Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ...
Pre Farah.
Dosť dlho mlčala.
Nebola schopná im na to
nič povedať. Potrebovala čas, na to, aby si dokázala utriediť svoje myšlienky
a zo všetkého sa spamätať. To, čo cítila však práve teraz nebolo prvoradé,
stále ešte plnila svoju misiu. Bola jej zverená senátorkina bezpečnosť, na to
sa práve teraz snažila myslieť. A potlačiť všetko ostatné do úzadia,
formou akejsi tichej vnútornej meditácie, techniky, ktorú ju naučil samotný
Káin. Pomohlo jej to, aspoň nateraz, aby zvládla ten tlak.
Nevedela, čo ju práve
teraz tak veľmi ťaží, mama Káina veľmi rada, ľúbila ho, bol spojením s jej
minulosťou, ktorého sa odmietala vzdať, no predsa sa jej zdalo, akoby niečo
práve teraz nebolo v poriadku.
Nemala však nárok na to,
aby sa zaoberala sama sebou, pri pohľade na svojho bývalého majstra, si to
uvedomovala, viac než kedykoľvek predtým, čo všetko práve teraz záviselo len
a len od nej. Snažila sa samú seba presvedčiť o tom, že je to tak.
„Theia, ja... nevedela
som ako ti to všetko povedať, viem, že nie je vhodný čas, ale dúfam, že ...“
Slzy v očiach jej
matky, to nečakala, netušila, že vôbec ešte dokáže plakať.
Nechcela uviesť matku do
nepríjemnej situácie a už vôbec nie je trápiť. Stačilo to, čo cítila, keď
sa na ňu dívala, nechcela, aby ľutovala, že prekonala svoju uzavretosť
a rozhodla sa s ňou podeliť o pravdu, čo nepochybne bolo ťažšie,
než by sa mohlo zdať.
„Dobre, mami, ja... rozumiem ti, aspoň sa
o to snažím, no istý čas mi potrvá, kým sa si na to zvyknem, no
predpokladám, že je už najvyšší čas, aby sme robili spoločnosť senátorke a jej
rodine, tak ako to bolo dohodnuté...“ toho práve teraz bola schopná
a považovala to za svoju povinnosť potlačiť hnev, ktorý pociťovala
a nedokázala ho úplne eliminovať, akoby bol práve teraz neoddeliteľnou
súčasťou jej sily. Nechcela sa na nikoho hnevať, rozumovo všetko chápala, no
jej pocity, smerovali len a len k hnevu.
„Otec, som rada, že si
prišiel za mamou, že si sa tak rozhodol...“ obrátila sa k svojmu bývalému
majstrovi. Bolo zvláštne to vysloviť, vôbec po prvý raz mať to právo.
„Som na teba veľmi hrdý, Theia,
chcem, aby si to vedela, že ma nič nepotešilo viac, než to, že si mojou
dcérou...“
„Aj ja som veľmi šťastná,
že si to práve ty...“ Objala ho, bez ohľadu na to všetko sa ho nikdy nedokázala
úplne vzdať. Nebála sa toho, že by ho nedokázala prijať aj ako otca.
Aj ona cítila to spojenie
s ním, nezmazateľné, iné než čakala, spojenie, o ktorom veľakrát
uvažovala, vždy jej s ním bolo dobre, mohla mu veriť, mohol byť pre ňu
pokojom a teraz už rozumela, prečo iné pocity, omnoho prudšie a nebezpečnejšie
v nej prebudili, inú Theiu, tú Theiu, o ktorej existencii ani len
nevedela. No práve teraz pochopila ten rozdiel, medzi jednou láskou a tou
druhou.
***
„Nech sa stretneme ešte
mnohokrát, nech je tento koláč symbolom toho, že nás vždy bude spájať sila...“
opakovala tradičný veršík, do ktorého si pridala svoje vlastné vyznanie.
Jeden rozlomila
s matkou a jeden s otcom.
„Nech nás sila spája...“
potvrdil Káin jej vyznanie. Koláčový zvyk prebehol aj medzi senátorkou
a jej rodinou, bolo to veľmi dojímavé, Theia cítila prítomnosť sily, medzi
nimi, všade naokolo, tej sily, ktorá jej šepkala, že je v kruhu svojich
blízkych, že práve teraz môže konzumovať toto puto, bez akýchkoľvek výčitiek.
Ich sladká chuť
v jej prípade ochutnaná len symbolicky bola prísľubom ďalšieho stretnutia
za rodinným stolom, súčasťou tradície, ktorú už dávno nemala možnosť
uplatňovať.
***
Skontrolovala okolie.
Prešla všetkými úkonmi
súvisiacimi zo zabezpečením ochrany jej zverenej osoby.
Nič. Žiadna hrozba. Žiadne
výkyvy sily. Hrozná nuda. Myslela si, že doma sa bude cítiť dobre, no akosi jej
to nevychádzalo, bola tu stratená, akoby nenachádzala istotu, akoby niečo
dôležité stratila a už to nemohla viac získať späť.
Senátorka Amidala mala
v úmysle sa ísť prejsť a ona ju sprevádzala. Snažila sa pôsobiť
pokojne a vyrovnane a zapadnúť medzi ľudí, byť nenápadná
a nedávať priveľmi najavo to, za akým účelom senátorku sprevádza.
Zatiaľ sa jej darilo
zachovávať ten dojem, že všetko je
v najlepšom poriadku, aspoň navonok.
3Po a Šestka šli
s nimi, obaja si už privykli na tento pre nich zvláštny stav
a pomerne dobre spolupracovali. Aj keď 3PO pochopiteľne chýbal R2, čo
stihol dnes zdôrazniť pri každej možnej príležitosti. No práve teraz sa dosť
flákali kdesi vzadu, 3PO rozrušene gestikuloval a Šestka doňho tak trochu
hravo vrážala. Theia sa však práve teraz medzi nich nemiešala, možno to tak
bolo najlepšie, nechať ich, nech si s tým poradia.
„Je tu krásne, však...“
povedala jej senátorka, keď sa dostali bližšie k jej obľúbenému miestu,
pod nimi bol jeden z tých krásnych a nezabudnuteľných výhľadov,
vzduch bol svieži, plný príjemných vôní, spájajúcich sa s letom, ktoré tu
malo svoju špecifickú vôňu a chuť.
Odpútala svoju pozornosť
od sledovania okolia a zdvihla k nej zrak.
„Áno, iste...“ súhlasila
napol ešte stále stratená v myšlienkach, napol sledujúca silu.
Senátorka už nič viac
nepovedala, len tam stála, dívala sa nadol a ona si plnila svoje
povinnosti.
Medzi nimi nebola viac tá
príjemná harmónia aj z jej strany cítila nepokoj, nespokojnosť, a možno
aj niečo... akýsi iný vplyv sily, na ktorý sa zamerala práve teraz. Cítila ho
už aj predtým, rozoznať to nebolo jednoduché, ale nie nemožné.
Teraz, keď začala
počúvať, uvedomila si, koľko jej toho opäť uniklo.
Iný vplyv sily, kvôli
ktorému vyslovila jednu z tých otázok, ktoré by možno nemali byť súčasťou
ich terajšieho napätého vzťahu.
„Ste tehotná?“
Senátorka Padmé sa k nej
obrátila.
„Áno, Theia...“
pripustila tú možnosť, ktorá zdanlivo akoby vysvetľovala všetko, jej zvláštne
nálady, jej náhlu túžbu po domove, ten jej zmenený pohľad.
„Prepáčte, ja... nemala
som sa na to pýtať...“ nemala v úmysle to vysloviť nahlas, akosi sa to
stalo, zrejme pod vplyvom všetkých tých udalostí, jej to práve teraz vykĺzlo.
„To je v poriadku,
možno je dobré, že si mi práve teraz položila túto otázku... možno je čas, aby
som o tom s niekým hovorila. Dosiaľ som sa ani len neodvážila o tom
premýšľať. Priznám sa, že neviem, ako im to mám povedať...“
„To je v poriadku,
možno je dobré, že si mi práve teraz položila túto otázku... možno je čas, aby
som o tom s niekým hovorila. Dosiaľ som sa ani len neodvážila o tom
premýšľať. Priznám sa, že neviem, ako im to mám povedať...“
„Uvidíte, že vás všetci
podporia, vaši rodičia aj otec dieťaťa... A keby aj nie, viete, že ja a môj
svetelným meč sme vám plne k dispozícii pri intenzívnom vyjednávaní vám aj
vášmu dieťaťu... A takisto aj tuto Šestka sme vám kedykoľvek k službám...
a nepochybne aj 3PO.“
„Áno, ako hovorí slečna
Theia, presne tak,“ ochotne prisvedčil protokolárny droid.
„A tiež si nemyslím, ak
dovolíte, mne samotnému vyjadriť svoj názor, že by sa niekto odvážil čo i len...
niečo namietať proti takej skvelej správe, skutočne gratulujem...“
„Ďakujem vám, za vašu
podporu.“
Senátorka sa konečne
aspoň trochu usmiala.
Domov sa už vrátila
omnoho pokojnejšia a Theia poslala ďalšiu správu svojmu majstrovi, v ktorej
sa však nezmienila o týchto nových skutočnostiach, lebo senátorka Padmé ju
požiadala o diskrétnosť. A aj keby to neurobila, nebola to práve
záležitosť, ktorú by si priala rozoberať so svojím majstrom.
poznámka: čaká nás jeden Thein dielik a potom tá bonusová časť z pohľadu Anakina :D eh, teda ked ma neskolí tá kríza, ktorej momentálne čelím...
poznámka: čaká nás jeden Thein dielik a potom tá bonusová časť z pohľadu Anakina :D eh, teda ked ma neskolí tá kríza, ktorej momentálne čelím...