ďalšia katastrofa alias, fakt nech s tým prestanú, lebo sama im tie žiadosti vypíšem...
Je teplo jak v pekle a ja mám zas riešiť také veci, lebo nielenže mi idú na nervy tie horúčavy, ale zas, no klasický scenár, presne jak som čakala, mama šla k doktorke a zdržala sa dlhšie (teda šla aj na nákup a on už začal hučať že za ... ved-viete-za kým... čo mi je už osobne fakt jedno...
A potom mama ku mne prišla do izby, že jej hrozí s palicou či čo, že ked ho chytí tak ho ... no veď asi viete-čo... Tak prišla ku mne a zamkla dvere na čo on zas tvrdil, že prečo som jej akože dovolila do izby prísť, ta akože... radšej nech príde než na večer vrieskať a tuto robiť scény...
Na čo som povedala, že nechcem, aby scény robil, že nech davajú na rozvod, keď si s tým nevedia poradiť, hoci,... nuž povedala som to o niečo prudším tónom... lebo nič iné už poradiť ani neviem, myslím si že rozvod je lepší ako... ved-viete-čo a zbytočné veď-asi-tušíte-čo-mám na mysli... ja osobne fakt nechcem riešiť kam chodí či nechodí a rozumiem tomu prečo akože sa cíti tak jak sa cíti, ale ked tvrdí, že nechce rozvod, tak má dve možnosti ako som mu vravela, byť ticho a robiť si svoje teda... napr. aj on si nájsť niekoho a kašlať na to... alebo stále robiť scény a všetkým tým znepríjemnovať život, lebo je nepríjemné to počúvať, či už je to pravda, alebo nie, kto túži počúvať, že jeho matka je kurva, hovedo a či sa nehanbí a podobné veci, to akože keby to bol normálny vzťah tak nepoviem, lenže to nikdy normálny vzťah nebol, takže to neposudzujem podľa normálnych vzťahov... ale skrátka ja to počuť nemôžem, cítim sa potom nie dobre... teda, uznajte, že ani mne to nepadne dobre, mama je proste mama a tak či tak ju mám rada, či urobí blbosť či nie, aj otca aj keď povie tie bludy, z ktorých sa neviem potom spamätať.... nebaví ma to večné predrozvodové štádium...
Pričom vždy, keď to poviem, tak ma akože zatlačí vecami typu, že a mám teraz odísť, či čo? jak keby som ja o tom mala rozhodnúť, čo fakt no, nechcem nikomu v tomto radiť, lebo potom by to mohlo vyznieť tak, že si niekoho nevážim alebo že nechcem... ale fakt no keby že sa v živote budem rozvádzať alebo budem v predrozovodovej fáze, i ked moc tomu neverím, ale keby náhodou tak to fakt nie je žiadna sranda... vzniká tam milion komplikácii, a samozrejme otec teraz dakde išiel het, on tiež nie je šťastný, tak začal zas chodiť do krčmy a tak... čo sa mi nepáči, lebo to nič nerieši... skrátka, všetko všetko, zle... a mne je už fakt jedno, kto má akého priateľa, či je zamilovaná či nie, neodsudzujem ani neposmeľujem k tomu... len si skrátka myslím, že už by to chcelo prejsť do iného stupňa, lebo teraz sa zas bojím čo bude teda... ked náhodou nebudem doma alebo čo... lebo naposledy čo som o tom ani nepísala spustil taký krik, lebo si myslel, že niesom doma... akože to neznamená, že som zástancom nevery, ale toto je skrátka iné manželstvo, z nich som necítila že by toto, hlavne z matkinej strany som necítila to, že by otca mala rada, skôr proti nemu vždy tak nejako bojovala...
A keďže je príliš ťažký vzduch na také analýzy poviem len, no akože ale fakt, mala som ho pochváliť za to, že sa ide hádať, už som ho dnes odplašila, aby dal pokoj s tým kam chodí, mne to žily netrhá, aj keby bola neviem kde a neviem s kým... ja som vo fáze typu, tvoj život, ty si rob ako chceš a nieže mi potom budeš vyčítať, že som ťa odhovárala... svoje som už povedala aj jej, že to nebude dobré... a bude sa trpieť... no ona si zjavne myslela, že to také až nebude, ale ja som si bola istá, že ako sa vraví, za "mužskú kamošku" bude trpieť, pretože daná osoba je chlap...
