obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Pre Mononoke.
Tmavá
postava pomaly pristúpila bližšie k tomu dobre známemu kreslu. A pokľakla
na kolená pred osobou, ktorá v ňom sedela.
Bledé
ruky boli voľne položené na operadlách. Jedna z nich sa natiahla viac
dopredu a dotkla sa kapucne.
„Prišiel
si neskôr, než tí ostatní, no dnes ti to odpustím, dnes možno, budem k tebe
zhovievavý, čakám syn môj na tvoje vysvetlenie a nebudem čakať dlho...“
Harry
tej osobe vôbec nevidel do tváre, kvôli smrťožrútskej maske, ktorá ju
spoľahlivo zakrývala.
„Nebol
som si istý, či ma chcete vidieť, otec... To, čo sa o mne hovorí...“
zaznel hlas, čiastočne skreslený pod vplyvom kúzla, ktoré obsahovala.
Ale
to slovo.
To
slovo v Harrym prebudilo zmätok spojený so šokom.
Otec.
Ten
muž, oslovil Temného pána, ako svojho... Nie, to predsa nemohla byť pravda?
Nemohol predsa práve on...
„Klameš!
“
„Nie,
otec... ja...“
Ruka,
ktorá sa až doteraz dotýkala kapucne ju prudko strhla, uvidel tvár, tvár, ktorá
ho šokovala natoľko, až sa prebudil.
Uvedomil si, že je v posteli
sám, že z nej takmer spadol pod vplyvom toho zvláštneho sna, ktorý drvil
jeho myseľ a vniesol do nej obrovský zmätok.
***
Profesorovo laboratórium bolo
zrejme právom označené za zakázané miesto. Malo v sebe tú atmosféru ako
miestnosť voľnosti, no zároveň bolo aj súčasťou akéhosi krehkého mechanizmu,
ktorého narušenie zrejme spôsobil už len tým, že sa tam odvážil aj napriek
zákazu vojsť.
No nemohol čakať, nedokázal
dlhšie zniesť ten pocit, to zdesenie nad tým, že to čo videl by mohla byť
pravda.
„Čo tu robíte, Potter...“
pocítil zovretie tých pevných rúk, ktoré ho viedli medzi pergamenmi,
rozpracovanými projektmi a vznášajúcimi sa stránkami až do časti, kde z väčšieho
kotlíka bola extrahovaná akási hmota, ktorá pozvoľna stekala do troch menších
flakónikov pomocou akéhosi samostatne pracujúceho mechanizmu , vo forme malých
kvapiek.
„Prepáčte, pane, ja...“ hlesol
rozrušene a takmer ešte bez dychu, keď ho Snape nemilosrdne pritisol k jednej
zo stien.
Takmer ani nedýchal, kvôli tomu,
ako pevne ho práve teraz držal a bál sa čo i len stúpiť kamsi mimo,
aby do niečoho náhodou nezasiahol.
„Povedal som vám, že sem nemáte
chodiť... Mám tu spustenú projekciu na Felix felicis... ak sa niečoho dotknete, ak to
pokazíte, budete sa mi za to osobne zodpovedať... “
„Ničoho sa nedotknem, pane,
prepáčte, ja... Pane, počkajte, ja... musím vám povedať... práve sa mi snívalo
niečo zvláštne, o... mal Temný pán... mal syna?“ opýtal sa ho pomerne rýchlo,
keďže hrozilo, že skončí za dverami ešte skôr než sa vôbec dostane k slovu.
Snape naňho hľadel, akoby práve
tvrdil, že zjedol nohy hypogrifa. A Harry sa cítil rovnako, keď to
vyslovil.
„Mal som sen pane, sen o tom,
že jeho syn za ním prišiel, tak ako minulý rok Barty Crouch, ale on... on
predsa nemôže mať syna, nie je možné, aby...“
„Ste si istý tým, že ste správne
pochopili...“
„Áno, pane, celkom jasne som počul
ako ho oslovil otec, počul som to...“
„Počkajte na mňa v miestnosti
voľnosti, túto projekciu musím dokončiť, riaditeľ na tento elixír už čaká... a v tejto
kritickej fáze od neho odísť nemôžem, ale vy choďte, pozrieme sa spoločne na
ten sen a zistíme, či bol skutočný alebo šlo len o lámanie reality...“
„Čo to znamená, pane...“ nemal v úmysle
ho provokovať, ale potreboval to vedieť.
Snape sa zamračil. A hľadel
naňho, akoby to snáď bola jeho vina, že také veci sa na Rokforte skrátka
nevyučujú.
„Lámanie reality, to je ďalšia
technika myšlienkových vied, ktorú nie je nutné podceňovať, Temný pán vám môže
aj nadiktovať sny, podľa toho, čo sa jemu samému bude hodiť, nemali by ste im
prikladať prílišnú dôležitosť, mohli by ste na to doplatiť... Skúša vás,
Potter, zisťuje, čo všetko môže vo vás vyvolať a keď to budete najmenej
čakať, posunie vám zničujúcu myšlienku, verte mi, zažil som to, niekoľkokrát...
Radšej na to, ani len nemyslite... Kým nevylúčime túto skutočnosť, čo bude dosť
ťažké vylúčiť vzhľadom na vaše spojenie, budem túto informáciu považovať za
irelevantnú... A teraz už choďte, začínam s vami strácať
trpezlivosť...“
„Áno, pane,“ poslúchol a vydal
sa k dverám.
Radosť.
Nepatriaca k nemu. Takmer
šialená a nekontrolovateľná. To bol pocit, ktorý zrazu všetko
rozochvel.
Snažil sa to ovládnuť, no jeho
vlastná mágia akoby ho zradila a rozochvela všetko ostatné.
„Pane, ja...“
Spodná časť jedného z flakónov
praskla, elixír sa rozletel všade naokolo. Časť z neho zasiahla aj Harryho
a zanechala na jeho rukách niečo, čo vyzeralo ako popŕhlenie.
„Potter!“
„Prepáčte, ja... môžem vám
pomôcť, ak... “
„Vypadnite, Potter!“
„Pane, naozaj ma to veľmi
mrzí...“ stihol sa ešte ospravedlniť, skôr než bol nemilosrdne vyvedený za
dvere. A pocítil na rukách dotyk niečoho hojivého, čo spôsobilo, že to
podráždenie začalo miznúť.
Spoločne aj s tou radosťou,
ktorá sa pomaly vytrácala.
***
„Pane, veľmi ma to mrzí...“ začal hneď, keď Snape vošiel do
miestnosti voľnosti.
„O tom nepochybujem, Potter, no nič to nemení na tom, že budem
musieť začať oznovu, no kým sa do toho opäť pustím, pozrieme sa na ten váš
problém... legilimens...“ nedovolil mu to ani len dopovedať jeho starší
milenec.
Snapovo preniknutie do jeho mysle nebolo vôbec hrubé, aj
napriek hnevu, ktorý nepochybne stále ešte pociťoval s jeho myšlienkami
nakladal pomerne opatrne, bolo to nepríjemné tak, ako akékoľvek iné narušenie
osobného priestoru tohto druhu, iné než to ich zvyčajné spojenie, ktoré
prežíval omnoho intenzívnejšie než tento pomerne chladný prechod do spomienky.
Snape si našiel ten sen, rozoberal ho zo všetkých strán,
akoby snáď hľadal nejaké slabé miesto.
Harry mal množstvo ďalších otázok, chcel vedieť, prečo to
urobil takto a nie pomocou toho ich spojenia, no neodvážil sa narušiť
profesorovo sústredenie, poučený tým, čo sa prednedávnom stalo, radšej čakal na
to, kým to on sám dokončí podľa vlastného uváženia.
poznámka: dočítala som sa, že Alan Rickman zomrel, je mi to fakt ľúto teda, som nečakala, že teda, netušila som, že mal rakovinu a tak... Takmer tomu až nemôžem uveriť, teda... je to, akoby opäť "zomrel" Snape.
Nuž snáď je mu dobre, tam kde je teraz... RIP.
