obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: budeme kúskovať, keďže naraz by som to nestíhala a boli by potom dlhé pauzy, kúsky môžu byť aj kratšie, podľa inšpirácie...
táto
časť je bez korektúry, korektúra sa bude robiť, až keď bude kapitola
celá, aby sa to mohlo ešte skorigovať poriadne a všetko, aby sadlo,
náznak páru Dramione v pozadípoznámka: po mojej korektúre
Pre Ester, bacil, Abequa, M.K., Profesor.
„A čoho?
Že sa budeš na mňa sťažovať svojmu otcovi?“ nič mu nedaroval Ron a napodobil ten tón
hlasu, ktorý Malfoy používal, keď bol obzvlášť vystrašený a nevedel ako si
s danou situáciou poradiť. Vyzeralo to dosť komicky a ani Harry sa
neubránil úsmevu, pozrel aj na Hermionu, no ona aj naďalej bola vážna
a stále tak trochu zarazená.
„Nie, to
nemám v úmysle, vôbec to nebude nutné...“ chladne vyhlásil Draco.
A Harry takmer očakával, že
vskutku v tomto prípade prehovoria prútiky, no toto bol jeden z tých
bojov, ktorý by si mal Ron vybojovať sám, nechcel aby prišiel o rešpekt
a práve pred Malfoyom a jemu podobným, preto čakal na jeho
rozhodnutie.
Harry si
všimol, takmer nepatrnú výmenu pohľadov medzi jeho kamarátkou
a svetlovlasým Slizolinčanom. Opäť nadobudol ten pocit, že ide
o niečo viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať, z toho jej
napätého postoja však nedokázal nič iné vyčítať. A Malfoy sa nejaký čas tváril, akoby
konfrontáciu snáď aj uvítal, no napokon sa ovládol a povedal: „Len sa
zabávajte, kým môžete. On sa už
o vás postará, tým si buďte istí... A niektorí z vás už nebudú
medzi nami vítaní...Mali by sa podľa toho zariadiť... “ ešte raz po nich
prešiel pohľadom a potom spolu so svojimi kumpánmi opustil kupé.
Harry
vstal a šiel za nimi, napriek Ronovmu varovaniu : Kámo, to je
v poriadku, už to nechaj tak... a tomu, že Hermiona napokon povedala:
„Harry, nechoď za nimi, prosím ťa...“ znelo to takmer zúfalo, čo ho len
utvrdzovalo v tom, že sa deje niečo, čo by mohlo ohroziť ich
priateľstvo.
„Počkaj!“ zakričal za Malfoyom.
„Čo chceš, Potter?“
„Hovoriť s tebou,
osamote...“
„Obávam sa, že to nepôjde, už
som s vami stratil až príliš veľa času...“ odsekol svetlovlasý mladík
chladne. A chystal sa odísť, no nemohol sa ani len pohnúť, vďaka drobnému
kúzlo, ktoré prilepilo jeho nohy k podlahe. Crabbe a Goyle sa ešte
len rozhodovali čo by mali urobiť, no z nich spomalených reakcií vôbec
nemal obavy.
„Tak sa ťa na to opýtam aj pred nimi, ak na tom
trváš... Čo chceš od Hermiony, Malfoy?“
„Neviem
o čom hovoríš, Potter... Okamžite zruš...“
„Ty
vieš, veľmi dobre a varujem ťa, ak sa dozviem, že...“ mieril naňho Harry prútikom
a tentoraz bol vskutku ochotný ho opäť použiť. No nedostal sa k tomu,
aby to urobil, keďže pocítil ako mu na plece dopadla akási ruka. Nejaký čas bojoval
s niečím, čo sa takmer približovalo k radosti a rezonovalo v ňom
akési bezpečie, no spolu s tou rukou prišlo aj neverbálne protikúzlo,
ktoré Malfoyovi uvoľnilo nohy.
„Skutočne
si myslíte, že vo vlaku si môžete robiť všetko, čo sa vám len zachce, Potter?“ Snapov
hlas nepríjemne zarezonoval za jeho chrbtom. No zároveň cítil tú ruku, ktorá mu
priam bolestivo zovrela plece, čím zmiernila tie pocity radosti a bezpečia. Všetky
boli razom nahradené nepríjemným napätím.
Dumbledore
prikázal Snapovi, aby s nimi cestoval. Bola to jedna z tých
nepríjemných komplikácii. Nemohli sa tomu vyhnúť, keďže riaditeľ trval na tom,
aby bol nablízku kvôli nefunkčnej
Harryho ochrane, no nemusel s ním zdieľať jedno kupé, čo si osobne ani len
nevedel predstaviť, no úplne mu stačilo, že naňho dával pozor, čím podporoval aj
iné kúzlo, ktoré zatiaľ úspešne nahradilo matkinu ochranu, aspoň dočasne.
„Nie,
pane, to si nemyslím...“ odvetil Harry so značnými ťažkosťami, keďže bol ešte
stále ovládaný hnevom voči Malfoyovi.
Draco
samozrejme, uvítal prítomnosť svojho krstného otca a zároveň aj vedúceho
Slizolinskej fakulty a pohľadom dával Harrymu najavo, ako nesmierne ho
teší, že ich práve teraz prichytil pri tejto činnosti.
„Tak
potom urobte mne aj sebe láskavosť a vráťte sa späť na svoje miesto...“ prikázal
mu profesor.
Harry
cítil ako uvoľnil zovretie a neostávalo mu nič iné, len ho za daných
okolností poslúchnuť. Pomaly prešiel
späť k tým dverám a ešte skôr než ich stihol otvoriť, počul hádku,
ktorá prebiehala za nimi. Nejaký čas tam preto ostal stáť aj za cenu, že bude
riskovať Snapov hnev.
„Varovanie
od neho? tak sa už konečne spamätaj, Hermiona!“
„Ja
som len povedala, že si myslím, že on... ale nechajme to tak, od teba sa dalo
čakať, že to nepochopíš...“ odvetila jeho kamarátka takmer dotknuto.