zas zmienka o rodine
No musím sa pochváliť teda tým, že otec dobabral prvý sviatok vianočný a už zas začína schválne vyvolávať konflikty.
Chytil sa jednej mojej vety čo som ani nehovorila jemu, ale len som sa niečo pýtala matky bez toho, aby mi došlo, že to bude niečo z toho a ani som to nemala v úmysle, ona sa potom vykričala na mňa... tým pádom som sa na druhý deň ráno zas ja vykričala na ňu... takže... no viete si asi predstaviť, čo to bol za chaos...
Ja viem no chce sa tým mstiť, ale mstí sa len sám sebe, lebo nuž ja osobne ako to sledujem tak v mojich očiach dosť klesá na úroveň toho druhého...
A je mi jedno, či má na niečo také morálne právo či nie, ale ja hovorím, že čoho je moc toho je moc... a fňukať ešte aj po roku mi príde ako prázdne búchanie do steny, mňa to už ani len nedojíma... Tým, že robí s matkou psychické dusno tak, mu klesajú body k dobru u mňa teda... vo mne sa vo vzťahu k nemu niečo podstatné mení takže o niečo bude musieť prísť, už sa dostavujú dôsledky toho čo robí, nehovoriac o tom, že teda čo chodím na terapiu teda som len začala, no je tam napísané, z čoho mám stresy teda v tej správe a ani to mu nestačí, aby prestal, konečne sa rozhodol čo chce robiť a viac nikoho psychicky nedusil.
Nie je to dobré.
Pre nikoho.
Stále si myslím, že príde čas, keď treba prestať a kameňovať niekoho určite nie je najlepší spôsob, ako sa zmieriť s vecami.
Áno ja viem, že to je najlepšie ukázať len prstom a stále na to tlačiť, stále sa chcieť mstiť, no nie je z toho nikdy nič dobré z takej pomsty.
Hlavne preto, že to likviduje aj mňa, to je tá vedľajšia škoda, ktorá pritom vzniká... a zatiaľ sa neviem úplne citovo odosobniť, lebo nie som robot a ked v pozadí, niekde no medzi spánkom a bdením ráno počujem ten krik, tak no človek nikdy nevie čo bude po ňom...
Raz sa už začali teda sácať pri dverách či čo, dostal šok, lebo chcela ísť von, normálne dostával také šoky, keď niekam šla, to sa mi podarilo zastaviť, lebo tým stresoval mňa, že len behal a táral že ide tam a tam... takže teraz s tým už dá pokoj, no výsledkom tej situácie bolo, že on ju odsotil teda poriadne a videla som jej chrbát takže... no neviem ako vy, ale to bol incident, ktorý presiahol mieru zdravého rozumu.
Ja už nebojujem so žiadnymi týmito, som vo fáze akceptácie, i keď toho matkinho kamaráta rada nemám, no nebudem mu ani nadávať ani nič, skrátka sa mu vyhnem a hotovo, ale toto tiež presahuje mieru teda... také stavy, kriky, vyhrážačky a tak...
Ale neviem akceptovať otcovo správanie teda... ani matkino niekedy... ked to zas preháňa ona, ale ona teda z jej strany to nikdy nie je až také vážne, že by robila až také veci čo by ma dlhodobo rozrušili...
Veľmi ma to sklamalo, lebo verím, že veci sa dajú riešiť aj inak... hlavne v manželstvách, ktoré dlhodobo vôbec nefungujú... osobne si ani nepamätam, kedy to fungovalo normálne... lebo stále sa dialo niečo, čo bolo príliš na moje nervy... takže toľko k tomuto roku...
Ja osobne som zas došla na koniec svojich možností a cítim, že chcem zmenu, že chcem niečo iné a nie zas to isté jak obohraná platňa, proste tie isté blbosti stále dookola bez konca a ja sa bojím takých vecí, ktorým nemôžem uniknúť... aj som to slovne dala najavo, no asi to nestačí... ehm... budem sa s tým asi musieť ešte zrovnať na terapii... no to bude zas zážitok o tom hovoriť, keďže mi to nie je príjemné ani písať...
Odčerpali mi príliš veľa energie, takže ehm... skúsim sa nejako odpútať i keď je to ťažké no... keď raz sa sťažuje jeden a raz druhý, len na chvíľu zabudnem a hneď niekto s niečím príde alebo je krik... lebo nemám teda veľa blízkych ľudí, no keďže som zachytila aj tendencie, že obe strany ma chcú použiť proti tej druhej som z toho veľmi sklamaná... teda nemám rada také hry a ani na nich nemám náladu...
