Vtedy som verila 2. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

Uľavilo sa jej, keď bola vonku, na nejaký čas šla na čerstvý vzduch a poprechádzala sa, aby sa trochu upokojila.

Potrebovala to viac než kedykoľvek predtým. Nejaký čas len tak pokojne sedieť a na nič nemyslieť.

Hlavne nie naňho.

Už aj tak zašla až príliš ďaleko a obávala sa, že za to bude potrestaná, ak ničím iným tak jeho nevšímavosťou či pohŕdaním.

Nejaký čas kvôli tomu sedela s hlavou v dlaniach a chvela sa, opäť nad sebou stratila kontrolu.

Spamätala sa, až keď začula akýsi hlas: „Hej, si v poriadku...“

Bol to on.

Ten chlapec, ktorý sa učil za hájnika.

A zároveň bol obvinený z tých vecí, no nikto tomu predsa nemohol veriť pri pohľade naňho, do jeho očí.

Bola v nich tá láskavosť, vôbec nie blízka chladnému uvažovaniu netvora.

„Áno, som nič mi nie, bude to skrátka, dobré len, to vieš, začiatok roka, to je skrátka hrozné, čo všetko od nás chcú...“

Prikývol.

„Prepáč, ja...“ uvedomila si, ako sa asi teraz musí cítiť.

„Nevadí, vobec nevadí...“ usmial sa.

Dokázal sa usmievať aj napriek tomu, čo všetko stratil.

****

Nasledujúci deň priniesol nové výzvy, vyučovanie sa postupne rozbiehalo a siedmaci toho mali skutočne veľa, aspoň tak sa jej to zdalo, na každej hodine prišlo toľko nových informácií, a čím viac sa hovorilo o mlokoch, tým viac bola presvedčená o tom, že ich aj napriek tomu, ako sa obetovala pre svoj sen, napokon možno ani neurobí.

Po poslednej povinnej dvojhodinovke opäť nadobudla ten dojem, že to asi nezvládne, no nebolo to nič výnimočné, začiatkom roka sa zvyčajne cítila práve takto a neskôr sa to už nejako utriaslo. Chcela veriť tomu, že aj tentoraz to bude tak.  

Ponáhľala sa, lebo ešte musela umiestniť odmeny a urobiť pár ďalších indícií. Bola na rade, aby tento rok začala hru, ktorá určitý čas spájala tunajších ľudí, ktorý študovali techniku magických hlavolamov, po otvorení tohto predmetu sa ich ešte pár našlo a práve teraz medzi nimi fungovala táto neškodná a pomerne zaujímavá výzva, umiestnenie hlavolamu a odmeny a určité miesto, z ktorého si ju víťaz výzvy mohol prevziať.

Myrtla mala z prázdnin pár maličkostí, ktoré sa chystala rozmiestniť, plán akcie bol už pripravený a chcela to mať hotové čo možno najskôr.

Nastavila prvý hlavolam a vypustila indície, ktoré viedli k pomerne peknému ochrannému amuletu.

Predpokladala, že niekomu urobí radosť, tak ako sa ona tešila so svojich minuloročných víťazstiev.

Darčeky však vždy dôkladne preverovala, no členovia tohto nového spoločenstva zjavne rešpektovali isté zvyklosti, a nesnažili sa jej darovať nič, čo by jej mohlo ublížiť, nepochybne preto, že v tejto oblasti bola pomerne schopná a obávali sa jej odplaty.

A keď to napokon dokončila,  zohnala si poznámky z Obrany, ktoré sa jej podarilo dosť ťažko získať od jednej spolužiačky, ktorej sa ešte bude musieť za to odplatiť.

No jedna vec napísaná v hornom rohu pergamenu v nej vyvolala zmiešané pocity.

Pokračovanie Slugyho klubu- bude mať na starosti profesor Riddle, klub bude opäť prístupný len pre vybraných členov.

Nechcela ani pomyslieť na to, čo sa stane, keď jej už viac nepríde pozvánka, vedela si veľmi dobre predstaviť, že to neprejde len tak bez povšimnutia.

No už teraz bola presvedčená o tom, že nech profesor Riddle organizuje čokoľvek, ona určite pozvaná nebude, aj keď bola členkou Slugyho klubu. Mrzelo ju to, keďže ten klub bol súčasťou pomerne príjemného obdobia v jej živote. Jedného z tých lepších, aspoň to si vtedy myslela a chcela si na to pamätať ako na obdobie príjemného rozptýlenia.

Musela sa však vrátiť k poznámkach, lebo predpokladala, že ich majiteľka sa ich bude čoskoro dožadovať.

Spracovala si podľa nich svoje vlastné, aby ich čo najskôr mohla vrátiť, už aj tak si všetci šepkali o tom, že bude chodiť na Obranu, no nikto sa nezaujímal o to, ako sa to docielila, nepochybne preto, že podobne ako ona mali dosť veľký rešpekt, pred týmto novým profesorom, ktorý napriek svojej mladosti vzbudzoval pocity podobného druhu aj u zvyčajne drzých jedincov.  

No už teraz to vyzeralo dosť náročne a takmer až ľutovala, že za ním vôbec šla, lebo očividne kládol väčší dôraz na praktické hodiny, ako predchádzajúci profesor. A nepochybovala o tom, že práve ona bude terčom jeho kritiky, už teraz sa dalo povedať, že ju nijako výrazne nešetril, udelil jej síce desať bodov, ale koľko jej strhne, to ešte bola otázka, na ktorú radšej nechcela poznať odpoveď. 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola