Vtedy som mala ten pocit 12. kapitola 1/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 pre Farah a M.K.

poznámka: po mojej korektúre, ale bude aj ďalšia.

Prázdniny definitívne skončili. Bol to zvláštny pocit. Rozlúčiť sa s rodinou, opäť nastúpiť do vlaku. Sedieť v prázdnom kupé kdesi uprostred rokfortského expresu.

Myrtla prišla na stanicu skôr ako to mala vo zvyku a samozrejme bez Toma.

Rozdelili sa vo vhodnej chvíli pod zámienkou, že si ešte musí niečo vybaviť, skôr než pôjde do školy. Nikto proti tomu nič nenamietal a ona si pomaly zvykala na myšlienku, že sa k nej na verejnosti opäť nebude priznávať.

Nejaký čas napäto hľadela na dvere od kupé. Vlak sa postupne zapĺňal, študenti si hľadali svoje miesta, nikto sa o ňu priveľmi nezaujímal. Zmes hlasov, ktorá zaznievala z chodby, ju upokojovala. Celý ten rozruch spojený s nastupovaním sa dal do pohybu.

Niekto otvoril dvere na jej kupé. Obzrela sa.

„Máš tu voľné?“ opýtala sa Molly.

„Áno, samozrejme...“

Tešila sa, že budú opäť spolu. Nech to už bolo medzi nimi akokoľvek zložité, už si na jej prítomnosť opäť zvykla, vedela, že je to nebezpečné sa na niekoho viazať, no nedokázala sa tomu ubrániť. Bola to jediná kamarátka, okrem Toma, ktorého však nedokázala zaradiť do kategórie kamarát.

„Trochu meškám, ale nič sa nedalo robiť, trikrát sme vyrazili, kým sme sa vôbec dostali na stanicu, už som si myslela, že to nestihneme...“   hlesla Molly stále ešte dosť zadychčane, potom prišiel jej otec, ktorý jej pomáhal s kufrom a ostatnými vecami.

„Tak ahoj, ocko...“ ešte sa s ním rýchlo rozlúčila, pomohol jej vyložiť kufor a potom sa už ponáhľal vystúpiť.

Po jeho odchode si Molly sadla k nej.

„Pekný prívesok...“

„Ďakujem...“ odvetila Myrtla spokojne a rukou sa dotkla toho šperku, ktorý sa podľa nej hodil takmer ku všetkému.

„To ti darovali vaši alebo snáď...“

„Naši...“ zaklamala bez váhania.

Molly sa potom rozhovorila o tom, čo všetko zažila cez prázdniny a aj ona jej počas cesty porozprávala upravenú verziu svojich Vianoc.

„Tvoj bratranec Bennet, je pekný?“

„Nie som si istá, ale u dievčat má úspech...“ pripustila Myrtla napokon.

***

Pani, ktorá vo vlaku predávala sladkosti, sa napokon dostala aj k nim.

„Dva tekvicové pirôžky a pelendrekový prútik...“ požiadala ju Myrtla, ktorá dnes vybavovala objednávku aj za svoju kamarátku.

Bol tam aj Tom. Pozrel sa na ňu. Vôbec po prvý raz sa na ňu na verejnosti díval.

Mala pocit, že sa deje niečo, čo sa jej nebude páčiť, pretože niečo pošepol svojim priateľom.

Neodvážila sa však priveľmi dlho udržiavať očný kontakt, nemala v úmysle ho provokovať. Každopádne, Tom jej predsa neublíži, je prefekt, ak už nič iné,  mal by brať ohľad na to, aby bol aj vo vlaku poriadok.

Prevzala si od panej sladkosti a nejaký čas sa ešte naňho ukradomky dívala, nemohla odolať. No istá osoba jej skrížila cestu, keď sa pani predávajúca sladkosti presunula do ďalšieho vozňa.

Bola zrazená k zemi, akýmsi kúzlom. Sladkosti, ktoré si kúpila, skončili na zemi, spolu aj s jej prútikom. Chcela si ho vziať, no niekto naňho stúpil.

Zdvihla zrak k osobe, ktorá stála pred ňou.

         „Pozrime sa, koho to tu máme...“ začala zas Olívia.  Opäť si chcela získať svoju stratenú pozíciu a nebolo nič jednoduchšie než vrátiť sa k starým zvykom.

Myrtla po nej prešla nepriateľským pohľadom.

„Daj mi pokoj, Olivia...“ sykla nahnevane. Už sa jej nebála až tak veľmi ako predtým, teraz už vedela, že sú aj horšie veci, ktorých by sa mohla báť.

No to, že jej kamarátky, stáli Myrtle v ceste a nevyzeralo to, že by sa cez nich mohla až tak ľahko dostať, bolo jednou z tých obávaných záležitostí.

„Nechajte ma prejsť...“ požiadala ich tichým hlasom, pomaly vstala a pripravovala sa na poníženie, ktorému sa zrejme nebude môcť vyhnúť. Urobila pár krokov dopredu, no bola odsotená späť.

Tom si aj naďalej niečo šepkal so svojou partiou a ani sa na ňu nepozrel. Predstieral, že to nevidí. To ju veľmi sklamalo, potom všetkom to považovala priam za zradu.

         „Najprv to tu budeš musieť upratať, tak ako je u vás zvykom, potom ťa možno necháme prejsť...“ kládla si podmienky Olivia.

Myrtla pochopila, že čas, ktorý jej kúpil Tom, sa skončil.

Bola vtom sama.

predchádzajúca kapitola  nasledujúca časť