Rodinné tajomstvo 22. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 „Tri roky predtým, než som sa oženil, som mal vzťah s istou osobou, ktorá pracovala v mojej firme... v tom čase som bol už zasnúbený s Yoo-Mi...“ pozrel na pani Jungovú akoby snáď dúfal, že by mu mohla pomôcť.

„Volal sa Jae-Mo a bol to môj bratranec... bol iný než ty, Myoung-soo taký skôr obyčajný, tichý a nenápadný...“ doplnila jeho rozprávanie bez váhania pani Jungová, vyzerala až podozrivo spokojne.

„Áno, samozrejme, že áno, drahá...“ nadviazal na jej doplnenie pán Jung a s dosť veľkými ťažkosťami pokračoval.

„Povedzme, že po istom čase náš vzťah, začal byť vážnejší a on... chcel viac, prial si, aby som zrušil zasnúbenie a chcel, aby sme spolu začali žiť, niekde ďaleko od rodiny... chcel, aby sme sa takýmto spôsobom osamostatnili...“ 

Myoung-soo cítil ako ho objal pevnejšie, ako ho držal, takmer akoby bol preňho jedinou oporou.

„Postupom času som to začal považovať za nežiadúce, lebo som nemal záujem odísť od rodiny a vzdať sa všetkého, čo malo pripadnúť mne, toho chlapca som mal rád, nemal som v úmysle sa postaviť proti rodine a to som mu aj povedal, no on bol neodbytný, tak som ho musel umlčať, rozišiel som sa s ním a našiel som si menej náročného milenca, pričom som si poistil jeho mlčanie, nie práve najpríjemnejším spôsobom... nie som na to hrdý, na to aký tlak som naňho vyvíjal a už vôbec nie na to, že napokon sa zlomil,... povedzme, že to psychicky neuniesol a vzal si život... pričom jeho posledným plánom na moje zničenie, bolo to, že okrem listu na rozlúčku pre svoju rodinu zanechal aj ďalší pre môjho svokra, v ktorom sa rozhodol, prezradiť všetkým pravdu... a zdiskreditovať ma v očiach mojej rodiny... Ale ten list, ten list... sa nedostal k môjmu svokrovi...“ opäť pozrel na pani Jungovú.

„Získala som ho ja, povedzme, že som sa istý čas starala a dodnes ho mám v úschove, lebo ten list milý Myoung-soo je to jediné, čoho sa môj manžel bojí, tá najväčšia hrozba, akej bol kedy vystavený... vďaka tomuto listu si môžem dovoliť viac než väčšina vydatých žien, vďaka nemu musí brať do úvahy aj to čo si myslím ja a nielen svoje vlastné  potreby a túžby...  A ver mi, že to bolo tak, že Kyoung-ho toho mladého muža zničiť a vôbec sa nestaral o to, čo s ním bude, jednoducho si našiel ďalšieho, takého, ktorý sa nesťažoval na podmienky, ktoré mu poskytol... a Jae-Mo bol zabudnutý, akoby takmer ani neexistoval... a jeho podiely získal, nikto iný než môj drahý manžel po našej svadbe, bez váhania ich prijal... akoby nezáležalo na tom, čo za sebou zanechal, akoby člen mojej rodiny bol niekým, koho môže bezohľadne pošliapať... To je jeho tajomstvo, to je tá pravda, ktorú on sám nerád vyslovuje... nepáči sa mu pripustiť to, aký bezohľadný dokáže byť, keď sa mu niekto postaví na odpor, keď si dovolí chcieť od neho, aby odhalil svoju pravú tvár...“

„Nikdy som netvrdil, že mi na ňom nezáležalo, ja len, skrátka som nemohol Yoo-Mi...“ skočil jej do reči pán Jung.

No pani Jungová si ho už nevšímala. Opäť pohľadom prešla po Myoung-soo.

„Čo mi odpovieš teraz, ako si predstavuješ svoj ďalší život, Kim Myoung-soo?“

Bol otrasený tým, čo počul, no vedel, že on dokáže byť taký, že svoju vôľu povýši nad všetko bez ohľadu nad tých ostatných, že mu vyhovuje to, ako aj jeho dokázal zlomiť a jediné čo si želá je môcť ho aj naďalej ovládať.

Tú šancu vyzliecť sa z tých okov, opäť takmer cítil, bola tu, mohol sa jej takmer až dotknúť. Pani Jungová bola tou, ktorá by mu dokázala poskytnúť trvalú ochranu pred tým Myoung-soo, ktorý si na novú situáciu takmer až proti svojej vôli zvykol. Ona mala v rukách kľúč a jemu samému by stačilo len prijať ho a vrátiť sa k tomu Myoung-soo, ktorým predtým býval.

To veľké rozhodnutie, takmer spaľovalo jeho vnútro, vzalo mu silu aj odvahu. Bol ním takmer vnútorne rozorvaný.

„Ja...“ hlesol rozochvene.

„Pokojne hovor, Myoung-soo, nemusíš sa báť, nič sa ti nestane, kým som tu ja...“ ubezpečovala ho s istou dávkou potešenia v hlase.

Pán Jung mlčal.

Myoung-soo cítil ako sa chveje zrejme od potláčaného hnevu, lebo sa mu všetko zrazu vymklo z rúk a nemohol s tým nič urobiť. 

„Chcel by som...“ skúsil to ešte raz, no opäť sa mu to nepodarilo dokončiť.

„Yoo-Mi!“  pán Jung sa pokúsil ju zastaviť.

„Nie, nechaj ho, Kyoung-ho, on to musí urobiť, nie ty... trvám na tom...“ 

predchádzajúca časť nasledujúca časť