Snapov syn
*poviedka patrí
k Čarovnej krajine (remake)
zameriavajúcej sa na život, neuznaného syna Severusa Snapa a jeho láske
k istej osobe... svojím spôsobom sa bude minulosť opakovať...
žáner: het, ale momentálne na tom vlastne ani nezáleží, krátka náladovka...
pár: bez páru (zatiaľ), postavy
Quentin Quirrell (moja AUTP postava)
študent siedmeho ročníka na Rokforte, nepriznaný syn Severusa Snapa,
jeho matka pochádza z rodiny Quirrellovcov no odčlenila sa od nich
a otvorila si vlastnú dielňu so svojou spolužiačkou istou Brownovou, ktorá
má dcéru Daphne (AUTP postavy)...
Daphne Brownová
(budúca prváčka), Albus Severus Potter, James Potter (študent siedmeho ročníka)
Varovanie: AUTP
postavy, nová generácia, možnosť, že história sa bude opakovať...
Albus Severus Potter.
Mladý profesor, ktorý
vzbudzoval najviac rozruchu na celej škole, hlavne medzi dievčatami, no
pochopiteľne aj medzi chlapcami. Musela uznať, že disponoval istou
príťažlivosťou, ktorá však práve teraz bola skôr na príťaž než na osoh. Nikto
sa skrátka poriadne nesústredil a vyzeralo to tak, že niektorí chlapci
dokonca pociťovali istú mieru ohrozenia, keďže ich spolužiačky akosi podliehali
tej Potterovej charizme.
Bol synom premožiteľa
Veď-Viete-Koho, to malo svoju váhu a vzbudzovalo veľké očakávania.
Potter sa práve teraz
snažil pôsobiť uvoľnene, no bol trochu napätý a nebolo možné to
prehliadnuť.
Práve stál za katedrou v Učebni
OBČM a držal v rukách pergamen z ich zoznamom. Jeho prvá hodina.
Ako každý nový učiteľ aj
on prechádzal mená a zoznamoval sa s nimi, na tom nebolo nič
mimoriadne.
„Daphne Brownová...“
prečítal jej meno a ona vstala, tak ako spolužiačka, ktorá to urobila pred
ňou.
„Tu som...“ vyhlásila
takmer bez záujmu. A chystala sa na to, že si opäť bude môcť sadnúť a predstierať,
že neexistuje, tak ako to mala vo zvyku či už na elixíroch alebo na inom
predmete.
Čo sa však zmenilo, keď
profesor na ňu pozrel a skonštatoval. „Tak to ste vy, no myslel som si, že
sa voláte Quirrellová... Ste predsa príbuznou profesora Quirrella...“
Po jeho slovách na sebe
priam cítila pohľady svojich spolužiakov.
„Nie, teda... volám sa
Brownová... A nie som jeho príbuzná, to sa veľmi mýlite...“ hlesla slabým
hlasom.
„Sme len...“ začínala sa
do toho zamotávať, samo o sebe to bolo dostatočne komplikované aj pre ňu,
definovať ich vzťah, taký aký bol, práve teraz bolo nad jej sily.
O to viac sa práve
teraz hnevala na Pottera.
Jej tajomstvo, bolo
prezradené v okamihu, naznačil, že by mohla... A zrejme si aj
uvedomil, že urobil niečo nevhodné, vyčítal to z jej pohľadu a chcel sa
presunúť k ďalšiemu menu, no bol prerušený Anne Weasleyovou.
„Tak ako to je, ste
príbuzní alebo nie ste, to počujeme prvý raz...“ a nebola jediná, koho to
zaujímalo.
Daphne zbledla.
„Nie, nie sme...“
zopakovala, no hlas sa jej pritom chvel.
„Naše rodiny spolu majú silné väzby, prevažne obchodné, no nie je to
nič, čo by vás malo zaujímať...“ nikdy nemala v úmysle to priznať a už
vôbec nie pred nimi, no tlak toľkých pohľadov a ten šepot.
„To je zvláštne, tak dlho
je tu a ty si nič nepovedala...“ pokračovala Anne neľútostne a Daphne
si takmer priala, aby s ňou nikdy nevstúpila do konfliktu, lebo vedela, že
to nenechá tak.
„Veru áno, dokonca ani
mne si sa o ničom nezmienila...“ pridala sa k nej aj Irene, ktorá
dosiaľ nebola o tejto veci informovaná.
„Nepovažovala som to za
dôležité...“ pokúšala sa z toho dostať Daphne, no bolo to čoraz ťažšie,
lebo otázky pribúdali a ona nevedela či si s tým dokáže poradiť.
„Ako hovorím, sú to len
obchodné väzby týkajúce sa dielne, nič čo by vás malo zaujímať...“
„Ale keď sa nad tým tak
zamyslím, tak asi ty budeš to dievča, ktoré... áno, pomohol ti, ešte vtedy na
škole, keď sa ti to stalo, keď si utrpela ten šok... bratranec mi povedal, že
vtedy nič nejedol ani nepil, že len pracoval na tom, aby si sa prebudila a nepohol
sa od teba, no nedošlo mi, že si to bola ty... “ ozval sa Ernie.
Dúfala, že teraz si na to
už nikto nespomenie, bola to pomerne málo známa skutočnosť a akési nervové
zrútenie nejakej prváčky nikto nepovažoval za jednu z tých vecí, ktoré by
si mohli na dlhší čas, mohla z niekým spájať a urobila toho viac než
dosť na to, aby sa to nespájalo s ňou, strávila dostatočne dlhý čas na to,
aby celú pravdu prekrútila podľa svojich potrieb, a teraz jej to zrazu
niekto pripomenul.
„Tak dosť, vrátime sa k zoznamu...
a budeme pokračovať, tam kde sme prestali...“ vyvolal profesor Potter
ďalšie meno.
Zbledla a nevedela čo
by mala povedať. Tie ich pohľady boli skrátka neznesiteľné, akoby ju snáď
nepoznali, akoby bola pre nich zrazu úplne inou osobou.
A za všetko mohol
skrátka len Potter. Nikto iný než on, mohol práve počas svojej prvej hodiny
urobiť niečo také.
