obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: stále ešte bez korektúry...
dnes tu máme posledný deň extrémnych horúčav snáď teda u nás, má byť ešte dnes 36...
nuž dúfam, že pradiarska sa bude môcť spustiť na budúci týždeň, na takú intenzívnu prácu je stále ešte dosť horúco, takže tu máme letné p., ehm, už zas húka sanitka, teda to bol týždeň, mimochodom zajtra idem ku doktorovi s tým žalúdkom, takže sa už fakt snád definitívne dozviem či je to psychické či nie, tak držte palce pls... kapitola stále ešte krátka, len sa rozbieham...
Pre profesor, Michalette, bacil.
Zdvihla sa v ňom prudká vlna odporu, keď videl ako Snape
padol na kolená pred svojím pánom.
Nenávidel tú pokoru vpísanú do jeho tváre, to , ako na svojho
pána hľadel a všetko čo pritom cítil, bolo preňho neznesiteľnou
skúsenosťou.
Opäť bol súčasťou jedného z tých živých snov, ktoré
Harryho trápili po JEHO návrate.
Sluha bol opäť pri pánovi, všetky pochybnosti ohľadom neho sa
opäť vrátili, keď Harry videl ako pobozkal okraj pánovho habitu.
Rozhorčený šepot zaznieval zo všetkých strán, Snape zrejme
ešte nepresvedčil všetkých svojich niekdajších priateľov, hlavne Bellatrix
Lestrangeová sa tvárila dosť odmietavo.
„Pán môj...“
„Vstaň!“ prikázal mu lord Voldemort chladne s neklamným náznakom
podráždenia v jeho hlase.
„Ďakujem vám, môj pane...“ zaznel Snapov hlas do ticha a zaujal
svoje miesto v kruhu.
Tie červené oči priam bolestne vstúpili do jeho mysle. Harry
cítil ten neúprosný všetko pohlcujúci tlak, prudký rez jeho mysľou, nezastaviteľný
ako dotyk chladného ostria, útočiaci na tie najhlbšie úrovne. Bolesť, ktorá sa otvárala
v jeho mysli, prudká a surová vo svojej podstate, tá bolesť, ktorá
ich oboch prinútila vnútorne kričať.
Snape to prijal takmer bez zachvenia, aj tú bolesť, aj všetko
to nepríjemné prehrabovanie sa v jeho myšlienkach.
A Harry pocítil úľavu, keď sa tie červené zrenice prešli
po ostatných členoch kruhu.
No potom zachytil Snapove pocity, ktoré ho len utvrdili v tom,
že jeho pochybnosti nie sú založené len na vzájomnej nevraživosti.
Obdiv.
Spokojnosť.
Túžba po uznaní, po získaní jeho priazne, po dokázaní
oddanosti.
Náznak strachu spojeného s tým, že by ho pán odmietol
prijať.
Pocit, že je medzi svojimi.
Tam, kam patrí.
A všetko je presne tak, ako má byť.
Tak toto
sú tie stretnutia?
Takto sa
cíti, keď ide za ním?
Ľutoval, že mu pomohol.
Ak boli toto jeho skutočné pocity, nezaslúžil si nič iné
než...
Ale prečo ho potom nevydal do jeho rúk?
Na čo ešte čaká?
Povie mu to po stretnutí, aby sa mohol pochváliť pred ním, že
on preňho získal Harryho Pottera?
Mal by odísť z jeho bytu, mal by skontaktovať rád, Dumbledore sa mýli, bol o tom presvedčený.
A chcel sa prebudiť.
No nedokázal to urobiť, bol akoby uväznený v tom zvláštnom
svete mimo seba a nemohol získať kontrolu nad svojím vlastným telom.
Profesor tam len tak stál a čakal, na svojom presne
vymedzenom mieste.
A nehľadel na osobu, ktorá sa krčila uprostred kruhu.
Na akúsi neznámu staršiu ženu.
„Dnes som si vás sem zavolal, aby ste boli svedkami, istej
udalosti, ktorá mňa samého privádza na myšlienku, že sú medzi nami ešte stále
osoby, ktoré podporujú isté nezdravé javy... obzvlášť preto, že osoba, ktorá sa
bude dnes zodpovedať pred týmto kruhom, by tým ostatným mala ísť príkladom...“
Žena zrejme chcela prehovoriť, no nedokázala to, siahla si
rukou na hrdlo a opäť len vzlykla.
„Aké sklamanie, že si to práve ty, práve osoba, od ktorej som
očakával omnoho viac...“ začal Voldemort a pomaly sa približoval k tej
žene, jej oči sa od hrôzy rozšírili, sálal z jej smrteľný strach.
Pomôž
jej.
Musí sa
dať niečo urobiť.
Harry cítil ako ho takmer proti jeho vôli ovládla myšlienka
na to, že by mohol tú ženu zachrániť, že by dokázal a cítil ako sa Snapova
ruka pod vplyvom jeho myšlienok dotkla prútika.
