Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: chystám aj star wars slash, skrátka ma pochytila Sw mánia.... rubriku, ale ešte nemám urobenú, neskôr to dobehnem...
pre Farah.
Plná
obáv a absolútne vyvedená z miery prešla tými najkratšími cestami do ubytovacej
časti, aby si vzala veci, ktoré bude potrebovať na popoludňajšie hodiny a aby
sa rozlúčila so svojou súčasnú spolubývajúcu Agapé, ktorá ešte dnes večer mala
cestovať so svojím majstrom na ďalšiu pomerne nebezpečnú misiu. Bol to vždy
príjemný zážitok zhovárať sa s tými jej dvomi hlavami, vďaka ktorým mala
oči vskutku všade.
No
keď prišla do izby, už tam nebola, zrejme sa niečo zmenilo v pôvodnom pláne,
tak si len vzala svoje veci, upravila sa
a aktualizovala si svoj rozvrh na dnešok, niečo jej aj odpadlo, ako mala
možnosť zistiť, črtalo sa jej práve dnes voľné popoludnie, no predtým ju ešte
čakalo praktické používanie sily,
všeobecná príprava, ktoré by malo začať približne o dvadsať minút, zrejme
sa na rade zdržala dlhšie než čakala.
Preto
sa ponáhľala späť do hlavnej budovy.
No
skôr než mala možnosť prejsť tými časťami, v ktorých práve teraz vládol
čulý ruch, nepochybne preto, že padawani prichádzali a odchádzali a práve
o takomto čase si niektorí šli aj oddýchnuť a tí malí si zvyčajne
našli aj priestor pre hru, ktorá bola tiež slúžila na rozvoj ich schopností.
Musela
pomocou sily odraziť loptu, ktorá by jej inak zrejme pristála na hlave a takisto
aj čeliť akémusi nečakanému útoku, ktorý prišiel zozadu, no ona cítila necítila,
že k niečomu takému dôjde, lebo bola až priveľmi zaujatá tým, čo sa práve
pred chvíľou stalo.
Spadla.
A on
stál nad ňou so svetelným mečom v rukách.
„Dostal
som ťa, Flemingová...“
„Gwain...“
oslovila mladého muža, ktorý nedávno ešte ukončil výcvik a do určitej
miery mu práve teraz dokonca aj závidela, lebo bol už rytierom Jedi a majster
stihol jeho výcvik riadne ukončiť pár týždňov pred tou poslednou misiou, bol to
jeho starší žiak, no dalo by sa povedať, že spolu pod majstrovým vedením takmer
až vyrástli a ona každým rokom cítila čoraz väčšiu spriaznenosť s ním,
čo vyústilo do toho zákazu, ktorý ich mal rozdeliť a aj keď nesmeli spolu
ostávať osamote, stále ešte mohli spolu bojovať. A obaja využili túto
príležitosť vždy, keď sa im táto možnosť naskytla.
„To
nie je fér, je tu príliš veľký hluk a...“
„Nič
sa neboj, to napravíme, dám ti ešte jednu šancu...“ vyhlásil s tým svojím
povestným úsmevom.
„Nie,
teraz asi nie, ja ponáhľam sa...“ bránila sa Theia, no on ju aj tak chytil za
ruku a zrejme preto, že jej mienil dať ešte jednu šancu, spolu skončili na
hlavnom nádvorí, na tom povestnom okruhu, kde vždy spolu zvykli trénovať, ešte
za čias, keď obaja mali jedného majstra.
A až
tak vypukol skutočný boj. Aspoň ona by to tak nazvala, lebo skákala, dosť
aktívne útočila a bránila sa najtvrdšie ako dokázala. Sila v nej prúdila
čoraz tvrdšie, čoraz intenzívnejšie. Až do toho ďalšieho prekríženia, vyhnutia
sa úderu a odskočeniu.
A po
celý čas sa spolu zhovárali, spolu sa smiali, tak ako kedysi, bolo na tom niečo
podmanivé, niečo čo v nej uvoľnilo to nepríjemné napätie...
„Ako
bolo na prvej samostatnej misii... rozprávaj... preháňaj...“ mala radosť, hroznú takú nesmiernu, že by ho
najradšej vyobjímala, no vedela, že nesmie kvôli nemu, ale aj kvôli sebe...
bolo nutné zachovať aspoň zdanie, že je všetko medzi nimi také, ako má byť.
„Všetko v poriadku,
drsné ako vždy... a bez teba trochu... jednofarebné...“
„Jednofarebné vravíš, tak
to teda... nie, to ti neverím... ja by som tak s tebou, menila, tak
veľmi...“ útočila tentoraz ona a opäť sa chystala k ďalšiemu výpadu,
aj napriek tomu, že jej meč fungoval len spolovice a začal čoraz silnejšie
poblikávať.
A zrejme by ho aj
dokončila, keby jej náhle nevyletel z rúk, cítila ako jej ho vytrhla sila.
A pristál v jeho ruke.
Srdce jej pokleslo.
„Skywalker...“
„Trite...“
Pozdravili sa no pomerne
dosť chladne, keďže ani jej kamarát nepatril k jeho priaznivcom.
A už vôbec nie
teraz, jeho menovanie do rady zrejme podráždilo aj jeho, ako mnohých iných,
ktorí si nemysleli, že si toto privilégium zaslúžil.
Len tam tak stála a nemohla
povedať nič, lebo Skywalker bol zrazu pri nej.
„Nie je rozumné bojovať s poškodeným
mečom... O tom sa ešte pozhovárame...“ hovoril s ňou, akoby snáď práve on
mal byť pre ňu autoritou a ten nárast sily, ktorú cítila, to bolo niečo,
čo v nej vzbudzovalo čoraz väčšie obavy. A stále dúfala, že je to len
zlý sen, že on nemôže byť... vskutku nie... niečo sa musí stať, aby on nebol,
niečo sa určite stane...
Chcela mu niečo k tomu
povedať, čokoľvek, no nemohla, akosi sa k tomu nedokázala odhodlať, akoby
sa jej hrdlo zrazu úplne stiahlo a mohla len kývnuť hlavou... No jemu to
zrejme stačilo.
„Zaujímalo by ma, čo ťa
vedie k tomu, že tu zdržiavaš od povinností moju padawanku?“ adresoval tie slová Gwainovi, ktorý si ho dosť
odmerane premeriaval.
Jeho
padawanka...
Tak na to si Theia bude
musieť zrejme zvyknúť, lebo aj keď to vyslovil, akosi to od neho neznelo tak,
akoby malo...
„Chcel som ju pozdraviť,
tak ako to býva zvykom u žiakov jedného majstra, ktorý sa po dlhšom čase
stretnú... Je to taká naša tradícia, alebo snáď máš niečo proti tomu,
Skywalker...“
Čo na to jej takzvaný majster povedal, to sa už
nedozvedela, lebo radšej ustúpila ďalej od nich a nechala ich, nech si to
vybavia medzi sebou, no musela naňho počkať, možno by nezaškodilo, keby sa
zmienila o tom, že na sklade na ňu čaká nový, no nevedela, či sa jej to
podarí, zatiaľ bolo dosť problematické s ním hovoriť.
A pochybovala o tom,
že sa to v krátkom čase zmení.
Ich reč tela však
hovorila o tom, že medzi nimi neprebieha práve najpríjemnejší rozhovor.
Dúfala, že Gwain bude v poriadku,
že to nejakým spôsobom ustojí a ona predsa nedovolí, aby jej Skywalker
pokazil radosť z jeho návratu.
Toho sa nedočká.
predchádzajúca časť nasledujúca časť
