obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: aj keď škola začala, Letné prázdniny v tejto poviedke si užijeme ešte pomerne dlhý čas, ktovie či nie až do Vianoc... každopádne som rada, že vlná tropických horúčav, končí, keďže mi pár krát bolo zle, tak sa nemôže stať nič lepšie, než trošku chladu...
Pre Vai, Profesor, Henry.Wilde, Mononoke.
„Nemôžete teraz len tak odísť!“
odsekol Harry nahnevane nemal v úmysle dovoliť, aby mu to len tak prešlo.
Snape by mal skladať účty za svoje činy a aj keď nemôže urobiť nič viac
než len ho aj naďalej nenávidieť, musí prijať zodpovednosť za svoje činy.
„Skutočne, Potter, čo vás
priviedlo k tomuto vskutku brilantnému záveru?“ opýtal sa ho profesor
s neskrývaným sarkazmom v hlase. A jeho pohľad hoci bol práve
teraz pomerne nepriateľský, ani zďaleka nezodpovedal tomu, ako sa tváril, keď
Harry skomplikoval jeho stretnutie s Temným pánom.
„Ste povinný mi vysvetliť prečo
odmietate tomu mužovi pomôcť... prečo nie ste ochotný ho aspoň si ho poriadne
vypočuť...“ pokračoval Harry neúprosne a uvedomoval si, že naňho kričí, že
nad sebou opäť stráca kontrolu. Bolo to
zvláštne, od istého času, akoby sa stával omnoho prudkejším
a neznesiteľnejším.
„Zdá sa, Potter, že ste celkom
presne nepochopili to, o čom sme sa rozprávali v riaditeľovej
kancelárii a čiastočne aj dnes ráno... nie je vo vašej kompetencii starať
sa do mojich záležitostí, prečo radšej nevenujete svoju energiu a čas,
skúmaniu rodného mesta vašej matky a pobytu na čerstvom vzduchu, myslel
som, že by vás to mohlo zaujímať, no očividne som sa veľmi mýlil...“ hovoril
s ním opäť pomerne pokojne, akoby sa spamätal z tej prvej vlny
počiatočného hnevu.
Harry pocítil jeho ruky na svojich
pleciach. Ten dotyk by mu mal byť nepríjemný, mal by sa otriasť od odporu, už
len preto, že to urobil on, namiesto toho však pocítil ako ho hnev pomaly
začínal opúšťať, postupne sa upokojoval, akoby snáď ten dotyk mal naňho taký
účinok.
„Rodné mesto mojej matky?“ to ho
zaujalo aj proti jeho vôli. Keďže každá informácia o nej bola preňho
zdrojom niečoho, čo už ani nedúfal, že opäť získa.
„Áno, iste, nepovedali vám to...“
„Nie, teta o mame nerada
rozprávala...“ vyhlásil Potter mierne zaskočene, neočakával že Snape teraz
začne hovoriť o jeho matke. Bola to zmena témy, ktorá ho dosť zmiatla. Neočakával,
že Snape o nej začne hovoriť sám bez toho, aby sa ho na to priamo opýtal. A zároveň
mu tým opäť pripomenul celú tú záhadu spojenú s ich takzvaným
priateľstvom.
„Tak choďte, Potter, povedal som vám, že teraz
máte voľno, tak sa to snažte patričným spôsobom využiť, kým ešte máte na to
príležitosť...“ vyhlásil Snape pomerne tichším, no o to nebezpečnejším
tónom hlasu.
„Pane, nemyslím si, že...“
„Nemyslíte, Potter, to je zrejme
váš hlavný deficit...“ ešte stihol dodať
Snape.
„Pokiaľ aj naďalej nebudete
myslieť, čarodejnícky svet, by sa mohol ocitnúť vo veľmi vážnych problémoch...“
Jeho ruka sa stiahla a on to
cítil takmer ako istý druh straty, čo bolo čiastočne zmiernené tým, ako jedna z jeho
rúk prešla po jeho chrbte, takmer mimovoľne, akoby to bolo niečo, čo neplánoval,
ale napriek tomu sa to zrazu stalo, a Harry
si skrátka uvedomil, že zrazu prestal kričať a pomerne poslušne sa vybral
k dverám.
Nedokázal sa naňho ani len
pozrieť, keďže to pohladenie či akoby to mal nazvať, bolo príjemnejšie než očakával.
Jeho samého zaskočilo to, že stačil len jediný
dotyk na to, aby bol ochotný ustúpiť. No Snape očividne nemal v úmysle mu
toho povedať viac o tej záležitosti s Temným pánom a nateraz urobil
všetko čo mohol, aby mu celú túto záležitosť znepríjemnil, tým sám seba aspoň
čiastočne upokojil, pričom samozrejme mal v úmysle riaditeľovi všetko pri
najbližšej príležitosti povedať.
Pobytu vonku sa neobával.
Aj tam bol chránený, kým naňho
dohliadala ochrana tohto miesta, ktoré mohol teraz už považovať za domov, aj
keď to ešte takto necítil a pochyboval, že niekedy bude, bol to fakt,
ktorý sa nedal poprieť.
Inštinktívne si siahol na rameno,
takmer akoby sa pokúšal zbaviť toho pocitu, spojeného so Snapovým dotykom. Bol
to príjemné a nenávidel sa za to, že vôbec niečo také spájal s ním.
Prechádzal tou pomerne temnou
muklovskou uličkou, míňal hrajúce sa deti, ktoré sa navzájom prekrikovali.
A pomaly prešiel okolo pár
obchodov, pocítil zmes vôní prichádzajúcich z pekárne na rohu.
Neobjavil nič nezvyčajné, bola to
len jedna z tých bežných, hoci pomerne neprívetivých uličiek.
Pozvoľna prešiel na námestie, bolo
plné ľudí, počasie dnes bolo vskutku veľmi pekné, slnečné lúče sa dotýkali jeho
chrbta a pliec a on sa pokúšal nemyslieť na to, čo ho čaká po návrate
dom... do Snapovho bytu.
Prechádzal sa po námestí, zväčša len
tak skúmal najbližšie okolie, predpokladal, že centrum jeho matka musela
nepochybne navštíviť, ona a jej sestra, dokonca sa možno hrávali aj v tom
parku, ktorý sa mu podarilo objaviť neskôr. A uvažoval nad tým, aké by to
bolo, keby mu to Snape potvrdil, keby bol ochotný o nej opäť hovoriť, nie
v súvislosti s hrdinstvom a Temným pánom, často sa pristihol
pritom, že ho omnoho viac zaujíma jej bežný život, to aká v skutočnosti bola,
než zásluhy, ktoré jej boli pripisované.
