Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Pre Farah a Awastu.
Do ohňovej sály dorazila tesne pred piatou. Srdce
jej prudko bilo, kvôli tomu ako utekala po tých chodbách, aby to stihla, kvôli
poruche výťahov, bolo všade príliš veľa ľudí, a práve teraz, keď to
najmenej potrebovala, bolo dosť zložité dostať sa do spodných častí chrámu.
Bola
oblečená v tom istom odeve padawanov, ktoré mala na vyučovaní, upravila si
len vrkoč, ktorý sa jej medzitým opäť stihol rozpliesť, práve teraz bol však
pomerne zložito posplietaný, keďže si potrebovala niečím zamestnať ruky a práve
nič iné nebolo naporúdzi a nechcela sa inak nijako špeciálne pripravovať,
nešlo predsa o nič zvláštne, len o hodinu s jej takzvaným majstrom, ktorý až teraz
zistil, že existuje.
Nepochybne
pod hrozbou problémov s radou, ktoré ho zrejme prinútili k tomuto kroku,
čo jej vôbec nepridávalo na nálade. Posledné o čo stála bolo zažívať niečo
také práve v kritickej fáze svojho výcviku. No už pochopila, že zrejme
nebude ušetrená, že nemôže uniknúť a ani sa o to viac nesnažila.
Pozorovala
vírenie farieb na stenách, tvoriacich akýsi zvláštny, čiastočne až živo
pôsobiaci kaleidoskop.
Striedmosť
celej miestnosti bola v akomsi kontraste s výraznými stenami, ktoré
akoby boli plné sily, pretekajúcej vesmírom, tej sily, ktorú tu bolo možné
skúmať a pochopiť skutočne až do hĺbky.
Jej
bývalý majster túto miestnosť nemal rád, považoval ju za priveľmi
extravagantnú. Uprednostňoval o niečo pokojnejšiu bielu sálu, po tých
čistých bielych stenách, takmer po nej opäť zatúžila, keď ho tam uvidela stáť.
Nehybného, nedostupného. Uprostred pri hlavných kameňoch, blízko pri tých
vázach, v ktorých sa pohyboval život, patriaci všetkým a zároveň nikomu,
ten život, ktorý sa ako nespútaný živel mohol zmeniť na oheň.
Horieť
pomaly a zahriať alebo neľútostne zničiť všetko, čo mu stojí v ceste.
Pomaly zišla po tých úzkych schodíkoch,
starostlivo kládla dôraz na každý jeden krok, už si ju očividne musel všimnúť,
no nepozrel sa na ňu ani nijak inak nezareagoval na jej prítomnosť.
Nerušila
ho, čakala na to, kedy ju osloví on. Tak to bolo zaužívané, majster by ju mal
osloviť ako prvý, jej povinnosťou bolo čakať, čo však dráždilo jej nervy viac
než čokoľvek iné.
A opäť
sa v nej ozval ten strach, bola ním absolútne naplnená, keď k nej zdvihol
zrak. Proti svojej vôli si spomenula na Tamiru a jej otázku, na to čo by
povedala, keby ho videla, keby cítila tú temnotu, ktorá ho obklopovala, ktorá s jeho
príťažlivosťou tvorila niečo, čomu bolo ťažké odolať aj pre ľudí oddaných rádu.
Zastala.
„Theia Fleminová, pokojne poď bližšie...“
vyslovil jej meno a ona ignorovala to zachvenie sily, ktoré ňou prešlo,
keď mu hľadela do očí. A v jeho slovách bola výzva a určitá forma
príkazu.
„Áno,
majster...“ poslúchla, no nemala veľkú radosť z toho, že sa dostane do
tesnej blízkosti Skywalkera, omnoho radšej by ostala tam, kde doteraz stála, no
neodvážila sa neposlúchnuť.
To
jediné sa jej podarilo povedať, všetko sa potom akosi uzavrelo a ona opäť
nenachádzala slová.
Obzvlášť
preto, že to bude zrejme naposledy čo sú tak blízko seba, keďže sa už vopred
pripravovala na to, že jej povie to, čo sa občas stávalo niektorým, ktorých nedobrovoľne k niekomu priradili.
Bolo to vždy nepríjemné, vždy stresujúce, no ona to zvládne bez toho, aby
prejavila pred ním akékoľvek pocity, bez toho, aby mu dovolila, aby videl ako
sa bude vyrovnávať s potupou podobného druhu.
„Prešiel
som si tvoje záznamy, vytvoril som si celkový obraz o to, v akej fáze
výcviku sa nachádzaš, no vyskytli sa isté komplikácie, ktoré mi zabránili,
venovať sa ti, tak akoby to štandardne mala prebiehať medzi majstrom a padawanom,
moju neprítomnosť ti vynahradím aj na úkor svojho osobného voľného času, ak to
bude nutné, preto aby sme dobehli zameškané... Nemám v úmysle k tomu nič
viac povedať... Odteraz sa budeme stretávať pravidelne a nič by nemalo
narušiť rádom predpísaný výcvik, zodpovednosť za neskorí začiatok preberám na
seba a vysporiadam sa aj s dôsledkami, ktoré by z toho mohli
vyplynúť... Máš nejaké otázky?“ dokončil svoje pomerne nejasné a dosť strohé
vysvetlenie.
Nevedela
na čo by sa ho mohla spýtať. Bola absolútne ohromená tým, že si ju nechá.
Desila
sa toho, že ju vyhodí, ale ani predstava toho, že bude viesť jej výcvik nebola
veľmi lákavá. Predtým možno áno, ale keďže naposledy sa do nej tak pustil, boli
pocity voči nemu skôr zmiešané a dosť negatívne, preto stále zotrvávala v tom
porazeneckom postoji, s ktorým aj prišla.
Istý
čas bolo ich jediným spoločníkom mlčanie, ktoré by sa zrejme predlžovalo, keby
to nebol on, kto sa rozhodol pokračovať. Jeho tvár akoby sa čiastočne zbavila
tej temnoty a opäť pôsobil takmer ľudsky, takmer ako mladý muž, ktorý
bol... bez tých formalít okolo toho, príťažlivejšie než, keď používal tón
určený pre členov rady.
„Mrzí
ma, Theia, že sme nezačali práve najlepšie, pripúšťam, že je to moja vina,
nezareagoval som na tvoje menovanie tak, akoby sa patrilo, od osoby v mojom
postavení, bol by som rád, keby sme mohli začať odznovu, keby bolo možno
zabudnúť na tie nepríjemnosti z tých posledných dní...“ znelo to skutočne
úprimne a čiastočne, akoby to zahojilo ten nepokoj, ktorý v nej vyvolal
on, no stále si nebola istá touto ponukou na mier, alebo čo to vlastne bolo,
ani tým, že bol k nej zrazu milý, že chcel, aby sa to medzi nimi urovnalo.
Niečo, akoby ju varovalo, niečo v nej trvalo na tom, že by sa mala od neho
odvrátiť, no nechcela byť ako on, nechcela zavrieť tie dvere, ešte skôr než sa
vôbec otvorili, bola v dosť zraniteľnej pozícii a on mal v rukách
všetky tromfy, čo bol takisto aspekt, ktorý bol na zváženie.
„Čo
sa mňa týka, majster, môžem sa o to pokúsiť, som ochotná nebrať do úvahy,
naše povedzme, že nedorozumenia, ak sa aj vy budete snažiť pochopiť mňa... To,
čo ste videli naposledy, nie je tak, ako sa zdá, ja a Gwain, nie je medzi
nami nič, čo by bolo v rozpore s kódexom rytierov Jedi... Naše priateľstvo
však existuje a nie je možné ho len tak vymazať, podobné ako iné
priateľstvá, ktoré v ráde vznikajú a predpokladám, že aj vy rozumiete
tomu, aký je medzitým rozdiel... Nemám v úmysle urobiť nič, čo by
zahanbilo mňa, ostatné ženské členky, či rád ako taký... To, čo ste videli,
bolo len súčasťou tej radosti, ktorú som si dovolila prejaviť aj keď pripúšťam,
že nebola celkom na mieste, vzhľadom na miesto, na ktorom sme sa nachádzali, no
nemala som v úmysle znevážiť postavenie žien v ráde ani nič podobné,
z mojej strany šlo len o neúmyselné pošmyknutie...“ poslúchla svojho
prvého majstra, ktorý si myslel, že by bolo najlepšie, keby sa podriadila
rozhodnutiu rady, no nemala v úmysle len tak zabudnúť na všetko, čo sa
stalo a začať odznova bez toho, aby mu neobjasnila svoje stanovisko, čo sa
týkalo jej vzťahu voči žiakovi svojho majstra.
Trochu
viac sa vystrela, aby dokázala čeliť ďalším prípadným obvineniam z jeho strany,
no on povedal len: „Áno, iste, rozumiem tomu, možno viac než si myslíš, čo
znamenajú priateľstvá tohto druhu... nebudem ti to vyčítať, no v budúcnosti
by som bol radšej, keby si zanechala tie minulé väzby a sústredila sa
hlavne na výcvik, ktorý by mal byť pre teba prvoradý... staré väzby ťa budú len
obmedzovať... “
„Budem
sa snažiť vás nesklamať, majster...“ vyslovilo to, aj keď to tak necítila,
čiastočne proti svojej vôli, čiastočne preto, lebo ho napriek všetkému
potrebovala.
predchádzajúca kapitola nasledujúca časť
