Rodinné tajomstvo 14. kapitola 2/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

pre Nade, ell.

Pán Jung ho objímal okolo pliec, keď sa spolu prechádzali po Buloňskom lesíku.

Tento známy lesopark cez deň vyhľadávaný prevažne kvôli odpočinku, bol jedným z miest, ktoré si chcel jeho mladý priateľ pozrieť.

„Takže ste v Paríži skutočne aj istý čas študovali?“ povedal Myoung-soo, spokojne a dovolil svojmu spoločníkovi, aby ho objímal, držali sa aj za ruky a užívali si anonymitu, ktorú im tento výlet poskytoval. Zhovárali sa o veciach, ktoré predtým spolu nestihli prebrať. A Myoung-soo sa dozvedel pár nových vecí, o ktorých predtým nemal ani len potuchy.

A Buloňský lesík bol miestom, v ktorom sa im podarilo spolu pozhovárať pomerne nerušene.

Aspoň počas dňa, keďže počas noci, žil svojím vlastným a dalo by sa povedať, že skôr temným životom plným pochybných existencií.

Počas dňa však bol ríšou svetla, podmanivou a príjemnou súčasťou tunajšieho koloritu.

A oni sa tam len tak pomaly prechádzali, po dobrom obede, bol pobyt na čerstvom vzduchu príjemným osviežením.

Pán Jung sa tu totiž pohyboval ani tak nie ako turista, ale tak, akoby tu bol doma. Vzhľadom na čas, ktorý tu strávil, to bolo pochopiteľné.

A jeho francúzština, nuž to bola priam hudba pre uši, Myoung-soo musel uznať, že naňho zapôsobil príjemným dojmom.

„Áno, a istý čas som tu aj žil, keď ma omrzeli prísne pravidlá v strýkovom dome... A hoci som tunajšiu školu nedokončil, bolo to po všetkých stránkach príjemné dobrodružstvo... No uchýli som sa sem, hlavne kvôli mojim zásnubám, ktoré boli takpovediac vecou dohody, ktorá ma v tej dobe dosť ťažila...“

„A pani Jungová, aj ona bola na tom podobne?“ zaujímal sa.

„Omnoho horšie, drahý Myoung-soo, pretože už vtedy mala svoj tieň a platila za to, že sa narodila v rodine, ktorá to odmietala akceptovať... Vtedy ma ešte nepoznala a nevedela, čo odo mňa môže čakať...“

Myoung-soo pomaly prikývol.

Nepochybne by bolo veľmi trúfalé považovať svojho budúceho manžela za osobu, ochotnú prispôsobiť sa takýmto neobvyklým podmienkam.

„A ten jej Tieň, kto to vlastne je? “ pôvodne to ani len vedieť nechcel, no bol zvedavý na to, aké to je, keďže pochopil, že aj on sám je len Tieňom.

O ktorom nikto nesmie vedieť a ktorý by mal ostať utajený pred svetom.

A aj keď tu teraz boli takto spolu, vo svojom zdanlivo anonymnom svete, doma sa museli správať presne podľa vopred stanovených pravidiel.

„Nemôžem ti to povedať, pretože som na to nezískal jej súhlas...“

Myoung-soo proti tomu nič nenamietal.

Bolo to zrejme jedno z tých tajomstiev, ktoré druhý Tieň nesmie poznať.

Nepochybne preto, že nebol dostatočne dôveryhodný na to, aby mu dali do rúk takú nebezpečnú zbraň.

Bolo viac než zjavné, že pán Jung si svoju manželku váži, a rešpektuje ich vzájomnú dohodu.

„Rozumiem...“ dodal takmer ľahostajne, akoby tomu nechcel zbytočne prikladať dôležitosť.

***

Dívali sa spolu na večerné mesto.

Obdivovali všetku tu krásu, ktorú mal Myoung-soo možnosť vidieť a zažiť na vlastnej koži.

Bol to iný svet, iný život, takmer akoby tu plynul rytmus, ktorý preňho bol cudzí, no nepovažoval ho za nepríjemný, práve naopak.

A ostávala im ešte posledná noc, predtým než sa opäť zaradia do toho bežného kolobehu.

Noc, počas ktorej by sa mal rozhodnúť, čo mieni urobiť ďalej.

Jeho milenec mu to vôbec neuľahčoval, tým ako nežne a trpezlivo sa k nemu správal a ako čakal na to, či mu vôbec dovolí, aby s ním mohol stráviť noc.

„Prepáč mi, Myoung-soo, že som na teba tak naliehal, viem, že som mal počkať dlhšie, bol som netrpezlivý, lebo si už od začiatku bol pre mňa dôležitý, už od začiatku som ťa veľmi chcel...“

Tie slová by ho mali pobúriť a nahnevať, ale namiesto toho pociťoval, niečo takmer nepatričné.

Akúsi nádej, že by ho niekto mohol skutočne chcieť a prijať do svojho života. 

Jeho jedinou záchranou bolo  poriadne otvoriť oči a zistiť, kto sa skrýva pod maskou druhého Tieňa.

predchádzajúca časť  nasledujúca časť