obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
„Vskutku pozoruhodné Potter, že ste sa doteraz nedokázali ani
len obliecť... čakáte snáď kým vám s tým pomôžem?“ okomentoval profesor
jeho súčasný stav, no Harryho to ani trochu netrápilo, ešte stále bol otrasený
z toho ich spojenia a zvykal si na tú zvláštnu prázdnotu spojenú s ich
oddelením. To, že bol stále ešte nahý v Snapovej posteli, bol len
nepodstatný detail. Samozrejme, nemal v úmysle, aby to vyzeralo tak, že
naňho čakal, niečo také nemal v úmysle, no jednoducho bolo ťažké vstať a robiť
čokoľvek iné, keď si časť z neho, akoby profesor odniesol so sebou.
„Ak nejaký čas počkáte, postarám sa o to...“ odsekol
Harry chladne, stále ešte nepriateľsky naladený, kvôli tomu, čo mal možnosť
vidieť. Nepáčilo sa mu, ako Snape zaobchádzal s tou ženou a rozhodnutie
Temného pána bolo čiastočne trestom aj preňho. Nedokázal sa zbaviť pocitu, že
rád by toho mal urobiť viac, aby k takýmto veciam nedochádzalo, že on sám
by mal... skrátka zdalo sa mu, akoby sa len skrýval, kým sa ostatní dostávali
do takýchto situácií a stávali sa nevyhnutnými obeťami pre vyššie dobro,
ako ich nazývali niektorí jeho členovia.
„Doteraz som bol vo vašej hlave, nemal som čas zaoberať sa
ničím iným...“
„Áno, iste, Potter, to je jedna z tých komplikácií,
ktorá musí byť odstránená čo najskôr...“
„To si nemyslím, mali ste mi toho ukázať ešte omnoho viac,
neuzatvárajte predo mnou svoje pocity, chcem vedieť, čo sa deje, musí byť
predsa nejaký spôsob, ako s tým niečo urobiť...“
„Nie, Potter... o to sa nepokúšajte... Pozhováram sa o tom
s riaditeľom, to je to jediné, čo vám môžem sľúbiť“ zarazil ho okamžite
Snape.
„Áno, to zatiaľ postačí, ale teraz si ešte poďte ľahnúť,
nevyzeráte dobre...“
vyzval ho Harry a mierne
odhrnul prikrývku, aby mu to umožnil.
Hneval sa naňho opäť, no vedel, že jeho hrdosť by zrejme
nezniesla, keby sa pred ním nedokázal udržať na nohách. A nechcel ho
zbytočne dráždiť, nie potom čo sa mu podarilo vykonať naposledy.
„Nie, Potter, nie je vhodné, aby som...“ bránil sa jeho
profesor. „Radšej už choďte a nestarajte sa o to...“
„Teraz na to zabudnite...“ takmer sa natiahol po jeho ruke,
na čo Snape zareagoval tým, že si sám pre seba niečo zamumlal o nepolepšiteľných
Potteroch, no zároveň si ľahol k nemu.
Nevedel, čo ho podnietilo k tomu, aby sa oňho takýmto
spôsobom staral. Nemalo by mu predsa záležať na tom, ako sa bude Snape cítiť,
keď ho uvidí slabého a zraniteľného, zničeného útokmi Temného pána na jeho
myseľ, no nemohol sa zbaviť pocitu, že kvôli ich spojeniu, je to preňho ešte
omnoho ťažšie než zvyčajne a práve on je preňho len neželanou
komplikáciou.
A uvažoval nad tým, že ho tam nechá samého, že z tej
postele odíde, tak ako si to ten muž prial, no bolo mu príliš dobre a pohodlne
na to, aby to urobil. Stačilo mu sa len pritisnúť bližšie k nemu, len tak,
aby ho Snape mohol jednou rukou pritiahnuť bližšie k sebe a okamžite zabudol
na akékoľvek nepohodlie.
„Čo to zas robíte, Potter, čo zas...“ hovoril len o ňom,
aj keď ani on sám tú ruku neodtiahol. Práve naopak, jeho zovretie bolo
pevnejšie, takmer majetnícke a Harry proti tomu nič nenamietal, aj keď on
sám nesúhlasil so všetkým, čo Snape urobil a neznamenalo to, že mu odteraz
bude bezhranične dôverovať, no kontakt s ním bol neobvykle príjemný a upokojujúci,
nemal v úmysle sa ho práve teraz vzdať. Jednoducho to tak cítil a musel
sa vyrovnať s tým, že mužov dotyk je preňho prijateľný.
„Takto to nepôjde, Potter, vy viete, zašli sme príliš ďaleko,
spreneveril som sa svojim povinnostiam a budem sa musieť zodpovedať za to,
čo som s vám urobil...“
„Nie, pane, nechcem, aby ste sa za to zodpovedali. Stalo sa to,
lebo ja som vás provokoval...“ nemienil
popierať svoju vinu ani sa skrývať za zlyhanie niekoho iného.
Snape mu však neodpovedal.
Vyzeralo to tak, že únava bola silnejšia než jeho výčitky,
zaspal, nepochybne skôr než to on sám očakával.
Harry cítil tlkot jeho srdca, keď sa pritisol bližšie k mužovej
hrudi, keď bol opäť pohodlne uvelebený pri ňom a podriaďoval sa tomu
pocitu, tomu neznámemu pocitu, ktorý bolo ťažké spojiť so Snapom samotným.
***
S riaditeľom sa im nepodarilo spojiť.
No Snape ho ubezpečil o tom, že ak bude môcť, okamžite
im odpovie.
Harry odpísal Ronovi a takisto aj Hermione, od ktorej
tiež medzitým dostal mierne znepokojený list, týkajúci sa Ronovho nemožného
správania a zbytočného nafukovania istých vecí, ktoré vôbec nie sú také,
ako sa na prvý pohľad zdajú.
Harry,
viem, že Ron ti prednedávnom písal o mne a Dracovi. No on ako vždy
netuší, čo vlastne videl...
A takisto napísal aj Siriusovi, keďže počas tých dvoch
ďalších dní, nemal so Snapom lekcie, potreboval sa niečím zamestnať, aby
nemyslel na Helen. Stále bola nažive, aspoň podľa posledných správ nič
nenasvedčovalo tomu, že by už došlo k tomu najhoršiemu.
Harry netušil, kedy budú lekcie pokračovať.
Profesor by to zrejme nikdy dobrovoľne nepriznal, no
potreboval sa zotaviť po tej poslednej návšteve u Temného pána.
Harry počas tých dvoch dní, svoju posteľ využíval len málokedy,
lebo akosi prirodzene ostával vždy uňho, Harry prišiel vždy až trochu neskôr,
až v čase, keď profesor nemal
náladu hádať sa s ním. A musel pripustiť, že je to veľmi príjemná
záležitosť, ktorá mu pomáhala lepšie spať, jedine tým si vysvetľoval to, že
ochotne opäť vstupoval do Snapových osobných priestorov.
A keďže práve teraz nastal ten správny čas, odložil
všetky ostatné veci, s ktorými sa dosiaľ zaoberal, rozlúčil sa s Hedvigou
„Tak ahoj zajtra“ a pomaly opustil svoju izbu.
Mal v úmysle opäť dnes pokúšať osud.
