa mu to zrejme snažil pomerne šetrne oznámiť nové miesto jeho pobytu počas tých nešťastných dvoch mesiacov. Z čoho jasne vyplávalo, že sa to Harrymu nebude vôbec páčiť. A nebolo to o nič lepšie, keď sa dvere otvorili a dovnútra vstúpil Harryho najmenej obľúbený profesor, Severus Snape.
A na tvári mal jeden z tých výrazov, vďaka ktorému sa Harry nachvíľu takmer potešil, že odchádza, obzvlášť preto, že v jeho pohľade bolo niečo, vďaka čomu takmer túžil odísť od neho čo najďalej a podľa možnosti ihneď.
„Výborne, Severus, ste tu práve včas...“ oslovil profesora elixírov, ktorý sa tváril takmer, akoby ho už len prítomnosť jeho najmenej obľúbeného študenta urážala. No Harry bol na tento postoj zvyknutý, snažil sa nevšímať si to a nedovoliť hnevu, aby nad ním zvíťazil.
„Už ste mu to povedali?“ opýtal sa profesor tónom, ktorým by sa s riaditeľom určite rozprávať nemal, no Dumbledore tomu nevenoval pozornosť a tváril sa, akoby sa len tak zhovárali pri šálke čaju.
„Nie, Severus, práve som sa na to chystal... Možno bude predsa len lepšie, ak nás s Harrym ešte chvíľu necháš osamote...“ poznamenal pomerne pokojne a Snape skutočne riaditeľňu na jeho žiadosť opustil, no predtým než to urobil, stihol ešte poznamenať: „Stále si myslím, že robíte, chybu...“
Čo Harryho vskutku veľmi nahnevalo. Prečo by sa práve on mal pliesť do toho, s kým bude on tráviť prázdniny? Samozrejme, on sám by bol radšej, keby ho odviedli rovno k NEMU, neveril tomu, že je na ich strane, nech si riaditeľ hovorí čo chce, Snape už raz prešiel na druhú stranu, kto im zaručí, že to neurobí znovu? Nedokázal mlčať a dovoliť mu, aby sa do toho miešal.
„Vás to nemusí zaujímať!“ odsekol nahnevane.
„Mlčte, Potter, nikto tu nie je zvedavý na...“
„Severus, prosím...“ zasiahol do ich rozhovoru riaditeľ tichým, no dostatočne dôrazným hlasom, skôr než mal možnosť prerásť v hádku.
Harry sa snažil zhlboka dýchať, aby ovládol svoj hnev, čo bolo práve teraz preňho jednou z tých najťažších úloh.
Ani po Snapovom odchode nebolo ľahké odpútať sa od myšlienky, že je to práve on, kto riaditeľa ovplyvňuje tak, ako sa to Temnému pánovi práve hodí. A Dumbledore mu vôbec nepomáhal tým, že sa svojho zamestnanca opäť zastával: „Nemal by si sa takto rozprávať s profesorom, Snapom, Harry...“
Nebolo to prvý raz, čo niečo podobné od neho počul. A zrejme ani naposledy.
„Prepáčte, pane,... ja len... on sa vždy stará do vecí, ktoré sa ho netýkajú...“ nemienil sa len tak ľahko vzdať možnosti presviedčať riaditeľa o tom, že isté osoby si nezaslúžia jeho dôveru.
„Profesor Snape, Harry, tak by si ho mal volať, kým si na pôde školy... a musím ťa upozorniť, že sa mýliš, keď tvrdíš, že sa ho netýka, Severus Snape, bol najlepším priateľom tvojej matky, Harry, a je zároveň aj osobou, ktorá sa počas týchto prázdnin postará o tvoju bezpečnosť...“ oznámil mu to ako hotovú vec, o ktorej zrejme ani len nemienil diskutovať.

+ video