názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pre ell.
Počas
tých prvých týždňov to tak už začínalo vyzerať, všetko sa opäť upokojilo, krik
v dome ustal a pán a Jungovci sa k sebe správali takmer ako
na začiatku, keď do ich rodiny ešte len prišiel.
Ten
konflikt, ktorý ich už dlho trápil, odsunuli nabok, nepochybne preto, aby
pomohli mladým prekonať pomerne vážnu krízu.
Myoung-soo
mal možnosť vidieť, že táto strata mala veľký dosah na manželstvo jeho
staršieho brata a dosť výrazne doňho zasiahla.
Chodil
domov dosť často, čo nasvedčovalo, že sa to medzi nimi nijako nelepší
a ten svoj odmietavý postoj, ktorý mladá nevesta nadobudla pred istým
časom voči svojmu manželovi, aj naďalej pretrvával.
Jeho
starší brat bol zrazu vážnejší, smutnejší a pôsobil dosť strhane, takmer
akoby sa tie všetky počiatočné obavy stali skutočnosťou.
A aj
teraz bol tu, so svojou matkou a niečo spolu riešili, kým on sa
pripravoval na poslednú sériu skúšok, po ktorých by už mal definitívne uzavrieť
ročník. Čo v skutku stálo veľa síl, no už sa nemohol dočkať prázdnin, aj
keď podľa všetkých predpovedí mali byť mimoriadne horúce, potreboval ich viac
než čokoľvek iné, pretože plánoval presvedčiť svojho milenca, aby mohol na
nejaký čas vypadnúť a oddať sa cestovaniu na miesta, ktoré dosiaľ ešte
nemal možnosť navštíviť.
Menšiu
zastávku v Paríži, takisto nevylučoval a čo sa jeho týkalo, chcel byť
od domu čo najďalej a čo najskôr, preto vskutku intenzívne pracoval na
tých posledných predmetov a dúfal, že neprepadne, lebo to by nemusel
zvládnuť, hlavne preto, že pán Jung trval na tom, aby mu ukázal svoje
vysvedčenie.
Práve
táto zvláštna atmosféra ho podnietila k tomu, aby viac času trávil
v izbe a nielenže predstieral, že sa učí, ale radšej sa aj učil, aby
si niečím zamestnal myseľ.
S kamarátmi
to nebolo práve teraz nič moc, ešte sa občas stretli, no dávali mu pocítiť, že
je iný a tvrdili, že sa zmenil.
A Young
Hwa ten sa za ním zastavil len málokedy, takmer akoby potom poslednom rozhovore
o ďalšie stratil záujem, no možno si to len nahováral a bola to práve
jeho pani, ktorá si zrejme uzurpovala všetku jeho pozornosť, podobne akoby to s ním
robieval, pán Jung, keby nemal plnú hlavu tých ročníkových skúšok.
Preto
skôr voľný čas využíval trávil so svojím milencom, prípadne v klube, ak to
bolo možné, niekedy si tam posedeli aj dlhšie.
No
pán Jung a jeho milenec, aj keď boli tou istou osobou, boli v jeho myšlienkach
akoby oddelení.
Len
tak dokázal existovať s týmto bremenom a podriadiť sa tunajším
pravidlám.
„Môžem?“
nejaký hlas ho náhle vyrušil, z nie práve najpríjemnejších myšlienok,
keďže čítal obzvlášť nudnú stranu, počas ktorej študovaní mu myseľ neustále
odbiehala niekam inam a nemohol to zastaviť. Nemohol si to vôbec
zapamätať, všetky tie vzorce a nemal ani tušenie čo sa tam píše, lebo
vtedy chýbal a mal len prefotené poznámky, z ktorých sa ani on sám
poriadne nevyznal.
Podráždene
zdvihol hlavu a chystal sa prišelca, pokiaľ by to nebola jedna z tých
vybraných osôb, nemilosrdne poslať preč, no bol to pán Jung, čo túto možnosť
vylučovalo.
„Áno,
pane...“ hlesol takmer spokojne.
„Vidím,
že sa usilovne učíš...“ jeho poručník zastal pri ňom, položil ruky na jeho
plecia, nestrhol sa, jeho dotyk mu už nespôsoboval žiadne starosti, práve
naopak privítal to príjemné brnenie, ktoré prešlo jeho pokožkou, keď pocítil
ako jemne rozmasíroval jeho stuhnutý krk.
Na
chvíľu privrel oči a oddával sa tomu pocitu, tým láskavým rukám, ktoré
naňho dokázali pôsobiť viac než by vôbec bolo vhodné.
Privrel
oči a spokojne zastonal, keď jeho milenec vyvinul tlak na tie správne
miesta, pán Jung bol zrazu preč a s ním bol len Kyoung-ho.
„Pokúšam
sa o to, ale tieto príklady, je to skrátka... vôbec tomu nerozumiem...“
zatiahol podráždene, keď ho tie ruky šíriace spokojnosť do jeho tela, už viac
necítil.
„Môžem
ti s tým... matematiku som mal svojho času veľmi rád... no musím uznať, že
toto nie sú práve príklady, ktoré by vzbudzovali záujem.... je to len základ,
nič zložité, no tie vzorce si ľahšie zapamätáš, keď urobíš toto...“ prisadol si
k nemu a začal mu to vysvetľovať, všetko rozpísal a vysvetlil mu
to, spôsobom, ktorý on sám považoval za mimoriadne prijateľný.
„Takto
si to rozpíšeš a vidíš, že to hneď vyzerá lepšie, však?“
Myoung-soo
spokojne prikývol.
„Áno,
Kyoung-ho... ďakujem ti za to, že mi s tým pomáhaš...“
„Nemusíš
mi ďakovať, kedykoľvek som ti k dispozícii, ak by si niečo potreboval...“
Pocíti
jeho ruku na svojom kolene, čo v ňom vyvolalo ďalšiu horúcu vlnu.
„Teraz
mi to skús napísať ty... uvidíme, ako sa ti to podarí....“ vyzval ho
A Myoung-soo
sa ochotne pustil do tejto úlohy.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola
