Dalo sa to čakať, aj som to čakala, bola som u toho lekára
a teda fyzicky mi nič vážne teda nie je, výsledky sú dobré, takže je to nejaká ošemetná psychická záležitosť pravdepodobne a mám navštíviť, ehm- veď-viete-koho, čo som čakala, no nechce sa mi, nemám v okolí typy, ktoré by mi sadli, holt tá psychologička u nás je desne divná, ale budem musieť dačo vymyslieť... riešia či nemám mentálnu anorexiu, teda to mám zisťovať to zas bude veselé... teda pochybujem, že mám lebo tie záležitosti s chudnutím ma nikdy netrápili, teda neriešila som váhu a jedla som skôr podľa chuti teda... památam sa, že k takémuto dobrému postoju k jedlu ma inšpirovala svojho času ešte spolužiačka, ktorá mi každý deň kládla otázku, či náhodou neschudla, takže no vtedy som to neriešila a potom už ani neskôr.... to bude asi to nikdy nekončiace predrozvodové štádium, ktoré všetko dajako rozhádzalo....
v mojom prípade to bude asi ten stres a tak... si myslím, ale jak dakto povie, že to je z počítača, nakopem do zadku, keďže pc ma nezaťažuje žiadnymi ehm... no-veď-viete akými stavmi, ale skôr živí ľudia... teda trošku som psychicky no, nie moc ehm... cítim sa dakus zvláštne teda, nie tak dobre, ako predtým, ale čo sa dá robiť to je proste, život...
Treba dajako bojovať, snáď dačo s tým urobiť sa bude dať, každopádne dám istým ľudom najavo, že si majú svoje veci vyriešiť sami a neplakať mi tu a nesťažovať sa jeden na druhého, ale si riešiť svoje veci, celkom samostatne.
Takže v podstate mi nič nie je, ale aj je (asi predpokladám, že psychicky) ... nuž čo... sa dá robiť...
S čoho sa samozrejme čiastočne aj teším, pretože by som nechcela, aby mi niečo vážne bolo, chápete, že?
