Andrés/Matteo
vzťah pán/sluha
18 stor. taliansko, taliansky historický slash
Andrés je kráľovským prokurátorom, váženým a bohatým a obávaným mužom, tvrdým a nekompromisným v súdnej sieni... no v osobnom živote je považovaný za osamelého muža, žijúceho vo veľkom dome len so služobníctvom. Nikto netuší, že tento napohľad chladný a rezervovaný muž udržiava tajný pomer so svojím osobným sluhom...
vzťah pán/sluha
18 stor. taliansko, taliansky historický slash
Andrés je kráľovským prokurátorom, váženým a bohatým a obávaným mužom, tvrdým a nekompromisným v súdnej sieni... no v osobnom živote je považovaný za osamelého muža, žijúceho vo veľkom dome len so služobníctvom. Nikto netuší, že tento napohľad chladný a rezervovaný muž udržiava tajný pomer so svojím osobným sluhom...
Matteo
bol spokojný, až keď sa mohol vrátiť do objatia k svojmu pánovi. A ukradol
si od neho aj pár bozkov.
Toto
vianočné ráno malo až príliš ďaleko od pokoja a rodinnej pohody. A ani
on sa nedokázal zbaviť toho nepokoja, ktorý sa v ňom prejavil, od tej
poslednej záležitosti ešte omnoho výraznejšie.
„Mám
obavy, že tým to neskončilo... Andrés...“ vyslovil to, čo na čo nemohol prestať
myslieť, keď toho mladého muža vyprevádzal
z domu.
„To je
dosť možné, môj drahý, no ty sa tým netráp, vykonal som isté opatrenia a len
od neho závisí, aký bude jeho ďalší osud, ak ešte nie je stratený, tak je dosť
možné, že dostane v budúcnosti svoju šancu... uvidíme, ako sa postaví
zoči-voči svojim previneniam...“ povedal mu to tým svojím podmanivým hlasom,
zbaveným akejkoľvek zatrpknutosti.
Pán mu
chcel dať šancu, bola to jedna z tých takmer milosrdných skúšok, no
zároveň bol pripravený aj na tú alternatívu, že už nikdy viac nebude do ich
rodiny patriť. Niekedy bolo až znepokojujúce, ako rýchlo sa dokázal dostať od
jednej možnosti k tej druhej.
No to,
čo urobil práve teraz aj on považoval za správne a takisto ako on netúžil
po narušení tohto druhu, počas tých najkrajších sviatkov v roku.
„No čo
sa nás týka, my si budeme len užívať ten príjemný večer, ktorý máme pred
sebou... dnes viac než kedykoľvek inokedy, veselé Vianoce, môj drahý,
Matteo....“ poprial mu jeho pán. A opäť nastúpila tá jeho sviatočná
nálada, ktorá aj jeho aspoň čiastočne odbremenila od toho počiatočného stresu.
Všetko
bude tak, ako má byť, nič im viac nenaruší tento sviatočný večer, lebo pán
nedovolí, aby sa to stalo. Bolo príjemné o tom rozmýšľať v tomto duchu.
„Veselé
Vianoce, Andrés...“ poprial mu aj on, keď pomaly opustil jeho objatie a bol
opäť pripravený zastať si svoje miesto, so všetkým, čo k tomu patrilo.
„A teraz
sa budeme venovať tomu koníkovi a okrem iného veď vieš, že by sa mal priam
zázračne dostať ku stromčeku...“
„Zariadim
to, pane...“ prisľúbil mu Matteo a viac než ochotne práve dnes chcel
splniť tento pánov príkaz.
Tešil sa
aj na to, že pán ho k sebe určite večer opäť pozve, po oficiálnej večeri,
budú mať aj svoju súkromnú.
Bola to
ich tradícia a dúfal, že príchod jeho rodiny na to nič nezmení, no
pochopil by, keby to kvôli nim odložil, len by to v ňom zanechalo ten
zvláštny smútok, ktorému čelil predtým, keď nebol súčasťou pánovho sveta.
***
Dom bol
opäť plný tej magickej vianočnej atmosféry. Kolied a príjemného vzrušenia
a čím viac sa stmievalo, tým viac v ňom samom narastal ten pocit, že
všetko je opäť na dobrej ceste a tie pravé Vianoce môžu pokojne začať.
Miloval
tie dni, keď mohol byť súčasťou toho všetkého, keď mohol svojho pána
dvojnásobne potešiť, svojou prítomnosťou, svojou hudbou, keď ho mohol milovať a keď
cítil, že je ním milovaný, lebo to bolo práve teraz prítomné v jeho pohľade,
všetka ta láska, ktorej bol schopný.
Jeho husle
zneli omnoho krajšie než počas tých minulých rokov, pani Inéz ho dokonca
pochválila a pán naňho hľadel s hrdosťou, ktorú on sám považoval za
najvyššie možné uznanie. To všetko sa stalo po večeri, no ani počas nej sa
nevyskytlo nič mimoriadne, Vianoce, akoby boli opäť všade, akoby sálali z každého
jedného kúta miestnosti, tá dobrá energia, pozvoľna začínala byť aj súčasťou
neho a také práve teraz boli aj tie jeho piesne.
Vianočná
večera prebiehala v pokojnom duchu, pán, jeho dcéra a malý Louis,
boli akoby priam neoddeliteľnou súčasťou tejto oficiálnej časti večere.
Stôl bol
vyzdobený priam nádherne, všetko
prebiehalo tak, akoby malo a on obsluhoval pri pánovom stole, spokojný s tým,
že môže byť počas takýchto chvíľ v jeho blízkosti.
Pomaly
sa presunul k pani Inéz, ktorá sedela na opačnom konci stola ako jej otec,
mlčala a skôr len pomaly jedla. Pán jedol len veľmi málo, keďže to
najlepšie mali ešte len pred sebou.
A čoskoro
sa presunuli do obývačky ku stromčeku.
Prišli
na rad darčeky, niečo si pod stromčekom našla ani pani Inéz, bol to vskutku šperk,
mimoriadne jemný, pán ho vlastnoručne vyberal u svojho známeho zlatníka a mal
ho kúpený už v predstihu, keby pani Inéz neprišla, nechal by jej ho doručiť, o darčeky
sa vždy postaral už vopred a malý pán Louis dostal svojho koníka. Usmieval
sa, akoby to bol ten najväčší poklad a aj jeho mama bola spokojná s tým,
ako mu jeho starý otec čítal príbehy a venoval sa mu, vskutku tak, akoby
sa mal venovať svojmu milovanému vnukovi.
„Otec...“ oslovila prokurátora, keď už malého
odviedla spať pestúnka.
Pomaly k nej
zdvihol zrak. Nič nepovedal, len pomaly a takmer dvorne prikývol, čím jej
dal priestor na to, aby pokračovala v tom, čo začala bez toho, aby sa on
do toho miešal.
„Chcela
by som vám poďakovať za to, že ste ma takto prijali, že ste... mi pomohli...
dúfam, že som nenarušila vaše zvyklosti, veľmi by ma mrzelo, keby som vás
svojou prítomnosťou zarmútila...“
„Predstavoval
som si to inak, to nepopieram, ale som rád, že si prišla Inéz, ty aj môj vnuk
ste tu doma...“ v jeho slovách bola však stále tá čiastočná odmeranosť,
akoby sa zhováral s osobou, ktorá do jeho života síce patrí, no nechce sa
k nej priveľmi pripútať.
„Vždy sa
na mňa môžeš obrátiť a tento dom bude pre teba otvorený, nech by sa stalo
v tvojom živote čokoľvek... pre teba aj pre môjho vnuka...“
„Ďakujem,
otec...“ vyhlásila ešte stále dosť nesmelo, po zvyšok večera toho veľa
nenahovorila.
Odišla
spať pomerne skoro, zrejme to aj pre ňu bol magický, no aj tak dosť náročný
deň, už len preto, že to vyzeralo tak, akoby sa bála čo i len zmienky o svojom
drahom manželovi.
Pán tiež
vstal a šiel do svojej izby, Matteo sa postaral o všetko potrebné a pomaly
prešiel tajnou časťou k nemu.
Rodina
sa už pomaly chystala spať, no ich večer ešte len práve teraz začínal.