7. 9. 2015

Rodinné tajomstvo 20. kapitola 3/3






 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...




Spoločne odišli do domu Jungovcov.
Bola to pomerne nepríjemná a dosť tichá cesta, Myoung-soo po celý čas uvažoval nad tým, aké to teraz bude, keď Min vie... či ich ešte niekedy spustí z očí, lebo on v jeho prítomnosti určite nedokáže...
Už teraz na sebe takmer neustále cítil jeho pátravý pohľad. Nevedel, akoby sa mal vyrovnať s tým, že sa naňho díva a možno pritom myslí na to, čo mal možnosť vidieť a čo ak... Myšlienky podobného druhu ho trápili po celý čas, nedokázal sa ich zbaviť.
***
Prešli rovno do hlavného salónu, kde na nich čakala pani Jungová, spolu so svojím Tieňom.
Young Hwa kľačal pri jej nohách, no po ich príchode mierne nadvihol hlavu a žmurkol na Myoung-soo.
Oplatil mu to jemným úsmevom a kývnutím hlavy.
Min naňho dosť chladne zazeral.
 „Mama...“ hlesol rozčúlene.
Bol síce pripravený na to, čo uvidí, no bolo iné o tom hovoriť a absolútne odlišné to aj prežívať. Myoung-soo s tým už mal bohaté skúsenosti.
„Takže ty a tento... náš záhradník...“ pomenovanie toho povolania znelo z jeho úst takmer ako urážka.
„Áno, Min ja a tento náš záhradník máme spolu istú formu dohody...“ vyhlásila jeho matka hlasom, ktorý bol takmer ako ľad, chladný a povýšenecký, akoby sa zhovárala s cudzím človekom.
„Môžem vedieť Min, prečo stále otravuješ svojho otca miesto toho, aby si sa venoval svojej manželke?“ opýtala sa ho prísne.
„Mama, ale ja...“
„Len toľko som ti k tomu chcela povedať, a čo sa týka našich dohôd, teraz sa o tom podrobne pozhovárame... Myoung-soo, Young Hwa, bude lepšie, ak nás teraz necháte osamote...“ požiadala ich oboch.
Myoung-soo bol relatívne spokojný s tým, že mu bolo umožnené, aby šiel do svojej izby a nemusel sa zaoberať tým nepríjemným problémom.
Rád využil možnosť ako uniknúť z dosahu tejto rodinnej drámy. A ani Young Hwa proti tomuto riešeniu nič nenamietal.
Min bol obklopený dvoma šikovnými manipulátormi, nebolo pochýb o tom, že si s ním dokážu poradiť aj bez jeho prítomnosti a bez Tieňa, ktorý takisto vyzeral, že je spokojný s tým, ako boli z tejto vážnej rodinnej porady vykázaní.
„Zahráme sa niečo?“
„Jasné...“ súhlasil Myoung-soo.
Spoločne odišli do jeho izby.
Prezliekol si školskú uniformu, vzal si krátke tričko a domáce nohavice a sadol si k počítaču. Prešiel si stránky svojich spolubývajúcich, a skontroloval aj Lee Min-Ho facebook, jeho kamarát sa potom ako mu pán Jung pomohol zrušil ich priateľstvo, no nebral si to osobne, predpokladal, že pán Jung mu to riadne sťažil a vystrašil ho natoľko, že s ním odmietal komunikovať, to už dosť dôverne poznal. Kim Woo Bin s ním však aj naďalej ostal v kontakte a dalo by sa povedať, že si začali rozumieť, lepšie než predtým, keď spolu bývali.
Ešte aj počas tých posledných školských dní, boli dosť často spolu a Myoung-soo sa s ním cítil pomerne dobre, samozrejme len na priateľskej úrovni, nič viac.
A spolu s ním a Young Hwa hrali po sieti jednu strieľačku, pomerne násilnejšiu, než mal vo zvyku, no nateraz to bolo pomerne príjemné odreagovanie jednoducho nájsť nepriateľa a zničiť ho.
***
Popoludní ich prišiel pozrieť aj Min, matkinho priateľa ignoroval, akoby tam vôbec nebol a Myoung-soo s ním na nejaký čas odišiel do záhrady.
Na nejaký čas si ho zavolal bokom.
„Myoung-soo, chcem, aby si vedel, že sme si s rodičmi už všetko vyjasnili, nemáš sa čoho obávať, nikomu nič nepoviem, nepáči sa mi to, ale je to ich život a čo sa týka teba, stále si môj malý brat, keby si čokoľvek potreboval, alebo by si si to rozmyslel, prípadne ak by si predsa len usúdil, že to nie je nič pre teba, u mňa máš vždy dvere otvorené...“
Poslušne prikývol.
„Bez obáv, Min, ďakujem ti, že na mňa myslíš...“ vyhlásil spokojne a dovolil mu, aby ho objal.
 „Ja už radšej pôjdem, za mojou manželkou, mama má pravdu, mal by som to ešte skúsiť, kým nie je neskoro...“
Myoung-soo dúfal, že oni dvaja majú ešte nádej na zmierenie.