Rodinné tajomstvo 17. kapitola 2/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 pre ell.

Prudké uvoľnenie v ňom zanechalo hlbokú spokojnosť, spojenú s nevyhnutnosťou, ostať v jeho náručí, ešte nejaký čas sa podriaďovať tej neúprosnej túžbe, ktorá bola silnejšia než on sám.

„Ľúbim ťa, Myoung-soo...“ opakoval mu jeho milenec a on cítil, že je šťastný, že mu nič nemôže zabrániť vtom, aby ho miloval rovnakou mierou a možno ešte viac než doteraz.

„Aj ja vás veľmi ľúbim, Kyoung-ho...“ vyslovil to, prekonal tú poslednú prekážku, ktorá ho zväzovala, bol slobodný, zbavený toho tlaku, ktorý mu nedovolil dýchať, prítomnosť jeho milenca bola preňho napriek všetkému liekom.

Byť s ním bola závislosť, proti ktorej bojoval aj keď vedel, že nedokáže uspieť. Stačilo len jedno jeho slovo, len jedno zdanlivo nepatrné gesto a on mu opäť patril, rovnako ako teraz, keď si dovolil ešte nejaký čas oddychovať v jeho objatí a ničím sa netrápiť.

 „Ja... asi by som už mal ísť...“  hlesol napokon, keď bol prepustený z objatia svojho milenca a vzápätí starostlivo pozapínaný a upravený.

„To ti nemôžem dovoliť, nezabúdaj na ten projekt, ktorému sa musíme venovať...“ pripomenul mu pán  Jung záležitosť, kvôli ktorej pôvodne prišiel.

„Áno, projekt...“

Myoung-soo siahol na svoju tašku a vybral z nej zošit s poznámkami. Nejaký čas sedeli oproti sebe a on pánovi Jungovi vysvetľoval, o čo všetko pôjde a čo bude potrebovať na to, aby dostal dobré hodnotenie.

Niežeby mu na známkach až tak veľmi záležalo, no rozhodne chcel prejsť a postupne uzavrieť všetky predmety na úrovni preňho prijateľnej.

„Pomôžem ti s tým, urobíme si spolu menšiu prehliadku, nadiktujem ti, všetko čo budeš potrebovať a čo sa týka tej prednášky, môžeš so mnou počítať...“ prisľúbil mu pán Jung ochotne.

A potom ho skutočne previedol po celej firme, vzal ho aj do výrobne, no hlavne mu vysvetlil, čo je približne náplňou jeho práce a on si to všetko čo potreboval, poznačil do svojho zošita.

Potom si nechali do veľkej zasadačky priniesť neskorý obed a Myoung-soo sa skutočne cítil veľmi dobre, keďže pán Jung bol k nemu pozorný a milý a správal sa k nemu, vskutku ako k dôležitej osobe.

Domov vďaka tomu odišiel v pomerne dobrej nálade.

A nič na tom nezmenilo ani to, že naňho  pred jeho izbou čakal Tieň. Sedel tam celkom pokojne, akoby tam určitým spôsobom patril.

„Dobrý deň...“ pozdravil ho trochu nesmelo.

„Potrebujem s tebou hovoriť...“ povedal mu Young-hwa. „A môžeš mi pokojne tykať, ak ti to nebude robiť problém...“ 

„Dobre, tak radšej poď do mojej izby...“  súhlasil napokon, aj keď nevedel či mu to pôjde, lebo s pánom Jungom už zas prešiel na vykanie, a to ešte nedávno si myslel, že mu už bez problémov dokáže tykať, no ešte si na ten menej formálny spôsob vyjadrenia zrejme poriadne nezvykol. A vyzeralo to tak, že bude musieť poopraviť svoj pôvodný dojem, keďže teraz ten muž pôsobil dokonca sympaticky a nepôsobil naňho až tak uzavreto ako na začiatku.

Pomaly vošiel do svojej izby, zhodil tašku a dovolil svojmu spoločníkovi, aby si vybral miesto na sedenie.

Young Hwa bez okolkov zvolil kraj postele, tak si k nemu tiež napokon prisadol.

„Už dlhšiu dobu si ma chcel spoznať, a teraz keď už vieš kto som, nemá žiadny význam to, aby som sa ti aj naďalej vyhýbal... Chcem ťa len ubezpečiť o tom, že nie som tvoj nepriateľ a kedykoľvek sa na mňa môžeš obrátiť, ak sa ti bude zdať, že ti to tu celé prerastá cez hlavu, ver mi, že s tým už mám svoje skúsenosti...“

Myoung-soo prijal tento jeho prejav pomoc a bral ho do úvahy ako niečo prevažne pozitívne.

„Ak ju budem potrebovať, určite ti dám vedieť...“ vyhlásil pomerne slušným spôsobom.

„No ja, ak sa nenahneváš, a nie je to náhodou prísne tajné, len by som chcel vedieť, prečo si tu za takýchto podmienok...“

Young Hwa mu venoval jeden z tých úsmevov, vďaka ktorým bola ešte viac zvýraznená jeho príťažlivosť, ktorou vskutku oplýval, keď bol upravený a dal si záležať na svojom výzore.

„Mám pocit, akoby som hľadel do zrkadla, pripomínaš mi seba samého, keď som... no nechajme to, skrátka ju milujem, stačí ti taká odpoveď?“

Myoung-soo pomaly prikývol.

„Áno, ale...“

„Ty o tom zbytočne veľa premýšľaš, skús sa trochu uvoľniť.“ 

predchádzajúca časť  nasledujúca časť