Rodinné tajomstvo 15. kapitola 3/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre ell, Nade, M.K

Čím viac sa vzďaľovali od celého toho rozruchu týkajúceho sa svadby, tým viac sa opäť stával tým Kimom, ktorý len nasledoval svojho milenca.

„Chcel by som vám niečo navrhnúť...“

Starší muž ho objímal okolo pliec, kým pomaly prechádzali po čierno-bielom chodníku, bola to pomerne zložitá mozaika a on sa snažil potlačiť tendenciu počítania jednotlivých kúskov, ktorá sa uňho práve teraz mohla kvôli jeho zvláštnej nálade objaviť.

„Počúvam ťa, Myoung-soo...“ odvetil pán Jung.

Nachádzali sa v takzvanej Nebeskej oáze v jej vonkajšej časti.

Na svadbu si zvolili jedno z tých súkromných miest, dosť ďaleko od civilizácie a odopreli novinárom účasť, nepochybne pod vplyvom Minovej nervozity. Bol to  dobrý ťah, lebo už aj tak sa klepal, akoby mal snáď pred sebou svoje posledné vystúpenie.

Myoung-soo sa naňho kvôli tomu istý čas hneval, obzvlášť preto, lebo si myslel, že odmieta prevziať zodpovednosť za svoje dieťa a ženu, o ktorej tvrdil, že ju miluje, aspoň na prvý pohľad to tak vyzeralo, akoby bol jedným z tých, ktorý pred problémom tohto druhu čo najskôr unikajú.

No pretože mal možnosť ho trochu lepšie spoznať, zistil, že ide skôr o fóbiu z verejného vystupovania, pred väčším davom ľudí, a že jeho starší brat sa ju pomerne úspešne snaží prekonať tým, že navštevuje vysokú školu, v ktorej je nutné verejne vystupovať. No napriek tomu, že sa to už dlhšiu dobu snaží vyriešiť, ak mu na niečom skutočne záleží, tak sa tento strach opäť naplno prejaví.

Čo museli všetci vydržať a dopriať mu dostatok podpory počas tých posledných dní, kedy sa skutočne obával toho, že zo seba na tej svadbe urobí blázna.

A keď to už mal teraz za sebou, bol opäť tým starým bezstarostným Minom.

Pred svadbou sa mu s tým Min zdôveril, aby ho aj on mohol adekvátne podporiť. No práve v súvislosti s ňou sa vynárali ďalšie otázky, ktoré Myoung-soo túžil položiť.

Práve sa blížili k akýmsi cudzokrajne pôsobiacim vysokým stromom, keď sa odvážil povedať mu o tom, nad čím už dlhší čas uvažoval: „Chcem, aby ste mi povedali ako si to teraz predstavujete, vaša nevesta a váš syn, čo ak raz zistia, že medzi nami niečo je, ako im to vysvetlíme...“

„Ak to niektorí z nich zistí, postaráme sa o to, predpokladám, že si sa už stihol presvedčiť o tom, že vždy urobíme všetko, čo je nutné, aby sme si bránili svoje šťastie...“

Myoung-soo pomaly prikývol.

Nebolo nutné, aby mu podrobne popisoval všetky spôsoby, od silného nátlaku až po miernu manipuláciu, bol presvedčený o tom, že by tento pár zvládol urobiť čokoľvek čo by bolo nevyhnutné.

„No nemusíme sa toho obávať, Min, nebol ani predtým veľmi všímavý, čo sa týkalo istých vecí a teraz, keď bude bývať vo svojom vlastnom dome, povedzme, že bude mať úplne iné starosti... Nemaj strach, Myoung-soo, postarám sa, aby to všetko dobre fungovalo aj naďalej...“

Jeho ruka sa pozvoľna presunula nižšie.

Myoung-soo zatajil dych, keď cítil to takmer nežné pohladenie, blízko... no stále ešte dosť ďaleko na to, aby mohol šokovane zalapať po dychu.

„Tu nie...“ hlesol rozrušene.

Mužova ruka sa opatrne stiahla a on takmer protestne zastonal, aj napriek tomu, čo povedal, prebudilo to v ňom túžby, ktoré sa snažil v jeho prítomnosti márne potláčať.

„Len pokojne, neboj sa, budem opatrný...“  chytil ho za ruku a plánoval ho odviesť niekam do súkromia, Myoung-soo vycítil príležitosť.

„Pán Jung, prosím... chcem o vás vedieť viac, chcem, vás úplne spoznať, aby som mohol, aby som mohol...“ prosil o to, aby ho prijal úplne, ak ho už nemôže pustiť zo svojho objatia, chcel prijať jeho pravidlá za svoje, ak bude aj on ochotný urobiť určité ústupky, už sa nemienil viac trápiť, nechcel viac utekať.  

„Čo by si mohol, Myoung-soo?“ opýtal sa ho provokatívne.

„Patriť len vám, byť súčasťou vašich plánov a spolupracovať na nich, aj ja chcem chrániť naše šťastie, ak mi to dovolíte...“

Nemohol ich poraziť, už sa o tom viac ráz presvedčil, jediné čo mu ostávalo bolo pridať sa na stranu silnejších, bola to jeho jediná nádej, ako si nájsť v tejto rodine svoje miesto a mienil ju využiť. 

predchádzajúca časť    nasledujúca kapitola