Rodinné tajomstvo 23. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine... 

poznámka: zajtra, keď všetko pôjde dobre, mala by nasledovať Pradiarska nuž uvidíme, dnes to bude Rodinné tajomstvo, vyzerá to tak, že bude mať spolu cca 25. kapitol... A potom sa možno dočkáme aj nejakej novinky...

 Pre Michalette.

„Podľa miestnej legendy je toto kameň pochádzajúci ešte z čias, keď väčšina obyvateľstva verila na pôvodnú mágiu...“  prečítal svojmu milencovi Myoung-soo z poznámok od sprievodcu, ktoré mali pri sebe.

„Veríš na mágiu, Kyoung-Ho?“

„Verím, že určitá sila vo svete existuje, no neviem, či by som ju nazval takýmto pojmom...“ vyhlásil jeho priateľ dosť skepticky.

„Ale toto miesto má niečo do seba, však?“

„Isteže áno, je tu krásne, a tá príroda... a tie možnosti...“

„Možnosti?“

Myoung-soo sa zamračil.

„Aké možnosti máte na mysli pane?“

Kyoung-ho neodpovedal, no on vedel čo má na mysli, ten vodopád bol ako z nejakého filmu, vskutku veľmi krásny.

A toto miesto, bolo skrátka jedinečné, jedno z tých miest, ktoré naňho na prvý pohľad zapôsobili.

„Uvidím, čo sa dá robiť... ale čo ak niekto príde?“

„Poznajú tu to len miestni... nikto nás nebude otravovať...“ ubezpečoval ho o tom Kyoung-ho.

„Nuž najprv uvidíme, či je toto miesto až také magické...“

Myoung-soo sa opatrne dotkol chladného povrchu, vskutku sa mu zdalo, akoby ten kameň doňho vlieval silu, už len po letmom dotyku, bolo na ňom niečo starobylé takmer až mystické a ten vodopád, ktorý upokojujúco znel v pozadí, rozhodne takisto musel obdivovať.

„Ale najprv urobme nejaké fotky, Shin Woo už na ne čaká, písala mi, že chce všetko vidieť a mi sme tu už dva týždne a nemáme nič a vieš, že ona má rada tie knihy, ako sa to volá... Možno bude chcieť prísť sem a nebude trvať na tom, aby sme sme šli do toho múzea“

„Áno, iste Harry Potter...“ povedal mu Kyoung-ho.

Myoung-soo prikývol. Nebol s tým veľmi oboznámený, knihy ho veľmi nezaujímali samé o sebe a fantasy filmy veľmi nesledoval, Byun ich neschvaľoval a zdalo sa, že to stihol vtĺcť do hlavy aj jemu.

„Obávam sa, že to nebude stačiť, Shin Woo je pevne rozhodnutá nás dostať na Potter tour...“ pripomenul mu to a Myoung-soo pochopil, že fotka nejakého magického kameňa zrejme nič nezmení na jej posadnutosti týmto fenoménom.

Nebolo pochýb o tom, že aj ona chce so svojím otcom stráviť istý čas, napriek tým nezhodám v ich rodine, všetci chceli, aby bola v poriadku a chceli jej dopriať všetko, na čo bola zvyknutá aj doposiaľ.

No aj tak sa tam spolu odfotili, bez ohľadu na to, čo na to povie, bolo to vskutku miesto s takými mystickými vibráciami.

A ten vodopád, vskutku sa bolo na čo dívať.

 „Ale ak ti to prekáža, vymyslím to inak... nebudeš musieť ísť... budeš mať iný program...“

„Neprekáža mi to, ja len... Byun nám nikdy nedovolil, aby sme sa zaoberali takými to vecami... poriadne zosmiešnil jedného z mojich spolubývajúcich, ktorý si pýtal súhlas, aby mohol ísť do kina práve na jeden z tých filmov...“

„Nezabúdaj, že ja nie som Byun...“ pripomenul mu Kyoung-ho možno až príliš dôrazne, lebo on sa opäť ocitol v jeho objatí.

„Takže ma neskritizuješ, ak ti poviem, že si budem musieť pozrieť všetky filmy, skôr než navštívime tie štúdiá?“

„Nie, vôbec, rád si ich opäť pozriem s tebou, ale teraz by si mohol ísť radšej za mnou, aby sme zistili nakoľko magická je voda v tomto vodopáde...“  navrhol mu Kyoung-ho.

Myoung-soo sledoval ako sa vyzliekol, obdivoval jeho telo, staral sa oňho, nemohol poprieť že lepšie než väčšina mladších mužov, ktorých mal možnosť poznať.

Kyoung-ho bol nepochybne zaujímavý muž. Už len pri pohľade naňho cítil, ako jeho zábrany miznú.

A nechcel sa dať zahanbiť, keď videl ako bez problémov vstúpil do vody.

Aj on sa napokon zbavil oblečenia a nasledoval ho. Voda bola najprv trochu studená, no pomerne rýchlo si zvykol na ten pocit, nepochybne aj vďaka svojmu milencovi.

Pocítil jeho pevné objatie, blízkosť jeho tela a jeho uprený pohľad.

Jeho milenec ho pobozkal, jeho bozk bol drsnejší, vášnivejší, než tie, ktoré boli súčasťou ich zvyčajných hier.

Spokojne sa okolo neho ovinul,  stonal, keď nad ním prevzal vládu, keď v ňom skúsene prebúdzal túžbu, keď sa jeho myseľ a telo sústredilo len na to, aby ho mohol prijať, aby mohol byť súčasťou ich spoločnej rozkoše. 

„Áno, áno, prosím...“ žiadal ho takmer zúfalo.

Mužove pohyby mu v ňom umocnili pocit, že mu patrí, že sa od neho nemôže odpútať ani keby chcel a nenásytnosť s akou si ho bral, ich oboch podriadila rozkoši, ktorá na nejaký čas vymazala všetko ostatné.

Žil ako jej súčasť a len veľmi pomaly sa vrátil späť.

***

Ležal na chrbte.

Cítil ako ho Kyoung-ho pobozkal na odhalené plece.

„Si unavený?“

„Áno...“ zamumlal spokojne, bola to taká príjemná únava, ktorá sa  len zľahka pohrávala s jeho telom.

Fotky už mal v počítači, všetko odoslal a napísal aj Minovi, nie svojmu spolubývajúcemu, ale svojmu veľkému takmer bratovi.

Dosť dlho už o ňom nepočul, odkedy sa vrátil k manželke, bol aspoň ušetrený od toho zmätku, ktorému čelili všetci ostatní.

Kyoung-ho si ľahol k nemu, jednou rukou ho objal, vskutku si neprial nič iné len oddychovať v jeho náručí.

A to sa mu práve splnilo.

predchádzajúca kapitola nasledujúca časť