Rodinné tajomstvo 25. kapitola 1/2

FINÁLOVÁ KAPITOLA

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

poznámka: máme tu prvú časť finálovej kapitoly.

„To je v poriadku, to skutočne nemusíte...“  opatrne sa vymanil z jeho náručia a stále sa ešte dosť rozpačito obzeral.

„Ale ja chcem, drahý, chcem, aby ti bolo jasné, čo pre mňa znamenáš...“ pošepol mu.

Zachvel sa.

Páčili sa mu tie horúce vyznania, ktoré mal možnosť počuť.

Bol žiadaný, milovaný.

Takto to bolo v poriadku, lebo to boli pravidlá, ktoré schválil on a Myoung-soo vedel, že bude odmenený, ak sa im podriadi.

„Poď... poďme už radšej hore...“ navrhol Myoung-soo.

Nechcel, aby ich takto videla pani Jungová, prípadne niekto zo zamestnancov, aj keď tí vedeli svoje, necítil by sa dobre, keby bol prichytení pri niečom takom.

Pán Jung ho však aj napriek tomu chytil za ruku a doslova ho odviedol do jeho vlastnej izby.

Nepochybne mal toho na srdci viac než by bolo vhodné preberať v spoločných priestoroch.

Pochopiteľne, že okamžite znervóznel, keď sa za nimi zavreli dvere  a pán Jung dokonca zamkol.

„Hneváš sa na mňa, to je pochopiteľné...“  začal s ním hovoriť o veciach, ktoré aj jeho zrejme trápili.

„No musel som sa postarať o isté záležitosti, aby sme sa zbavili zbytočného napätia a bolo nám spolu opäť dobre... na istý čas to teraz bude takto, aj keď sme sa už dohodli na inom riešení, práve v týchto dňoch pre nás bude najlepšie, ak budeme držať spolu... Pani Jungová už prijala tvoju účasť v našej záležitosti a odteraz s ňou nebudú v tomto smere žiadne problémy...“

„Ako dlho budete teda spolu... to vaše zmierenie je skutočné alebo len hra pre novinárov?“ vskutku ho to veľmi zaujímalo.

„Je to hra, ktorá potrvá tak dlho, ako to bude potrebné... povedzme, že isté záležitosti sú nám teraz vo svetle nových skutočností jasnejšie než kedykoľvek predtým a svojím spôsobom nás to opäť zblížilo a prinútilo uvažovať o tom, aké by to bolo, keby sme boli zrazu osamote a nemohli sa viac spoľahnúť na pomoc toho druhého... ja poznám moju manželku, Myoung-soo, viem, že by jej hrdosť nedovolila sa ku mne opäť priblížiť a spoločne hrať tú našu hru, keby sme sa rozlúčili aj formálne... povedzme, že aj ju isté skutočnosti prinútilo zvažovať, čo je lepšie, či udržiavať hnev voči mne a obávať sa môjho vplyvu na jej život, alebo musieť si poradiť so všetkým, čo by sa jej mohlo stať, ak by zabudla na to podstatné, na čo ona sama zabúda dosť často, viem, že na to nevyzerá, ale vskutku dokáže podľahnúť svojim citom a dať toho viac, než je vhodné, preto potrebuje mňa, aby som udržiaval jej prípadného milenca pod kontrolou, aby sa jej opäť nevyšmykol z rúk... nech sa ma jej milenec bojí a nech si je istý, že neujde trestu, ak sa rozhodne postaviť proti našej dohode...“  zodpovedal mu jeho otázku, pomerne obšírne pán Jung.

 „A čo bude s nami?“

„Budeme si užívať tak ako doteraz, uvidíš, že budeš spokojný, Myoung-soo...“ pán Jung ho pritiahol k sebe na posteľ.

Nebolo pochýb o tom, ako plánuje osláviť svoj návrat.

„Ale ja... počkaj... nie som tvoja hračka, ja nechcem, aby si ma ...“

„Nie, Myoung-soo nie si len hračka, si môj drahý...“

„Áno, ale...“

Bol umlčaný vášnivými bozkami, bránil sa, vzpieral sa v jeho zovretí, no postupne podliehal skúseným dotykom svojho milenca, toho milenca, ktorý mu tak veľmi chýbal.

***

Po čase...

Rodina Jungovcov bola opäť jednotná.

Aspoň on to tak vnímal, keď ich v najbližších dňoch videl ako spolu opäť fungujú, tak akoby sa vôbec nič nestalo. Svojím spôsobom bolo desivé to, ako rýchlo dokázali zabudnúť, obrátiť list a predstierať, že sa vôbec nič nestalo.

A Young Hwa bol jednoducho preč, zabudnutý, akoby ani vôbec neexistoval.  Myoung-soo zachytil isté náznaky, že pani Jungová si hľadá nové rozptýlenie, a postupne začína zabúdať na sklamanie, ktoré pre ňu predstavoval jej neverný milenec.

A občas sa pristavil pri myšlienke, či by aj naňho pán Jung tak rýchlo zabudol, keby sa ich cesty rozišli.

Nateraz však medzi nimi bolo všetko v poriadku, o čom svedčilo aj to, že pán Jung do jeho izby chodieval pravidelne a Myoung-soo sa kvôli tomu vôbec nesťažoval, lebo ho bral aj do klubov a nebol doma držaný ako väzeň, práve naopak, mal viac voľnosti, ako by vôbec očakával a všetko prebiehalo v takpovediac zvyčajnej prázdninovej rutine.

Pripravovali sa na výlet do Londýna, na ktorý sa Shin Woo tak nesmierne tešila a aj on bol rád, že po týždni opäť odchádzajú z domu, hlavne preto, lebo neskôr sa mali od rodinného výletu odpojiť a opäť si užiť trochu viac slobody a nezávislosti nielen v Londýne ale aj v Paríži, ktorý Myoung-soo chcel opäť navštíviť, jednoducho preto, lebo sa mu tam veľmi páčilo.

A takisto chcel spoznať aj ďalšie zaujímavé miesta Európy.

Mal pred sebou ešte dva týždne pokoja, predtým než pomaly začnú riešiť jeho školu a všetko s ňou spojené.

Na tieto vskutku nepríjemné povinnosti však bol ešte stále dostatok času, dnes sa pripravovali len na večeru s Minom a jeho manželkou, prvú spoločnú od ich prvej krízy, ktorá prišla skôr než to všetci očakávali, no vzhľadom na stratu dieťaťa to nebolo nič neobvyklé a vskutku si všetci vydýchli, keď to medzi nimi opäť začalo pomaly fungovať.

A mladá pani Jungová sa opäť pripojila k ich rodine, so všetkým, čo k tomu patrilo a začala sa zaujímať aj o nadáciu, do ktorej ju pani Jungová viac než ochotne dostala.

Myoung-soo nechal všetko tak a šiel do jedálne na večeru.

Sadol si na svoje miesto, pozdravil sa s Minom a jeho manželkou.

A aj všetci ostatní členovia rodiny si zasadli spolu za veľký štôl.

Shin Woo sa naňho usmievala.

Zachytil jej pohľad a aj on sa na ňu usmial, bola to jeho malá sestrička a blízko nej sedel jeho veľký brat, ktorý mu naložil toho viac než vôbec dokázal zjesť.

Vymenil si pohľad aj s pani Jungovou, ktorá mu viac než ochotne podala šalát.

„Ešte si budeš niečo priať, Myoung-soo?“ takmer dôverne sa k nemu naklonila.

„Nie, ďakujem...“ hlesol napokon.

Vskutku to bola výborná kombinácia, tento šalát už raz ochutnal, no až teraz dokázal oceniť to, ako skvele dokáže obohať inak pomerne nudné a vskutku klasické menu.

Bol ňou prijatý a aj keď sa nezblížili až do takej miery, ako by si to on sám ideálne predstavoval, rešpektoval ju a ona rešpektovala jeho. To mu vzhľadom na jej komplikovanú povahu muselo stačiť.

Min sa k nemu potom naklonil a po celý čas sa bavil s ním, bolo to vskutku príjemné byť s nimi, žiť ich život a cítiť, že môže byť súčasťou toho sveta, tých príjemných rituálov.

predchádzajúca kapitola  nasledujúca časť