Rodinné tajomstvo 18. kapitola 3/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

varovanie: smutnejšia časť

poznámka: opäť tie horúčavy, OMG.

pre ell.

Myoung-soo cítil tú priam ťaživú atmosféru v aute, keď bol spoločne s pánom Jungom na ceste domov.

Pani Jungová ostala s Minom a jeho manželkou, no dospelí usúdili, že by nebolo dobré, keby v nemocnici ostávali všetci, mladá pani Jungová aj tak potrebovala pokoj a už aj počas tej krátkej návštevy, kedy mali možnosť ju vidieť, im bolo viac než jasné, že práve teraz má značné problémy čo i len prijať spoločnosť svojho manžela, ktorý sa z tejto nečakanej straty takisto len veľmi pomaly spamätával.

„Mrzí ma to...“ hlesol napokon.

Pán Jung, ktorý sedel pri ňom, siahol po jeho ruke, šofér, sústredený na cestu si ich dvoch ako vždy vôbec nevšímal a on sa mohol aspoň pohodlne oprieť o svojho milenca, pretože práve to teraz potreboval.

Dovolil mu to a nejaký čas sa k nemu tisol.

Prial Minovi a jeho manželke šťastie a skutočne sa tešil na to, že do rodiny im pribudne nový človek, tešil sa spolu s Minom, ktorý napokon prijal túto skutočnosť viac než dobre, aj napriek tým počiatočným obávam, nebolo pochýb, že by z neho napokon bol hrdý otec.

„Mňa tiež, Myoung-soo... no budeme si musieť zvyknúť na myšlienku, že tentoraz ...“ povedal pán Jung, nebolo ani nutné, aby to dopovedal dokonca, Myoung-soo tomu veľmi dobre porozumel.

Aj on bol z toho všetkého smutný, no ovládal sa zrejme najlepšie so všetkých, keďže aj zvyčajne chladná pani Jungová si vyžiadala tabletku na upokojenie.

No bolo to súčasťou toho sveta, toho zvláštneho riadenia, ktoré akoby jedným dávalo to, čo nechcú a druhým bralo to, čo by mohli milovať.

A aj on bol zrazu až príliš krehkou súčasťou toho komplikovaného sveta plného života, ale aj neúprosnej smrti, ktorej pravidlám, akoby nikto poriadne nerozumel.

Po celú cestu dovolil, pánovi Jungovi, aby ho objímal a držal za ruku. Po tomto krátkom pokuse o rozhovor radšej zotrvávali v tichu, ktoré ich ovládalo po celý čas, až kým sa nevrátili do domu.

Shin Woo im vybehla na proti.

A pán Jung ju vzal do náručia, po dlhšom čase urobil niečo také spontánne so svojou malou dcérou, akoby si až teraz uvedomil, že jej chýba jeho dotyk.  

„Už ste tu, už ste tu...“

„Áno, už sme prišli...“

„A kde je mama?“

„Príde neskôr, zlatko, teraz budeme s tebou my....“ pošepol jej.

 „Dobre, ocko, veľmi dobre... tak ti zaspievam pesničku, ktorú som sa dnes naučila, je veľmi pekná.... chcela som ju zaspievať, aj mame... aj tebe Myoung-soo...“ štebotala, kým spolu s ňou prešli do obývačky.

Pán Jung napokon zložil Shin Woo na zem a ona im zaspievala, pomerne peknú detskú pieseň, ktorú si obaja vypočuli, no Myoung-soo cítil ako ho myšlienky odvádzajú niekam inam, niekam ďaleko, takmer akoby jej hlas v ňom vyvolával prechod za túto hranicu.

Ešte jej nič nevysvetlil, nepochybne preto, že chcel počkať na svoju manželku a urobiť to spolu s ňou, zrejme by sa naňho hnevala, keby to urobil sám, v poslednom čase totiž spolu veľmi nevychádzali.

Hádali sa čoraz častejšie, akoby sa snáď medzi nimi utvoril istý druh nebezpečného napätia, ktoré mohlo zničiť aj takéto pomerne pohodlné spolunažívanie.

Myoung-soo nevedel, čo presne ich núti k takémuto správaniu, pán Jung mu dosiaľ nič nepovedal, no cítil, že je medzi nimi funguje niečo zlé, čo bude mať zrejme dopad aj na zvyšok rodiny, keďže to už trvalo dlhšie, než bežné hádky.

Nedávno sa zdráhal, či to má povedať Minovi alebo nie, no právom sa obával, že pani Jungová možno už vie o tom, čo sa dozvedel a zrejme to neprijala práve najlepšie, no boli to len jeho dohady, keďže sa na to nikoho neodvážil opýtať a potom čo sa stalo dnes, by sa už ani len neodvážil to niekomu pripomenúť.

„Páči sa vám pesnička?“ prerušila jeho myšlienky Shin Woo a už aj sa ponáhľala tentoraz k nemu na kolená.

Bez váhania si ju vzal k sebe.

„Áno, veľmi, pekne si to zaspievala, Shin Woo...“ pochválil ju.

A vskutku dúfal, že sa všetko napokon urovná, hlavne kvôli nej, kvôli tomu, aby jej detstvo bolo aj naďalej bezstarostné. 

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola