Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
***
Po týždni...
Bola
šťastná.
Aspoň
tak by dokázala nazvať to, čo prežívala v tých posledných dňoch. To
šťastie, akoby v nej samej prebudili oni. Jej priatelia, jej rodina. Jej
rád, ktorí bol teraz pri nej a pomáhal jej, práve keď to potrebovala.
Mohla
by lietať aj lietala, lepšie než kedykoľvek predtým, na pomerne bezpečnom
okruhu a bez neho, no aj tak to bolo dobré, lepšie než čakala.
Po
meditáciách a príjemných prechádzkach, nasledovali aj naháňačky
a pomerne vtipný tréning sily, pri ktorom bol Gwain takmer ako majster ich
všetkých, aspoň a tak tváril, no pritom neváhal vziať svojho študenta na
plecia, keď spolu prechádzali tou záhradou, akoby to bol len jeho malý braček,
ktorý už jednoducho ďalej nevládze.
A potom,
mu bolo umožnené, aby sa istý čas hral skúmal silu a objavoval čo znamená
vytvárať si putá, bola to hra, no zároveň aj výuka, sedeli vedľa seba na tráve.
Bosí, zbavení starostí.
Dnes
tu bol s ňou len on. Theia sa cítila vskutku veľmi dobre.
„Teraz
si už takmer majster, človek by sa až bál toho, ako rýchlo to všetko plynie...“
„Ešte
to nie je tak celkom pravda, ale pomaly k tomu smerujem, no hlavne, že ty
si už opäť tá naša Theia, zľakol som sa, že ťa až ta veľmi zmenil... bola si
príliš potichu, príliš neistá...“
Aj
Theia musela uznať, že jej pár dní trvalo, kým sa ako-tak otvorila a kým
sa zbavila tej blokády v nej samej, ktorú nebolo až tak cítiť pri ich
privítaní, no neskôr sa opäť stiahla do seba, do svojich myšlienok a bola až
neobvykle tichá, stihla sa späť za svoj ochranný štít. No on jej pomohol vrátiť
sa späť. Zabával ju, robil všetko preto, aby ju priviedol na iné myšlienky. Zhovárali
sa zdanlivo o ničom a pritom o všetkom. Ich puto z minulosti
bolo práve teraz jej jedinou oporou a čas a nedorozumenia medzi nimi vytvárali tú
trhlinu, ktorú sa práve teraz snažila zaplniť.
Mohla
sa s ním smiať, mohla sa odovzdať tomu pocitu, že je tu s ňou ako
starší Jedi ako jej priateľ, ako osoba, ktorej môže dôverovať.
„Nie
je to jeho vina, to je len a len moja záležitosť...“ snažila sa nevnímať
skryté pulzovanie toho tajomstva, ktoré nesmela pred ním odhaliť, lebo by bol
povinný informovať o tom radu a nechcela ho vystaviť rozhodnutiam
tohto druhu. Nie teraz, keď to bol on, kto v nej opäť prebudil vieru v silu,
vieru v svoje vlastné schopnosti.
Chcela
mu povedať niečo iné, niečo z tých vecí, ktoré jej práve teraz náhle
prebleskli mysľou, no nemohla.
Postrapatil
jej vlasy a ona mu venovala jeden z tých úsmevov, z tých, ktoré
poznala už predtým, vo vzťahu k nemu. Konečne to bol on, ten Gwain, ktorý
nič nechcel, len jej pomáhal, len tu bol pre ňu.
Do
jej povedomia sa dostalo to mrazivé chvenie sily, milované, no zároveň obávané.
To, ktoré ju zapĺňalo strachu, zbavovalo sily, chcela pred ním utiecť, chcela
utiecť pre sebou, pred tým, čo pre ňu predstavoval. Časť v nej, akoby opäť
kládla odpor jej samej.
Čiastočne
však spojený s radosťou, s nádejou, že teraz je tu, že za ňou
prišiel, aj keď nemusel, lebo jeho meditácie sa presunuli na iný čas, že
prišiel lebo ju možno chcel vidieť, že mu možno záležalo na tom, ako sa práve
teraz cítila.
„Mohol
som si myslieť, že ťa nájdem tu...“ povedal Gwainovi, na Theiu sa ani len
nepozrel.
Pocítila
trpkú príchuť viny, strach bol jej mantrou, opäť ju pohltil, no chcela aj tak
pocítiť jeho objatie, aj tak čeliť tomu jeho príjemnému pohľadu a opäť spoznať
aj jeho úsmev, nedovoliť aby bola jeho tvár taká prísna pod vplyvom všetkých
tých starostí a bojov.
V jeho
pohľade však bola tvrdosť, Theia priam mohla cítiť jeho hnev. Okamžite vstala. A Gwain tiež.
„Mám
nárok na meditácie, Skywalker...“ aj v Gwainovom hlase bolo varovanie,
odmietnutie podriadiť sa tej sile.
„Majster...“
hlesla Theia.
Stála
medzi nimi. S jednou rukou na svojom svetelnom meči, bola to mimovoľná
reakcia, ktorej nedokázala zabrániť, chrániť tajomstvo, to bolo prvoradé,
dôležitejšie než oni dvaja.
„Odveď
toho padawana a nechaj nás pozhovárať sa...“ prikázal jej Skywalker.
Poslúchla.
Prešla
k Eldarovi.
„Poď,
budeme musieť ísť, chcú sa pozhovárať osamote...“ natiahla k nemu ruku a on
ju prijal.
No
predtým sa ešte obzrel.
„Tak to je ten Skywalker, ten veľký generál?“
„Áno,
Eldar, to je on...“
***
Držala
sa priečok na svojom balkóne, pripravená na to, čo môže teraz prísť, na to
všetko, čo si bude musieť zrejme vypočuť. Jeho žiarlivosť sa jej už dotkla,
cítila ju na svojej pokožke, vo svojej mysli.
Bola
preč, keď ju obklopili priatelia, no keď ju požiadal, aby naňho počkala, všetko
opäť vnímala veľmi intenzívne.
A keď
prišiel za ňou, keď vstúpil do jej izby a jeho kroky sa približovali,
pevnejšie sa držala zábradlia.
No
musela sa ho pustiť, musela prejsť späť do vnútra.
Do
svojej izby, ktorá pre ňu bola až dosiaľ útočiskom, no teraz tu s ním bola
sama.
Pamätala
si, aké to bolo, keď sa nechal ovládnuť hnevom, keď si myslel, že sa ju
chystajú zneužiť proti nemu. No teraz
nebola sama, musela myslieť aj na dobro tajomstva, aj na to, aby ono nebolo
zrazené tým, čo by mohol urobiť.
Nemohla
sa zbaviť toho napätia, tej búrky v sebe samej, keď prišiel k nej,
keď sa jej dotkol pohľadom.
„Majster...“
oslovila ho dosť formálne.
„Nie,
majster, Anakin...“ opravil ju pomerne pokojným hlasom.
„Vy
sa na mňa nehneváte?“
„Nie,
to už zrejme nedokážem, maličká...“
Objal
ju a pobozkal, bola v jeho náručí, nestrácala viac samú seba, bola jeho
súčasťou, každým ďalším bozkom, sa ich sila spájala, cítila to, to súznenie,
ktoré v nej samej prebúdzalo to dobré, tú nádej, že aj on môže byť
rovnováhou v jej živote a nie jej narušením.
