Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Díval sa na ňu, akosi
zvláštne, akoby nebol až tak veľmi nadšený tým, že mu kladie otázky podobného
druhu. Čo bolo pochopiteľné vzhľadom na to, že ho tým stavala do nie práve
najvhodnejšej situácie, cítila z neho akúsi formu vnútorného boja, príliš
blízko jej samej, preto by radšej práve teraz bola čo najďalej od neho.
„Prepáč ja...“ zrejme jej
chcel ešte niečo povedať, no nedozvedela, čo jej mal v úmysle povedať.
Priblížil sa k nim
ich hostiteľ, čo mu zrejme zabránilo k čomukoľvek sa vyjadrovať.
Zdvorilo ustúpil a prenechal
mu svoje miesto. Palpatín bol elegantný ako vždy, no niečo v sile, ktorá
ho obklopovala ju znepokojovalo, akoby tam bola, ale zároveň nie, akoby on sám
bol tieňom seba samého, bolo to veľmi mätúce.
Aktivoval v nej akési
neznáme obranné reakcie, cítila sa zrazu, akoby bola pod tlakom niečoho natoľko
nevyspytateľného, až sa podvedome takmer až strhla.
A ani jeho vrelý
úsmev, nemohol úplne rozptýliť silu toho celkového dojmu, ktorý v nej zanechával.
Netušila, čo presne na ňom jej nový majster vidí.
Prečo Skywalker o ňom
vždy hovorí s takou dôverou a takmer až odovzdanosťou. Zaumienila sa,
že sa to v ňom pokúsi objaviť, tú jeho stránku, ktorú ona sama možno ešte
nepozná, zvyčajne tak rýchlo nepodliehala impulzom tohto druhu.
„Slečna Flemingová, je pre mňa nesmiernym
potešením, že ste prijali moje pozvanie...“ palpatín bol tým, ktorý si ju
napokon svojím spôsobom privlastnil.
„Ďakujem vám, že ste si
na mňa spomenuli...“ pokračovala Theia vo zvyčajných zdvorilostných frázach.
A nepochybne by jej jeho záujem pripadal podozrivý, nebyť toho, že spolu
s ním prišiel aj jej majster. To ju do značnej miery upokojilo. Mohla sa
zbaviť toho automatického úsmevu, aspoň v jeho prítomnosti.
O účasti na tejto
oslave spolu nehovorili. No nezdalo sa, že by bol prekvapený tým, že ju má
možnosť vidieť, práve naopak. V jeho pohľade bolo niečo, čo v nej
vyvolalo príjemné chvenie sily. Priala si, aby bol tu, nehovorila o tom
a snažila sa na to nemyslieť, no vyvolalo to v nej istú mieru takmer
až odzbrojujúcej radosti. Už ho svojím spôsobom potrebovala, inak než svojho
predchádzajúceho majstra, k tomuto novému pocitu ešte stále pristupovala
s istou nedôverou, no už sa zmierila s tým, že teraz to zrejme bude
tak.
„Budem veľmi rád, ak mne
a Anakinovi budete robiť spoločnosť...“ požiadal ju palpatín a ona
nemala inú možnosť len súhlasiť. Palpatín ju ochotne predstavil ďalším osobám,
ktoré ona sama poznala doteraz len z diaľky.
Spoznala pár ďalších
senátoriek a aj nejakých veľvyslancov, ktorý takpovediac nešetrili
lichôtkami na jej adresu. Nebála sa ničoho, keď bola s nimi, keď sa mohla
spoľahnúť na to, že v tej pravej chvíli zasiahnu do rozhovoru.
Prešli spolu ten povinný
okruh, postupne pritom pri týchto dobre známych činnostiach nadobudla istú
mieru primeraného sebavedomia. Skúsila
aj slabší miešaný nápoj, trochu sladší, keďže práve to ju lákalo viac než tie
ostrejšie záležitosti, na ktoré ešte ani len nemala vek.
Mohla si ho odniesť k menšiemu
stolu, trochu ďalej od toho všeobecného rozruchu, majster si tiež pripil s palpatínom,
zrejme len zo zdvorilosti.
Zaujala miesto oproti
svojmu majstrovi, ktorý bol stále dosť vážny a duchom neprítomný, cítila,
že jeho sila je niekde ďaleko, že si ledva všíma svoje okolie.
„... ako vravím,
kedykoľvek sa na mňa môžete obrátiť, teraz ma však ospravedlňte...“
Theia prikývla, Skywalker
tam len bez záujmu sedel.
Nepochybne preto, potom
ako palpatín odišiel za akýmisi senátormi, z jednej z ľadových planét,
sa rozhodla porušiť zákaz, ktorý dala samej sebe.
„Anakin...“ oslovil ho
menom, šlo to trochu ťažšie, než v myšlienkach, dosť neisto, no podarilo
sa jej to vysloviť.
„Je mi jasné, že už dlhší
čas niečo nie je v poriadku, majster, urobila som niečo, sklamalo vás
niečo, čo som...“
Pozrel na ňu, vôbec po
prvý raz za celý ten večer, akoby si uvedomil jej prítomnosť.
„Nie, maličká, s tebou
to nesúvisí, mrzí ma, že sa kvôli tomu cítiš nepríjemne...“
Dotyk jeho sily, a zároveň
aj ruky, akoby v nej samej prebudil to dobre známe bezpečie.
Túžila po jeho úsmeve,
potom aby nepodliehal tomu nebezpečnému smútku.
„Ak by ste niečo
potrebovali, čokoľvek, čo by vám pomohlo...“
V jeho pohľade,
akoby už nebola tá nebezpečná strnulosť, potom ako sa dotkla jeho ruky a cítila,
ako to prijal, ako bol čiastočne poznačený iným pocitom, než tou temnotou, s ktorou
bojoval predtým, to niečo blízke, akoby opäť ožívalo v jeho sile, akoby ona
mala tú moc zavolať ho späť.
„Pôjdeme sa prejsť...“
„Áno, iste...“ súhlasila
bez váhania.
predchádzajúca časť nasledujúca časť
