Rodinné tajomstvo 22. kapitola 2/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

poznámka: poviedka sa pomaly chýli ku koncu...

Nedovolila mu, aby ho presviedčal. Dávala mu najavo svoju prevahu, takmer až bolestným spôsobom.

Myoung-soo to však už ani len nepotreboval.
Bol šokovaný z toho, čo sa dozvedel, no aj tak to nič nemenilo na tom,
čo mal v úmysle urobiť.

„To je v poriadku, ja som sa už rozhodol...“  pomerne sebavedome vyhlásil Myoung-soo, nemal v úmysle im dovoliť, aby sa kvôli tomu začali hádať.

Už dospel k rozhodnutiu, ktoré malo ukončiť všetky dohady. A jeho samého definitívne zbaviť toho bremena, ktoré práve teraz pociťoval viac než kedykoľvek predtým.

„Výborne, Myoung-soo, len pokračuj...“ posmeľovala ho pani Jungová a v jej pohľade čítal výraz triumfu.

Ona zvíťazí v oboch prípadoch, to mu bolo viac než jasné, jediný, kto mohol prehrať bol pán Jung.

Kim sa pomaly vymanil z jeho objatia a vstal.

„Chcem ostať s pánom Jungom, budem pokračovať v našej dohode, nemusíte sa obávať, že budem niekde hovoriť o našich rodinných tajomstvách, viem, že som vás v tomto zmysle už raz sklamal, no nikdy viac to neurobím, som vtom s vami, so všetkým, čo k tomu patrí, nemám v úmysle zničiť to všetko, čo ste si spoločne vybudovali, nechcel som to, ale už nie je možné tomu zabrániť, už som prešiel za hranicu, z ktorej sa už nemôžem a ani len nechcem vrátiť späť... Ostávam s vami so všetkým, čo to obnáša, ak ma chcete...“

„Samozrejme, že áno, Myoung-soo...“ pán Jung ho objal okolo pliec, maznal sa s ním ako so svojím milencom a on bol s tým spokojný, možno viac než kedykoľvek predtým.

„Dobre, Myoung-soo... beriem na vedomie tvoje rozhodnutie a zariadim sa podľa toho, čo sa mňa týka, spolieham sa na to, že si budeš stáť za svojím... Čo sa týka nás dvoch s pánom Jungom, myslím si, že najlepšie bude si od seba na nejaký čas oddýchnuť a potom neskôr sa uvidí, či budeme pokračovať spolu alebo oddelene, ale naša dohoda ostáva platná v každom prípade... Ešte raz vitaj v našej rodine, Myoung-soo, tentoraz ako osoba, ktorá vie do čoho ide...“ uzavrelo to pani Jungová, nie veľmi ochotne.

No stále mala ešte ten svoj list, nepochybne preto, bola vyrovnaná s tým, že jej manžel nebude čeliť utrpeniu z jeho straty.

Myoung-soo nepochyboval o tom, že by ťažko znášal, keby práve teraz nestál a za ním a keby si vybral úplnú slobodu.

Pociťoval úľavu spojenú s tým, že to mal už konečne za sebou.

„My už pôjdeme, ak dovolíte, do našej izby... uvidíme sa neskôr...“  vyhlásila pomerne chladne, vzala svojho milenca za ruku a spoločne opustili obývačku.

Myoung-soo cítil ako zovretie pána Junga zosilnela.

„Si môj drahý, chlapec, môj milovaný...“ šepkal mu a on sa ocitol v jeho pevnom objatí.

Ako jeden z nich.

Nie ako osoba, ktorá spriada nejaké plány proti nim, ale skutočne ako niekto, kto sa chce stať ich súčasťou.

Nevedel kedy presne sa do toho dostal, kedy presne dospel k tomu, že sa už viac nechce vrátiť späť.

Bol si však istý tým, že Kyoung-Ho opustil nedokáže.

A to napokon rozhodlo v jeho prospech. To, že odmietol slobodu za cenu toho, že by už viac nemal byť s ním.

Nebránil sa tomu, čo od neho požadoval. Nemal v úmysle mu vzdorovať. Už viac nie. Minulosť bola dôležitá, ale nie natoľko, aby sa dokázal vymaniť z jeho rúk, netúžil po oslobodení, ale len po jeho objatí.

Dovolil mu, aby si vzal všetko.

Aby ho vzal do izby a zahrnul bozkami.

„Áno, Myoung-soo, áno... si môj... môj...“ opakoval mu to, keď prenikal do jeho tela, keď bol opäť jeho nenásytným milencom.

***

O pár dní neskôr...

Balil si svoje veci.

Lietadlo už bolo pripravené a ich odchod bol len otázkou niekoľkých hodín. Skutočné prázdniny boli konečne predo dvermi a on sa tešil na to, že si bude môcť na nejaký čas užívať cestovanie s pánom Jungom.

Shin Woo prišla za ním do jeho izby.

„Budete dlho preč, braček?“ opýtala sa ho.

„Uvidíme, ale tebe určite napíšem a pošlem ti veľa pekných fotiek...“ sľúbil jej.

„Ja, chcela by som ísť s vami, ale mama by bola bezo mňa smutná... tak sa snáď nehneváš...“

„Neboj sa, na teba sa nemôžem hnevať...“  pobozkal ju na čelo a dovolil jej, aby sa s ním rozlúčila.

predchádzajúca  časť  nasledujúca časť