postavy: Harry Potter, Severus Snape...
obsah: Harry konečne
stretáva Snapa
varovanie: pokračovanie drabblov Snehové vločky, Mráz
poznámka: toto je aktualizácia na štedrý deň, dávam ju sem vopred, aby tu bola už vopred pripravená....
„Počkajte...
ja...“
„Vy
čo, Potter?“
Pevné
zovretie mužovej ruky ho zanechalo bezbranného. Za sochou ľadového princa skutočný
princ našiel jeho.
Práve,
keď začalo snežiť...
Jeho
želanie sa stalo skutočnosťou, skôr než čakal. Našiel ho... Našiel ho... všetko
v ňom kričalo, že...
„Prečo
ma hľadáte, čo chcete... prečo neprestanete snoriť vo veciach, ktoré vám
neprislúchajú...“
Pohyboval
sa často v nebezpečných vodách, na okraji, na miestach, kam on sám
nepatril v tých bočných uličkách plných doznievajúcej temnoty. Riskoval,
tak často ako len mohol, len aby na seba upriamil jeho pozornosť, len aby mal
možnosť sa s ním stretnúť, aby už viac nebol len tým tieňom, ktorý ho stráži.
Vedel,
že tým len bude priživovať jeho hnev, no nemohol inak, musel
„Mrzí
ma to, pane, ja som len chcel, vidieť vás...“ jedna z jeho rúk sa dotkla
jeho, uzavrela kruh.
Bol
stiahnutý ďalej od tieňa, ďaleko od tých nebezpečných očí, ktoré ho hľadali v tme.
„Aký
je dnes deň, Potter?“
Rozmýšľal.
„Štedrý večer, presne rok potom prvom, po tom
prvom, kedy ste tu už neboli...“
„Mali
by ste byť so svojou priateľkou, s vašimi priateľmi, s kýmkoľvek, len
nie tu... uvedomujete si čo všetko riskujete...“ pošepol mu, jeho hlas cítil
tak blízko, keď ho držal v zovretí, keď ho chránil pred nimi, cítil tú
istotu, ktorú nikde inde nenachádzal, to šťastie, ktoré bolo preňho tým
najväčším darom.
„Môžu
vás tu zabiť, hlúpy chlapec, čo ste si mysleli, mysleli ste vôbec...“
„Myslel
som len na to, aké to bude, keď vás opäť uvidím, myslel som na to, čo by som
chcel urobiť... Nemám priateľku, pán profesor, nebolo by to správne, keby som sa vrátil k nej a pritom myslel
na...“
„Mlčte...“
„Nie,
nemôžem mlčať, musím vám...“
„Nie,
Potter, tu nie...“
Poslúchol.
No neodpustil si pár rýchlych bozkov, ktoré hovorili za všetko a rozprúdili
v ňom teplo.
„Výborne,
Potter, predpokladám, že práve teraz je vašou prioritou urobiť niečo také, kým
pre mňa je dôležité, aby ste prežili, o tom sa ešte môžeme pozhovárať,
najlepšie u mňa doma, prijmete dnes moje pozvanie...“
„Áno,
pane...“ súhlasil okamžite a nevedel si predstaviť krajší dar, než môcť to
vysloviť. „No bol by som rád, keby sa to netýkalo len dnešnej noci...“
„Stále
drzý ako...“
„Pán
profesor, nehnevajte sa na mňa, len chcem, aby ste pochopili, že...“
„Iste,
Potter, ja to chápem, ako chcete, osobne
dohliadnem na to, aby ste sa viac nevrhali do podobných dobrodružstiev...“
Bol
postrčený viac dopredu, uvedomil si, že jeho prenasledovatelia sú aspoň nateraz
preč a všetko sa mení vo víre farieb.
Odišiel
s ním, s tým pravým princom.
Tie
pravé Vianoce konečne nastali aj preňho.
