10. 7. 2015

Letné prázdniny 1. kapitola 2/3




obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...

varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne)

poznámka:  budeme kúskovať, keďže naraz by som to nestíhala a boli by potom dlhé pauzy, kúsky môžu byť aj kratšie, podľa inšpirácie...
 táto časť je bez korektúry, korektúra sa bude robiť, až keď bude kapitola celá, aby sa to mohlo ešte skorigovať poriadne a všetko, aby sadlo, náznak páru Dramione v pozadí


poznámka: po mojej korektúre



 Pre Ester, bacil, Abequa, M.K., Profesor.



„A čoho? Že sa budeš na mňa sťažovať svojmu otcovi?“  nič mu nedaroval Ron a napodobil ten tón hlasu, ktorý Malfoy používal, keď bol obzvlášť vystrašený a nevedel ako si s danou situáciou poradiť. Vyzeralo to dosť komicky a ani Harry sa neubránil úsmevu, pozrel aj na Hermionu, no ona aj naďalej bola vážna a stále tak trochu zarazená.
„Nie, to nemám v úmysle, vôbec to nebude nutné...“ chladne vyhlásil Draco.
A Harry takmer očakával, že vskutku v tomto prípade prehovoria prútiky, no toto bol jeden z tých bojov, ktorý by si mal Ron vybojovať sám, nechcel aby prišiel o rešpekt a práve pred Malfoyom a jemu podobným, preto čakal na jeho rozhodnutie.
Harry si všimol, takmer nepatrnú výmenu pohľadov medzi jeho kamarátkou a svetlovlasým Slizolinčanom. Opäť nadobudol ten pocit, že ide o niečo viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať, z toho jej napätého postoja však nedokázal nič iné vyčítať.  A Malfoy sa nejaký čas tváril, akoby konfrontáciu snáď aj uvítal, no napokon sa ovládol a povedal: „Len sa zabávajte, kým môžete. On sa už o vás postará, tým si buďte istí... A niektorí z vás už nebudú medzi nami vítaní...Mali by sa podľa toho zariadiť... “ ešte raz po nich prešiel pohľadom a potom spolu so svojimi kumpánmi opustil kupé.
Harry vstal a šiel za nimi, napriek Ronovmu varovaniu : Kámo, to je v poriadku, už to nechaj tak... a tomu, že Hermiona napokon povedala: „Harry, nechoď za nimi, prosím ťa...“ znelo to takmer zúfalo, čo ho len utvrdzovalo v tom, že sa deje niečo, čo by mohlo ohroziť ich priateľstvo. 
„Počkaj!“ zakričal za Malfoyom.
„Čo chceš, Potter?“
„Hovoriť s tebou, osamote...“
„Obávam sa, že to nepôjde, už som s vami stratil až príliš veľa času...“ odsekol svetlovlasý mladík chladne. A chystal sa odísť, no nemohol sa ani len pohnúť, vďaka drobnému kúzlo, ktoré prilepilo jeho nohy k podlahe. Crabbe a Goyle sa ešte len rozhodovali čo by mali urobiť, no z nich spomalených reakcií vôbec nemal obavy.
„Tak  sa ťa na to opýtam aj pred nimi, ak na tom trváš... Čo chceš od Hermiony, Malfoy?“
„Neviem o čom hovoríš, Potter... Okamžite zruš...“ 
„Ty vieš, veľmi dobre a varujem ťa, ak sa dozviem, že...“ mieril naňho Harry prútikom a tentoraz bol vskutku ochotný ho opäť použiť. No nedostal sa k tomu, aby to urobil, keďže pocítil ako mu na plece dopadla akási ruka. Nejaký čas   bojoval s niečím, čo sa takmer približovalo k radosti a rezonovalo v ňom akési bezpečie, no spolu s tou rukou prišlo aj neverbálne protikúzlo, ktoré Malfoyovi uvoľnilo nohy.
„Skutočne si myslíte, že vo vlaku si môžete robiť všetko, čo sa vám len zachce, Potter?“ Snapov hlas nepríjemne zarezonoval za jeho chrbtom. No zároveň cítil tú ruku, ktorá mu priam bolestivo zovrela plece, čím zmiernila tie pocity radosti a bezpečia. Všetky boli razom nahradené nepríjemným napätím.
Dumbledore prikázal Snapovi, aby s nimi cestoval. Bola to jedna z tých nepríjemných komplikácii. Nemohli sa tomu vyhnúť, keďže riaditeľ trval na tom, aby bol  nablízku kvôli nefunkčnej Harryho ochrane, no nemusel s ním zdieľať jedno kupé, čo si osobne ani len nevedel predstaviť, no úplne mu stačilo, že naňho dával pozor, čím podporoval aj iné kúzlo, ktoré zatiaľ úspešne nahradilo matkinu ochranu, aspoň dočasne.
„Nie, pane, to si nemyslím...“ odvetil Harry so značnými ťažkosťami, keďže bol ešte stále ovládaný hnevom voči Malfoyovi.
Draco samozrejme, uvítal prítomnosť svojho krstného otca a zároveň aj vedúceho Slizolinskej fakulty a pohľadom dával Harrymu najavo, ako nesmierne ho teší, že ich práve teraz prichytil pri tejto činnosti.
„Tak potom urobte mne aj sebe láskavosť a vráťte sa späť na svoje miesto...“ prikázal mu profesor.
Harry cítil ako uvoľnil zovretie a neostávalo mu nič iné, len ho za daných okolností poslúchnuť.  Pomaly prešiel späť k tým dverám a ešte skôr než ich stihol otvoriť, počul hádku, ktorá prebiehala za nimi. Nejaký čas tam preto ostal stáť aj za cenu, že bude riskovať Snapov hnev.
         „Varovanie od neho? tak sa už konečne spamätaj, Hermiona!“
         „Ja som len povedala, že si myslím, že on... ale nechajme to tak, od teba sa dalo čakať, že to nepochopíš...“ odvetila jeho kamarátka takmer dotknuto.