Rodinné tajomstvo 16. kapitola 3/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre ell.

Tváril sa však, že zvažuje obe alternatívy.

„Neviem, ja...“

Chcel ho dráždiť takmer až na hranicu znesiteľnosti, lebo dnes potreboval prebudiť skôr po nekontrolovateľnej prudkosti.

Nechával ho tam stáť a vychutnával si to, aký vplyv naňho malo jeho váhanie.

„Myoung-soo...“ vyhlásil pán Jung skoro až netrpezlivo, keď naňho stále len povýšenecky hľadel a mlčal.

A on videl, že pomaly začína prekračovať hranicu, čo ho podnietilo k odpovedi.

„Áno, pane...“

Jeho milenec ho chytil za ruku a odviedol si ho na jedno z tých miest, ktoré ešte nemal možnosť navštíviť.

Takzvaná cisárska kúpeľňa, očividne najlepšia v dome a starostlivo ukrytá pred pohľadmi služobníctva.

To miesto malo svoje kúzlo, svoju špecifickú atmosféru, ktorá priam podnecovala všetko v ňom čo túžilo po oddychu, ale zároveň aj po rozkoši, ktorá bola preňho súčasťou toho všetkého a veril tomu, že aj jeho milenec práve teraz nedokáže myslieť na žiadny iný spôsob relaxácie.

Ovládol ho ten pocit, že vkročil takmer do iného sveta, do obdobia, priam historického, všetko tu bolo také autentické a pôsobilo to skutočne, akoby prekročili hranice času a priestoru, no zároveň tu boli tie moderné prvky, ktoré on sám mal možnosť dôverne spoznať, keď videl ako sa jeho milenec zobliekol, zastavil vírivku na požadovanú hodnotu a pomaly vstúpil dovnútra. 

„Poď ku mne...“  vyzval ho, keď si našiel svoje miesto.

„Áno, pane, hneď som pri vás,“ pokračoval v tomto oslovovaní, pretože to v ňom samom vyvolávalo pozitívnu odozvu.

A prial si, ho ešte nejaký čas dráždiť. Ukázať mu, že aj on má nad ním moc.

Pomaly siahol na svoje tričko, vyhrnul si ho a pretiahol cez hlavu.

„Páčim sa ti? Povedz, ako veľmi...“

Pán Jung tlmene zastonal.

Myoung-soo sa len nezbedne usmieval.

Siahol na svoje nohavice, najprv len prešiel po vnútornej strane, pomaly a takmer mučivo si ich rozopínal.

Pričom spokojne sledoval to príjemné napätie, ktoré jeho milenca ovládalo.

Bol prudko vtiahnutý do teplej vody, nejaký čas sa len opieral o vírivku, kým cítil starostlivý dotyk na citlivom mieste a napokon vtiahnutý do pevného objatia.

Oprel sa o mužovu hruď, keď bol pomaly vyplnený ním.

„Si môj... len môj...“ pripomenul mu to, čo práve teraz tak veľmi túžil počuť.

Láskal bradavky, vyžadujúce si starostlivosť jeho ruky a takisto aj jeho penis.

„Áno, Kyoung-ho, presne tak...“ po prvý raz ho oslovil menom, ktorému sa predtým vyhýbal. A pomaly sa nadvihoval tak, pod vplyvom jeho dychtivých rúk, prevzali nad ním vládu, a jeho pery si ho označili za svojho, neľútostne mu dokazujúc, to čo už predtým bolo potvrdené slovami.

„Povedz to, ešte raz, moje meno...“ žiadal ho rozrušene.

„Kyoung-ho...“ zopakoval spokojne, postupne sa približujúc k spoločnému cieľu.

A potom sa tie dvere na okamih otvorili.

Stretol sa s pohľadom akýchsi tmavýchočí a mal možnosť aspoň čiastočne zazrieť akéhosi muža, pomerne príťažlivého, urobil sa, čiastočne aj pod vplyvom toho vyrušenia vyvrcholil prudšie spoločne so svojím milencom. 

***

„Našiel si tú osobu?“ ubezpečoval sa o tom, keď sa pán Jung napokon vrátil do jeho izby, práve pre nich vybral film, no nepustil ho, lebo chcel najprv vedieť o koho vlastne šlo a či sa musia niečoho obávať.

Lebo dosiaľ netušil, čo všetko vie služobníctvo o neštandardných vzťahoch v tejto rodine. Predtým si istý čas prial, aby ich prichytili, ale práve teraz nemal náladu stať sa terčom ich rečí, obzvlášť preto, o čo sa naposledy pokúšal.

 „Áno, je to v úplnom poriadku, Myoung-soo...“ ubezpečoval ho pán Jung a ľahol si k nemu do postele.

 „Takže to bol Tieň?“

Napadlo mu to, keďže pán Jung tú záležitosť vyriešil pomerne skoro.

Nasledovalo pomalé prikývnutie.

 „To je dobre...“ pomaly sa oprel o jeho plece, pustil film a notebook posunul trochu ďalej, aby mu neprekážal.

Takže Tieň bol starší než očakával, nevidel ho veľmi dobre, no rozhodne nebol v jeho veku. A nebola to osoba, ktorá  priamo patrila k personálu, ale akýsi pomocník, ktorý pracoval prevažne v záhrade.

Nenápadný, tichý, obyčajný.

Tak naňho pôsobil, keď prechádzal po záhrade, no zrejme to bola len jedna z jeho podôb, lebo teraz, keď ho mal možnosť vidieť upraveného, hoci len na krátku chvíľu, rozhodne by ho považoval za hodného záujmu istých osôb.

„No bol by som rád, keby si sa pred mojou manželkou zatiaľ nezmieňoval o tejto záležitosti, aj Young Hwa súhlasil, že bude lepšie, ak sa o vašom stretnutí zatiaľ nedozvie...“ požiadal ho o to pán Jung.

„Sľubujem ti, že pred ňou nič nespomeniem....“ dal mu svoje slovo, pretože videl ako mu na tom záleží. 

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola