Vtedy som mala ten pocit 18. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 poznámka: po osviežení nás v najbližšej dobe zas čakajú zvýšené teploty, ehm... tak to sa teda neteším... tropické noci nie sú nič pre mňa...
po mojej korektúre

„Možno, áno, ak by si to tak skutočne chcel...“ snažila sa, aby jej hlas prestal znieť tak útočne a agresívne, jej myseľ na ňu priam kričala, že sa zahráva s ohňom, ak si to chce rozhádzať s ním. Možno by mala na to morálne právo, no dôsledky by boli viac než ničivé.

Nepochybne preto tú knihu vo svojom náručí takmer až objímala. Snažila sa viac myslieť než hovoriť.

Nejaký čas naňho preto len hľadela a čakala na jeho rozhodnutie, vedela, že takto sa mu to páči, že sa rád považuje za nadradeného a toto presunutie zodpovednosti bolo presne to, čo od nej potreboval počuť.

Nezávisle od toho, že by mu najradšej povedala všetko čo si myslí o ňom a o tých jeho agresívnych náladách. Bola presvedčená o tom, že aj tak nezáleží na jej odpovedi, opäť sa s ňou len hral, skúšal koľko vydrží, kým opäť padne. No ona mu tentoraz nemienila dopriať tú radosť. Už sa rozhodla, že sa to pokúsi zvládnuť, že urobí všetko preto, aby preňho už viac nemusela plakať.

„Porozmýšľam o tom...“  poskytol jej Tom napokon jednu z tých nič nehovoriacich odpovedí. A nič viac si ani povedať nestihli, lebo sestra zrušila ochranné kúzlo.

Nott bol bledší než predtým a čiastočne prikrytý.

„Váš spolužiak tu ešte nejaký čas pobudne, no vy už môžete ísť, pán Riddle...“ povedala mu sestra opäť nie veľmi priateľským tónom.

Prikývol a opustil ošetrovňu, no tváril sa pritom, akoby jej robil obrovskú láskavosť už len tým, že poslúchol tento jednoduchý príkaz zamestnanca školy.

Nebolo to však nič nezvyčajné, hlavne nie v poslednej dobe, kedy sa viac než kedykoľvek predtým prejavovala jeho nie práve najpríjemnejšia povaha.

Myrtla sa chcela vrátiť k rozčítaným otázkam, no nedokázala to urobiť.

Jej mysľou neustále prechádzali rôzne teórie týkajúce sa tejto náhlej zmeny plánu.

Čo od nej asi ešte tak chce? Keby to bol normálny chlapec a keby ona bola bežným dievčaťom, dospela by k presvedčeniu, že to možno oľutoval a chce sa k nej vrátiť.

Druhou alternatívou by bolo to, že počul ako sa zosypala a vyvolalo to v ňom výčitky svedomia, možno ľútosť. Bolelo ju už len na to pomyslieť.

No on nepatril k osobám, ktoré by ľútosť prejavovali takýmto spôsobom.

Ani táto alternatíva naňho nesedela. Netušila, čo tým sleduje, obávala sa toho, viac než ďalších zraňujúcich slov. To, že spomenul Dumbledora, mohlo byť len preto, aby ju zmiatol, čo sa mu napokon aj podarilo.

Pred Nottom sa však musela tváriť, akoby sa vôbec nič nestalo, obzvlášť preto, že na ňu hľadel tak akoby on bol tým slávnym Slizolinovým potomkom. No keďže ošetrovňa bola strážená, nemohol si samozrejme dovoliť nič viac než tie pohľady no jej to úplne stačilo.

***

„Ako sa dnes máme?“ opýtal sa jej Cyrus.

„Výborne,“ odpovedala už zo zvyku, aj keď nemala za sebou práve najlepšiu noc.

Aj napriek tomu, že Nott, bol prepustený z ošetrovne pomerne skoro, nič to nemenilo na tom, že sa cítila ohrozená.

A celú noc len chodila po ošetrovni, lebo nedokázala zaspať. A nechcela žiadať o ďalšie elixíry.

Skrátka mala strach. Tom opäť vtrhol do jej sveta a obrátil všetko naruby.

A časť z nej, tá naivná a zrejme najhlúpejšia si priala, aby ju vzal späť.

Aby mohla na všetko zabudnúť a...

Nemohla si pomôcť. Chýbal jej ten Tom, ktorý sa o ňu v posledných mesiacoch staral. Ten Tom, vďaka ktorému nebola viac sama.

Ich rozhovory. Ich bozky.

Tie okamihy, keď boli spolu, keď si rozumeli bez slov a nebolo nutné nič vysvetľovať. No zároveň vedela, že on sám má na to iný názor, že preňho je to len spôsob, ako od nej získať niečo, na čo by pri iných dievčatách musel vynaložiť väčšinu námahu.

Vedela, že je to šialenstvo a chcela potlačiť tú Myrtlu, ktorej by stačilo aj to, keby sa s ním opäť mohla stretávať tajne.

„Pôsobíš trochu strhane, nespala si dobre?“ oslovil ju počas prehliadky.

„To kvôli skúškam a tomu všetkému...“ zamumlala Myrtla to prvé, čo jej napadlo.

„Ty to zvládneš, uvidíš... “

Cyrus bol skutočne veľmi milý, svojím spôsobom ho mala rada podobne ako profesora Slughorna.  No chápala prečo v školskej sestre vyvoláva tú dobre známu frustráciu.

„Budem sa snažiť, už sa aj teším, kedy odtiaľto odídem...“

„To je jasné, nie je to tu práve najvhodnejšie, v tomto čase... ešte sa o tom pozhovárame neskôr, dobre... Tak zatiaľ, Elizabeth...“ rozlúčil sa s ňou, keď prešiel dozadu ku kamenným pacientom a použil pritom jej druhé meno, páčilo sa jej ako to znelo a začínala uvažovať nad tým, aké by to bolo, keby sa viac správala ako Elizabeth a menej ako Myrtla.

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola