Hračka 13. kapitola 1/3

 

 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

 Pre ell.

Minulosť

Pristúpil bližšie, sprevádzaný mužovým túžobným pohľadom.

Každý jeden krok bol preňho vstupenkou do pekla, prekročením tej základnej hranice, ktorá mohla definitívne zničiť jeho vzťah s pánom.

„Prepáčte, ja nemôžem...“ vyhŕkol náhle a dal sa na rýchly ústup k najbližším dverám, pričom narazil na mužov z ochranky a jeden z nich ho pomerne nepríjemným spôsobom vsotil späť do miestnosti.

Nedokázal to urobiť, bola to len ďalšia dohoda v jeho živote, ktorú porušil.

Prítomnosť

„Tak to nebolo!“ vybuchol náhle pán Midorima.

„Ale, áno, on vám nepovedal pravdu, ...“ hlesol Young Hwa. „Keď ste to už chceli počuť, tak ma nechajte, aby som vám to porozprával presne tak, ako to bolo... jediné čo ste vy počúvali boli slová toho muža, mne ste nikdy neverili, nikdy ste mi nedali šancu... Ten záznam, ktorý vám dal bol zostrihaný, on neukázal vám všetko, len to čo ste chceli vidieť...“

Na spánku mu pulzovala žila, pomerne dosť sa potil a chvel sa natoľko, akoby bol tesne pred nervovým zrútením.

Pán sa opäť vypínal nad ním  a Rain oboch sledoval s čoraz viac rastúcim napätím, lebo sa očividne dostávali k niečomu, čo bolo aj pre pána Midorimu novou skutočnosťou.

„Klameš...“ hlesol rozčúlene a prinútil svoju nehodnú hračku vstať.

„Nie, pane, prisahám, že je to tak...“

A Rain to považoval za pomerne odvážne, keďže pán Midorima sa tváril akoby bol schopný všetkého, náhle akoby z neho opadla celá tá slušná maska a konal dosť inštinktívne, na čo mohol Young Hwa veľmi ľahko doplatiť. Rain cítil, že by ho bol schopný v tej chvíli hoci aj zabiť, mal to vo svojom pohľade, akoby patril k tým ľuďom, ktorí už niekomu život vzali, stretol pár takých počas svojho pobytu na ulici a teraz to vyzeralo tak, akoby aj pán Midorima istým spôsobom patril k nim.

Pod vplyvom vína nepochybne ešte nebezpečnejší než zvyčajne.

On sám sa neodvážil ani len pohnúť a už vôbec nie zasiahnuť do ich konfliktu. No pán Midorima ho napokon opäť pustil.

Svojím spôsobom to bolo fascinujúce, že práve Rain mal možnosť objaviť túto jeho stránku práve teraz.

A časť toho jeho hnevu sa opäť skryla za masku chladného výsmechu.

„Takže mi chceš nahovoriť, že si si to v poslednej chvíli rozmyslel? Chceš mi teraz podsúvať takúto verziu?“ vysmieval sa mu každým jedným slovom.

„Nie je to žiadna ďalšia verzia, ale jediná pravdivá, môj pane...“  tvrdohlavo trval na svojom Young Hwa.

Nebolo to preňho dobré, nielen preto, že pán Midorima mu neveril, ale zjavne aj preto, že on sám vyzeral, akoby bol na pokraji svojich síl.

Minulosť

„Kam si sa vybral?“

Cítil ako sa mužove ruky dotkli jeho krku, nemohol dýchať, nedokázal nič urobiť proti tomu chladnému zovretiu.

A keď si už myslel, že sa z toho nedostane, že bude čeliť tomu chladu pred ktorým už niet úniku, náhle bolo zovretie povolené a on padol na kolená pred ním. Cítil ten dopad, bolelo to, no on prudko nasával vzduch, neschopný myslieť na nič iné, hrdlo ho pálilo, vyhŕkli mu slzy...

„Tvoj pán ťa zjavne nevychoval dosť dobre, to budeme musieť napraviť...“

Young Hwa cítil ako bol hodený do ďalšej miestnosti, spútaný do okov, ktoré boli omnoho ťažšie a zvierali ho bolestnejšie než tie, s jemnými pásmi, ktoré používal jeho pán.

„Prosím, nie... on zistí, že...“

„Áno, iste...“ usmial sa pán Song. „Zaplatíš za svoju trúfalosť, za to, že si myslel, že sa so mnou budeš zahrávať...“

Bolesť, to bolo to, čo cítil a čo nenávidel.

Nikdy nemal rád tvrdšie zaobchádzanie a práve teraz prežíval mučenie, ktorému sa nič nedokázalo vyrovnať.

Pán Song bol k nemu krutý, brutálny, trpel , tak ako nikdy predtým... Bol ním poznačený, červené pásy na jeho tele ho pálili... Priam horel... Považoval to za tie najhoršie muky... za trest, ktorý bol horší než všetky ostatné...

„Prosím, nie už nie, už nie...“ kričal zúfalo, chcel len, aby ho to prestalo, aby ho nechal na pokoji, a potom sa to stalo, po bolesti, prišlo nežné láskanie, jeho telo citlivé náhle reagovalo na túto prudkú zmenu...

„Nie...“ vzlykol rozrušene, keď sa poddal tej vlne slasti, ktorá bola liekom na bolesť.  

Súčasnosť

„Predpokladám, že tam sa začal ten záznam, ktorý ste mali možnosť vidieť...“ povedal Young Hwa.

„Áno, musím pripustiť, že je to tak... no nič to nemení na mojom rozhodnutí, odovzdať ťa tvojmu pravému pánovi... porušil si dohodu, Young Hwa, už patríš jemu... ako mi to zvykne dosť často pripomínať... “

„Nepočúvajte ho, pane... ja... on...“ zúfalo sa snažil svojho pána aj naďalej presviedčať.

„Tvoje prvé stretnutie s ním možno nebolo ideálne, ale o tých ďalších sa to nedá povedať, zvykol si si na jeho spôsoby, možno až príliš sa ti zapáčilo zotrvávať v jeho posteli...“

„Pane, prosím...“

„Ako vidíš, už som dosiahol to čo som chcel... Bude najlepšie to ukončiť... pán Song si pre teba dnes príde... už som sa s ním na tom dohodol... myslí si, že bude najlepšie, ak vás bude vlastniť oboch a ja s ním musím súhlasiť... On ti dá obojok, Young Hwa a postará sa o teba...  To jediné ti ešte môžem ponúknuť... Agentúra ti už viac nebude robiť problémy, pre teba sa celá záležitosť uzavrie takpovediac bezbolestne...“

predchádzajúca kapitola   nasledujúca kapitola