Snapov syn
*poviedka patrí
k Čarovnej krajine (remake)
zameriavajúcej sa na život, neuznaného syna Severusa Snapa a jeho láske
k istej osobe... svojím spôsobom sa bude minulosť opakovať...
žáner: het, ale momentálne na tom vlastne ani nezáleží, krátka náladovka...
pár: bez páru (zatiaľ), postavy
Quentin Quirrell (moja AUTP postava)
študent siedmeho ročníka na Rokforte, nepriznaný syn Severusa Snapa,
jeho matka pochádza z rodiny Quirrellovcov no odčlenila sa od nich
a otvorila si vlastnú dielňu so svojou spolužiačkou istou Brownovou, ktorá
má dcéru Daphne (AUTP postavy)...
Daphne Brownová
(budúca prváčka), Albus Severus Potter, James Potter (študent siedmeho ročníka)
Varovanie: AUTP
postavy, nová generácia, možnosť, že história sa bude opakovať...
Sledoval,
ako ďalšia z tých magických kociek zanechala za sebou dotyk slabého
svetla.
Tmavovlasé
dievčatko, ktoré sedelo vedľa neho, sa usmialo a položilo ju na vrchol
druhej pyramídy. Pomocou prirodzenej mágie, ktorej sa pod jeho vplyvom len
nedávno prestalo báť.
„Ešte
tamtú skúsime? Tú modrú, dobre...“
Mala
šťastie, bola jednou z tých, ktoré sa z toho dostali, z toho šoku
spojeného s odmietnutím mágie tou najdôležitejšou osobou.
Bolo
jej ublížené, to zanecháva stopy hlbšie, no on dúfal, že ešte stále bude môcť
zabudnúť. A prijať mágiu, nedovoliť jej, aby prevzala kontrolu.
Viedla
si dobre, lepšie než dúfal...
„Áno, Daphne, môžeme to skúsiť...“ súhlasil Quentin.
Prisunul
bližšie ďalšiu z nich. Ich ruky sa dotkli, keď jej ju podával. Teplo toho
dotyku, po dlhom čase jediného, ktorý sa v jeho mysli nespájal so žiadnym
druhom ohrozenia, bol ako vyslobodenie, ako prísľub tomu, že aj jeho môže
chápať niekto, že práve ona v ňom nevidí to, o čom uvažujú všetci
ostatní, že nie je pod tlakom tých dvoch mien, z ktorých preňho ani jedno
nie je bezpečné.
„Ale
nebudeš sa hnevať... nebudeš, však... ak nebude svetlo...“ mračila sa, skúmavo
naňho hľadela.
„Nie,
isteže nie...“ ubezpečoval ju o tom pokojným hlasom. „Nedokážem sa na teba
hnevať...“
Nevedel
či pochopila, či toho bola schopná ani on ešte všetko nechápal. Nerozumel tomu ako zvládol ten ďalší rok bez
toho, aby Pottera... Ako vydržal ten tlak tých zaklínadiel, ktoré sa tlačili do
jeho mysle, keď on naňho opäť útočil, keď mu nedovolil, aby zabudol. James Potter, kto iný než slávny syn Harryho
Pottera, by mohol urobiť niečo také a neobávať sa trestu.
„Len
sa tak hráme...“
„Tak
ako vždy?“
„Áno,
presne ako vždy...“
„Tak
dobre... teraz ďalšia...“
Videl
ako sa dotkla kocky, ako v nej mágia opäť ožila. Ako sa tešila z tohto
prejavu, ktorý jej samej nepripomínal to, čo prežila predtým, lebo on ju
podporoval, lebo on nedovolil, aby sa s jej mágiou spojili nepríjemné
pocity.
„Pekné?“
„Veľmi
pekné, Daphne...“ pochválil ju, jeho hlas znel inak, bez tej chladnej
strohosti, bez útočnosti.
Jedna
z jeho rúk opatrne prešla po jej chrbte.
„A
boli pekne štyri... celkom iste, jedna pre mňa, jedna pre moju mamičku, tá
pre tvoju a jedna pre teba od Daphne...“
„Aj
pre mňa... tak ďakujem...“
„Aj
pre teba, lebo ťa ľúbim...“ pošepla mu.
Bol
šťastný, jednoducho preto, že bol s ňou, v jej pokojnom svete.
