Rodinné tajomstvo 15. kapitola 2/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre ell, Nade, M.K.

Pár dní bol kvôli tomu veľmi smutný.

Lebo skutočne dúfal, že sa niekam dostane, no nebolo možné preniknúť cez tú pevnú hradbu, ktorú si tí ľudia okolo seba vybudovali.

A získať si dôveru zamestnancov bolo vzhľadom na podmienky stanovené pani Jungovou dosť zložité. Jej hrozby im dokonale zavreli ústa a neboli vôbec ochotní spolupracovať.

Čím dlhšie sa však pokúšal k nim preniknúť, tým tvrdší bol ich odpor.

Bolo to takmer ako ísť hlavou proti múru, a on bol vždy tým, kto utŕžil porážku.

Skôr či neskôr to musel vzdať, pretože bol unavený z ich vyhýbavých odpovedí. Neostávalo mu nič iné len zmieriť sa s tým, že sa mu zrejme nepodarí dostať sa tak blízko k nim.

Nehovoriac o tom, že pani Jungová ho častejšie volala k sebe a venovala sa mu, jej slová vždy oslabovali jeho odhodlanie.

Bol sám proti všetkým, zbavený akýchkoľvek prostriedkov na obranu.

A počas tej ďalšej Byunovej pomerne zdvorilostnej návšteve sa neodvážil viac hovoriť o tom, čo sa dialo v tejto rodine.

Aj tak nemalo význam mu niečo hovoriť, keďže ho odmietal počúvať a nemal ani len chuť sa s ním zaoberať.

Papiere podpísal hladko a ani sa u nich priveľmi nezdržal.

***

Svadba.

Tá veľká a dlho pripravovaná záležitosť bola napokon konečne aktuálna.

Sedel tam v prednom rade, spolu s ostatnými členmi rodiny.

Oblečený v jedno z tých drahých oblekov sa snažil zabrániť Shin Woo, aby mu aj naďalej kopala do stoličky.

Dnes nemala dobrú náladu a bola neustále mrzutá.

No pani Jungová jej pošepla pár upokojujúcich slov, po ktorých sa trochu upokojila.

Myoung-soo pozoroval Mina.

Vyzeral skvele, drahý oblek od Armaniho, všetko mu dokonale sedelo, no usmieval sa dosť kŕčovito a bol dosť bledý.

Nevesta bola tiež krásna, takmer ako z rozprávky, no aj ona aj jej rodičia boli nervózni až do poslednej chvíle.

Nepochybne pod vplyvom Minovho neistého vystupvania, ktoré sa nedalo prehliadnuť.

„Áno, beriem ...“ povedal napokon ženích.

Čím viacerým dopomohol k tomu, aby sa konečne uvoľnili.

Dokonca aj črty tváre pani Jungovej sa mierne uvoľnili a dopriala si jeden z tých pomerne spokojných úsmevov, keď jej syn konečne bozkával svoju nevestu.

A potom už nasledovali takmer nekonečné priania všetkého dobrého.

Myoung-soo sa tiež dostal na rad...

„Gratulujem vám...“ dostal so seba, spokojný s tým, že vôbec dokázal otvoriť ústa.

„Ďakujem ti...“ už pomerne pokojnejším spôsobom vyhlásil Min.

A nejaký čas len sledoval, ako ho obklopili aj ďalší príbuzní a keď mali túto časť za sebou, konečne začala tá pravá zábava.

Min sa venoval svojej manželke, dalo by sa povedať, že sa skutočne snažil a po pár pohárikoch už aj pomerne slušne tancoval.

Myoung-soo sa držal v úzadí a dúfal, že sa nebude musieť zdržať veľmi dlho, pretože ho opäť prepadli tie pocity, ktoré dlho v sebe potláčal, ten hnev spojený s istotou, že nemôže uniknúť, lebo ľúbi  a potrebuje svojho tajného milenca a vinil ich z toho, že niečo také začal cítiť. Nechcel to, ale nedokázal to ovplyvniť.

Chcel mu patriť.

Potreboval ho.

A nedokázal urobiť nič proti túžbe, ktorá aj jeho samého ovládala.  

Chystal sa na pomalý ústup, pričom tlmene zalapal po dychu, keď pocítil ako mu niekto položil ruku na plece.

„Nudíš sa tu?“ opýtal sa ho pán Jung.

„Nie, ja len...“

„Poď prejdeme sa, na dnes sme čelili dosť veľkému napätiu, bude lepšie, ak si na chvíľu oddýchneme...“ ponúkol mu.

Chystal sa odmietnuť, no pod vplyvom jeho pohľadu, to nedokázal, podvolil sa a šiel s ním. 

poznámka: s Tieňom sme ešte neskončili... :D 

predchádzajúca časť  nasledujúca časť