Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Pre Farah a Awastu
„Gwain nás pozýva
k sebe...“ oznámila jej Agápe, keď už istý čas len nečinne sedela vo
svojej izbe. Presnejšie povedané čítala si na tablete najnovšie správy
a ležala na posteli.
Včera všetko prebrali,
každý detail misie, teda tej oficiálnej časti, všetko ostatné, Theia akosi
takpovediac vystrihla. To, že ju majster volal maličká, že zaspávala na jeho
pleci... Nemohla jej povedať, čo cítila, ani keď ho volala späť.
Cítila sa kvôli tomu
trošku previnilo, no nepredpokladala, že by bolo vhodné povedať jej niečo, čo
by mohlo vyznieť do istej miery v ich neprospech, preto sa radšej držala
oficiálnej verzie, v ktorej sa nič z toho neuvádzalo.
Mala nariadený aj deň
odpočinku, po náročnejšej misii to bola nevyhnutnosť a takisto aj vzhľadom
na to, že jej ruka, by mala ešte najmenej dvadsaťštyri hodín nebyť nijako
výrazne zaťažovaná.
No privádzalo ju to do
šialenstva, a to deň ešte ani zďaleka neskončil.
„K sebe?“
„Do časti pre starších členov...“
To bolo miesto, ktoré
padawanky a padawani navštevovali len veľmi zriedkavo, lebo v tej
časti chrámu bývali tzv. starší členovia,
ktorí ešte nemali status majstrov, no už ani nepodliehali vyučovaciemu procesu.
Theia sa tam zatiaľ ešte
nemala možnosť dostať a považovala to za príjemné zavŕšenie inak pomerne
pokojného ničnerobenia.
„Bude párty?“
„Jasné, ale len taká
menšia... to vieš, chlapec chce urobiť dojem...Nuž ešte možno príde aj Ivor,
a tak poslala som mu správu, či sa nechce zastaviť... takže len taká
maličká a musíme byť slušní, aby nás nikto nenahlásil...“ Agápe mala zrazu
červené všetky štyri líca.
„No zatiaľ mi ešte
neodpísal, tak neviem...“ tvárila sa mimoriadne nevinne, no bolo na nej vidieť,
že by nemala nič proti tomu, keby sa tam zastavil.
„Jasné, ako inak...“
spokojne prikyvovala Theia. A už sa aj chystala jej pomôcť, lebo bolo
nutné priniesť nejaké občerstvenie, keďže Gwain čo sa týkalo toho, málokedy
myslel na ten správny výber.
A oni mali vždy po
ruke všetko potrebné vďaka nakupovaciemu zoznamu, ktorí šestka pravidelne aktualizovala.
Šestka už aj teraz všetko
pozorne zaznamenávala a tie najlepšie položky vždy objednávala z ich rozpočtu,
tak aby im nič nechýbalo, šestka bola skrátka úžasne presná, čo sa týkalo
týchto domácich záležitostí a dnes jej už urobila tri účesy, podľa jej
momentálneho želania, no vždy akosi skončila pri svojom typickom voľnom vrkoči.
„Ide sa na výpravu, na
neprebádané územie, to je hlavné...“ vyhlásila takmer víťazoslávne.
„Áno, iste, ako inak...“
usmievala sa aj Theia.
Ivor bol fajn
a predpokladala, že s ním bude aj zábava, len dúfala, že kamarátka sa
naňho príliš nenaviaže. Ona sama ani len nevedela, ako sa dostala do toho
problému s Gwainom a teraz... zdalo sa jej, akoby až príliš skoro
povolila svojmu majstrovi isté veci, no zrejme to súviselo s tým, že teraz
keď ho prijala, brala ho čo sa týka dotykov, ako svojho predchádzajúceho
majstra, tým sa utešovala, aj keď už teraz vedela, že to nie je celkom tak. Zahnala
však spoľahlivo akékoľvek myšlienky spojené so Skywalkerom. A definitívne nie
s Anakinom, absolútne a rezolútne pre ňu nemôže platiť toto
oslovenie, aj keď jej to takpovediac dovolil.
A ďalej sa
prehrabovala v ich hlavnej skrinke, šumivé chrumky tie musí rozhodne vziať
aj tie hviezdičkové, tie mala najradšej, boli dobré aj v mlieku, ale bez
neho jej chutili ešte viac.
„Máme aj tie hadie
jazýčky?“ vedela, že Gwain ich miluje, no nikdy nie je ochotný ich kúpiť.
„Mali by byť tam niekde
vzadu za tými zázvorovými cukríkmi...“
Tam sa Theia rozhodne
nedívala, zázvorové záležitosti jej nikdy veľmi nechutili, no ukázalo sa, že
boli presne za tou krabičkou, pripravila preto aj tie... silou posunula aj pár
ďalších sladkostí... Pričom si dávala pozor, aby jej druhá ruka zotrvávala v pokoji.
„Čo má rád Ivor?“ opýtala
sa.
„Neviem, no mesiačiky nič
nepokazia...“ navrhla Agápe pomerne nesmelo a ona s ňou musela
súhlasiť.
„No skutočne neviem, či
naozaj príde či...“ obe jej hlavy, boli
takpovediac v rozpakoch už len z tej predstavy.
Vložila do tašky aj
tie... A okrem nich aj pár limonád. Predpokladala, že Gwain ich príde
vyzdvihnúť, lebo samé nesmeli ísť na tú stranu, preto sa nebála, že by toho
prípadne mohla naložiť viac, než by v danom okamihu zvládla odniesť.
S celým proviantom a s Gwainom,
ktorý im prišiel ochotne robiť nosiča, sa napokon vybrali do časti, v ktorej
boli ubytovaní tzv. starší členovia rádu.
Pridal sa k nim aj
Ivor, čo Agápe veľmi potešilo, aj keď sa to snažila zakryť, no Thei to jej
priam nákazlivé nadšenie nemohlo uniknúť. Agápe mala ráno ešte pár hodín no
popoludní jej majsterka vybavovala akési súkromné veci, tak si s ňou pomerne
príhodne dohodla, že bude mať aj ona voľno, aby sa mohla starať o svoju povedzme,
že práve teraz trošku indisponovanú kamarátku.
Nikto ich nezastavil, nikto si ich nevšímal,
len Gwain ukázal pri prechode svoju kartičku a ich nahlásil ako svoju
návštevu, na čom práve teraz nebolo nič zlé, keďže šlo o návštevu počas dňa,
problém by nastal len keby tam chcela prísť sama, návštevy len vo dvojici, to
už bolo omnoho podozrivejšie a často aj dosť ťažšie realizovateľné.
Takto si len prevzali návštevnícke vizitky,
všetci okrem šestky, ktorá samozrejme prešla bez problémov a nič také
nepotrebovala, a mali možnosť ísť za ním ďalej, až k meditačnej fontáne
predstavujúcej harmóniu a mier, ktorá vskutku pôsobila veľmi upokojujúco a slávnostne.
Až k menším bunkám,
v ktorých, sa nachádzala aj tá jeho, mala aj taký malý balkónik. Na ktorom
sa mohli pokojne usadiť.
„Tak vitajte u mňa...“
povedal im Gwain.
A pomáhal im dávať
jedlo do misiek, o pitie sa našťastie postaral, Theia dostala svoju
obľúbenú chladenú limonádu.
A práve s ňou sedela
v tej časti balkóna, s ktorej mala dobrý výhľad na všetko čo sa dialo
vonku.
Vonku bolo dnes veľmi
pekne a stálo za to, vpustiť dovnútra viac slnka.
„Nebude to problém, ak
všetko necháme otvorené?“ pre istotu sa
opýtala Agápe.
„Nie, vôbec... Teraz je
tu dosť pusto, všetci sú na misiách, a tak... aj ja pôjdem, už o tri dni
budem zas preč... “
„Tri dni? Tak to je veľmi
skoro, možno zas skončíme spolu, lebo majsterka spomínala, že tiež asi niekam
vyrážame...“ pripustila Agápe tú možnosť, že by opäť mohli pracovať spolu.
Gwain s úsmevom prikývol.
„Ak to tak bude, tak
potešenie je na mojej strane, keďže som už mal tú česť... a možno práve
preto, by si mohla niečo vybrať, pokojne môžeš pustiť aj hudbu, kým sa to
nedostane na druhú stranu, tak to bude v poriadku... “ Agápe prikývla zdvihla ruku a nastavila to
silou.
„Čo je na druhej strane?“
zaujímala sa Theia.
„Nuž... tam už bývajú
rytieri s vyššími hodnosťami, takí ako ten tvoj majster... začína tam tzv. dlhý
blok... je lepší než ten náš začiatočnícky, no tam sú už aj prísnejšie pravidlá
a už by som vás tam nemohol tak dobre pohostiť ako tu.“
