názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Woo
Bin si s tým zrejme ťažkú hlavu nerobil, mal v rukách jeden
z tých novších smartfónov, dokonca o triedu lepší než Myoung-soo, čo
Kima priviedlo na myšlienku, čím si asi tak túto drahú hračku zaslúžil.
Vedel,
že technické novinky má rád a je schopný pracovať hoci aj nonstop, len
preto, aby si zarobil, no toto bol aj naňho vyšší štandard.
„Zdá
sa, že aj tebe sa dobre darí....“ poznamenal napokon.
Využíval
čas, ktorý vznikol, kvôli kriku prichádzajúcemu z okienka, lebo istý
nešťastný prvák sa pokúšal platiť drobnými mincami.
Woo
Bin sa zatváril pomerne dôležito.
„To
je firemný mobil... Som stážista a začal som pracovať pre technické
oddelenie firmy...“
Myoung-soo
tú spoločnosť nepoznal, no predpokladal, že sa zaoberá informačnými
technológiami.
„No
je len požičaný, potrebujem ho na prácu, keďže vyvíjam nové aplikácie, a tak...“
vyhlásil Woo Bin hrdo.
„Tak
to ti gratulujem...“ o jeho práci spolu nedávno diskutovali, no rozhodne
to bolo lepšie, akoby mal problémy so zákonom kvôli istým aktivitám, pre ktoré
mu pán Byun dosť často zabavil počítač a zakázal aj prístup na internet.
Očividne
práve preto potreboval presne takú prácu, v ktorej by sa mohol realizovať
v oblasti informačných technológií.
Rad
sa však pohol a Myoung-soo musel postúpiť k okienku, ak nechcel
riskovať, že aj on bude čeliť mužovmu hnevu.
Zaplatil,
zapísal sa a počkal na Woo Bina, ktorý ani len okom nemihol, keď podával
pánovi vskutku nespokojnému tie
najmenšie drobné mince za čo si vyslúžil pár vražedných pohľadov a nahnevaných
odseknutí.
No
on sa tváril, akoby mu na tom vôbec nezáležalo.
Netrvalo
dlho a boli v ďalšom rade, tentoraz na obed a Myoung-soo cítil
ako v ňom mierne rastie napätie spojené s tým, čo by od neho Woo Bin
mohol chcieť.
***
Položil
si obed k zadnému stolu k jednému z tých vonkajších, ktoré
študenti smeli využívať a sadol si k svojmu spolužiakovi.
Ramen
bol dnes na ich programe, pomerne silný a dnes sa v jedálni pomerne
vydaril, preto sa každý strkal práve k tými okienkam.
„Poslal
ma za tebou Lee Min-Ho...“ pošepol mu
Woo Bin.
Myoung-soo
cíti ako sa mu po týchto jeho slovách uľavilo, o svojom ďalšom
spolubývajúcom už dlhšiu dobu nepočul, nevedel čo s ním je a skutočne
ho to veľmi zaujímalo, pretože bol jednou z tých osôb, na ktorú sa ešte
ako-tak dalo spoľahnúť.
„Je
v poriadku....“
„Ako
sa to vezme...Dlhuje peniaze istej osobe a musí sa skrývať...“ priznal napokon.
„Niekomu
zo školy...“
„Nie,
niekomu z nich...“
Myoung-soo
zbledol.
Snáď
sa nezaplietol do niečoho, čo by ho mohlo vyjsť draho.
„Ale
áno, zase začal hrať, dlhuje červeným
maskám a vieš si asi predstaviť čo s ním urobí ich vodca, ak do
pondelka nevráti peniaze... pre výstrahu ho poriadne zriadili, povedzme, že už
teraz toho má dosť... niečo preňho mám, zložili sme sa s chlapcami, ale
nie je to dosť , v tej firme ešte len začínam a ten mobil... v podstate
nie je ani môj... Niečo som mu už sľúbil, ale je to povedzme, že priam ukážkový
dlh...“
Myoung-soo
si pamätal na to, ako svojho času Byun zmlátil Lee Min-Ho palicou, kvôli
nelegálnym stávkam a dlhom, ktoré si kvôli tomu narobil.
Odvtedy
sa však už na to miesto nevrátil a istý čas bol priam ukážkovým vzorom
čistoty. No zrejme mal opäť recidívu.
„Povedal
mi, aby som ťa v jeho mene požiadal o pomoc, aj keď ide o čiastku,
ktorá...“ vytiahol zošit a napísal príslušnú sumu na obal.
Myoung-soo
prudko zalapal po dychu. Toto skutočne nevyzeralo dobre.
„Ja...
pokúsim sa niečo vymyslieť, ale nemôžem ti nič sľúbiť, ja... pán Jung je
jediný, kto má prístup k účtom a tak...“
Woo
Bin prikývol.
„Daj
mi vedieť, do zajtra potrebujem vedieť či mu pomôžeš alebo nie...“
„Pokúsim
sa...“ sľúbil mu, a potom sa spolu naobedovali.
***
„Stalo sa niečo? Si akýsi tichý...“ zaujímal sa pán Jung.
Šli
spolu do jedného z jeho apartmánov, ktoré nepochybne práve teraz mohli
využívať v plnej miere.
No
on sa nedokázal na nič sústrediť, kým myslel na tú záležitosť, ktorá mu nedala
pokoj, odkedy odišiel zo školy.
„Musím
ti niečo povedať... ja...“
Myoung-soo
sa opatrne vymanil z jeho objatia.
„Jeden
z mojich spolubývajúcich potrebuje pomoc, ja... chcel by som vedieť, či by
si bol ochotný...“ porozprával mu o tom, čo mu povedal Woo Bin.
„Pozriem
sa na to a zistím, čo sa dá robiť, sú aj iné spôsoby ako sa o to postarať...
daj mi číslo toho Woo Bina...“
„Ja
by som to rád zariadil sám, ak...“
Pán
Jung pokrútil hlavou a prísne si ho premeral.
„To
číslo Myoung-soo...“ prikázal mu takmer panovačne.
A on
mu ho napokon vydal, pretože vedel, že inak by s ním zrejme ani len
nedokázal pohnúť.