Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
„Pokojne
vstúp drahé dieťa a pripoj sa ku mne...“ požiadal ju, veľmajster rádu
Jedi.
Pomaly
pristúpila k nemu a sadla si do meditačnej pozície, pretože ju práve
teraz udržiaval aj on. A bolo takmer nevyhnutnosťou sa k nemu
v takomto prípade pridať.
Práve
teraz využíval techniku kruhu dôvery, ktorá pre ňu nebola tou najlepšou voľbou,
radšej by sa uzavrela, no nebolo možné ustúpiť, nebolo možné uniknúť pred tou
časťou pravdy, ktorá mala byť vyslovená.
„Strach
už príliš dlho, sužuje ťa... a moje vízie teba sa týkajú...“ jeho hlas znel prívetivo, no slová, ktoré
vyslovil v nej vyvolali novú vlnu znepokojenia.
„Mrzí
ma to, majster...“ sklonila hlavu a dívala sa na svoje ruky. Snažila sa
cítiť silu, spomenúť si, aké to bolo, keď ju cítila a nebola práve teraz
spojená s previnilosťou, ktorá by mohla nebezpečne skomplikovať toto
stretnutie. Nemala v úmysle hovoriť o tajomstve, nie teraz a už
vôbec nie s ním, aj napriek tomu, že by sa jej nepochybne uľavilo, keby si
dovolila o tom s niekým hovoriť, keby svoje tajomstvo nechránila aj
za cenu svojho osobného pokoja.
„Moje
rozhodnutie ublížilo ti... som si vedomí toho, že od istého času, priveľmi
doplatila si na rozhodnutia rady... Skywalker nebol majster, ktorý by stabilitu
poskytol ti... “
„Nemyslím
si, že majster Skywalker...“ začala Theia mierne skrúšene, pretože práve teraz
si nevedela predstaviť, že by ich jednoducho rozdelili, že by potom všetko mali
zrazu prijať túto skutočnosť. Bolo to neznesiteľné, horšie, než čokoľvek iné,
čo by sa mohlo stať.
„...
je zodpovedný za moje chyby a za môj strach. Mrzí ma, že na vás tak
pôsobíme, no robíme všetko, čo je v našich silách...“
Vedela,
že to nie je také aké by to malo byť, že prekročili všetky hranice a do istej
miery, zrejme nikdy pre ňu nebude takým majstrom akého by potrebovala, no
nedokázala pripustiť tú možnosť, že by ho mali vystaviť potupe tohto druhu, že
by mali jeho prijatie vrátiť späť. Nebolo pripravený niečo také prijať ani v lepších
časoch a už vôbec nie teraz. A ona tiež nie, nebola ochotná sa ho
vzdať ani keby ju mal zničiť, ani keby to všetko bola pravda, nepripúšťala si
tú myšlienku, že by sa mohli natrvalo rozdeliť.
„Je
to môj majster a ja som jeho padawanka, prijala som ho a on prijal
mňa so všetkým, aj s dobrým aj so zlým... toto puto nie je možné prerušiť,
majster Yoda, nie kým, nebude dokončený môj výcvik, takto to cítim a to je
jediná pravda, ktorej verím.“
„O
tom z mojej strany pochybnosti nie sú... zdá sa, že predsa len tvoj
majster na teba zapôsobil niečím, že verná si toho, čo ťa učí... a práve to
je pre mňa dôkazom, že môžem vás ponechať spolu, pokiaľ skutočne veríš
majstrovi svojmu... pokiaľ puto medzi vami rastie, môžem ťa aj naďalej ponechať
v jeho rukách... aj pravda, nemáš mi ešte chuť povedať niečo, čo by mohlo
rozhodnutie toto ovplyvniť...“
Ticho.
Nechcela
nič povedať, nemala v úmysle to urobiť aj tak nemala ani len najmenšiu
nádej, že by sa mohla dostať z toho kruhu, do ktorého sa sama uzavrela.
On
už bol jej cestou. A pochybovala, že by bez bolesti dokázala opustiť jeho.
„Nie,
majster Yoda, nemám vám čo povedať, všetko je v poriadku, môj strach sa
budem snažiť kontrolovať...“
„Ja
hodiny meditácie naviac ti dám... hodiny počas ktorých ja naučím ťa kontrolovať
tvoj strach, vtom pomôžem ti, lebo strach k temnej strane sily vedie... na
to zabúdať nesmieme...“
„Áno,
majster...“
Súhlasila
s tým a pocítila úľavu, keď sa okolo nich rozostrel kruh meditácie,
keď sa viac uvoľnil a ona sústredila svoje myšlienky do toho kruhu,
bližšie k sebe samej, ďalej od neho.
Nechala
v kruhu rásť svoj strach, sledovala ho, zo všetkých strán, hľadala v sebe
jeho spúšťať, oddychovala, nechala svoju myseľ naplniť jeho pokojom a uvažovala
aj nad tým, či on niekedy čelil podobnému strachu, či je skutočne taký
nedotknuteľný alebo aj on má v sebe stopy toho všetkého, čo môže priniesť
život, lebo v jeho pohľade bola tá múdrosť, ktorá sa nedala naučiť, bola
to múdrosť, ktorej sa čelilo ťažko.
***
„Hodiny
meditácie naviac....“ opakoval Skywalker zarazene, keď mu oznámila, že odteraz
bude mať v rozvrhu istý čas vyhradený na stretnutia s majstrom Yodom.
Nebolo
to pre ňu vôbec príjemné a priala si, aby to radšej urobil on, no
nechcela, aby sa ešte raz vrátil k tej myšlienke, že by pre ňu bolo
lepšie, keby zbavil Anakina záväzku majstra voči nej.
„Prečo
s ním? Prečo nie so mnou... Čo tým chce dokázať...“
Jeho
sila, práve teraz prudká a neovládateľná sa začínala meniť na hnev,
ktorého sa bála.
„To
je v poriadku, majster, len nám chce pomôcť nič viac...“ nepovedala mu o možnosti
ich rozdelenia.
Pochybovala,
že na to niekedy dozrie ten správny čas.
„Opäť
sa postavili proti nám... opäť to urobili...“ prechádzal sa po ich triede, jeho
sila akoby všetko ostatné dostávala z cesty, nebolo možné sa k nemu ani
len priblížiť.
„Takže
aj tebe povedal, že by možno bolo lepšie, keby si nebola mojou padawankou...“
Tie
slová boleli, vyslovené takto, boli ako jeden z tých nebezpečných úderov.
Zachvela
sa.
„Áno,
zmienil sa mi o tom. Aký máte na to názor vy?“ bola to nebezpečná otázka,
jedna z tých, ktoré vedú do pekla a k bolesti. Jedna z tých,
ktoré spojenie medzi nimi práve teraz rozhádzalo a ju naplnilo strachom.
Obráti
sa k nej, jeho pohľad aspoň čiastočne zmiernený jej strachom, bol čiastočne
pozbavený temnoty.
Dotkol
sa jej rúk, cítila pulzovanie sily, pomalé upokojujúce, no zároveň aj mala
možnosť dotknúť sa toho spojenia medzi nimi, iného, nie takého, aké očakávala
od ich vzťahu, no silného, silnejšieho než oni sami, no zároveň akoby
predurčeného k utrpeniu.
„Nedovolím,
aby nás rozdelili... Nie som ochotný ani len pripustiť tú možnosť...“
Uľavilo
sa jej, tá vlna pokoja a bezpečia, akoby potlačila všetko ostatné a ona
ešte chvíľu skúmala ich spojene, testovala jeho silu a opäť pracovala so
svojím strachom.
„Ani
ja, majster, nedokážem to...“ ignorovala aj pulzovanie tajomstva, ktoré bolo
blízko, priveľmi na to, aby to bolo bezpečné, preto sa pomaly odtiahla.
Prerušila kontakt a sadla si na jedno z tých vyvýšených miest.
No
nesmeli urobiť nič iné, boli sledovaní, cítila to, z toho majstrovho pohľadu, že práve toto
miesto nie je vhodné na akýkoľvek kontakt, netypický pre majstra a padawnaku,
ale túžila po ňom, viac než kedykoľvek predtým si priala byť v jeho náručí
a na všetko ostatné zabudnúť.
Bolo
jej dovolené len cítiť to spojenie medzi nimi.
„No oni zrejme opäť niečo cítia, niečo čo
nedokážeme zakryť, čo budeme robiť, Anakin?“
„Neznepokojuj
sa tým, postarám sa o to...“ prisľúbil jej a ona nepochybovala o tom,že
to skutočne aj urobí.
„Budeme
pokračovať v lekcii?“
„Nie,
dnes už nie, musím si niečo zariadiť...“
„Ako
si želáte, majster, nech vás sprevádza sila...“ popriala mu viac-menej
spokojne.
„Nech
sila sprevádza aj teba...“ odpovedal jej
na pozdrav.
Aj
tak sa už zdržala dosť dlho a stále ešte nemala možnosť dostať sa k Agápe.
Keďže majster si ju k sebe zavolal hneď po stretnutí s Yodom a nebolo
možné ho odmietnuť.
***
Po
návrate na internát Agápe už nebola v posteli. Sedela pri stole so Šestkou
s plným pohárom vychladnutého čaju vedľa seba, čo neveštilo nič dobré,
keďže si nevzala ani druhú šálku pre ďalšiu zo svojich hláv.
„Prepáč,
ja nemohla som prísť skôr... Si v poriadku?“ Theia pohladila tancujúcu
Šestku po hlave a sadla si k svojej kamarátke.
Upreli
sa na ňu štyri páry červených a dosť opuchnutých očí. A ona akoby v jej
pohľade videla seba, to čo by sa mohlo stať, keby...
„Budem
musieť opustiť rád...“ povedala Agápe, tie slová, ktoré od nej samej nikdy
neočakávala.
Mala
pocit, akoby ju niekto oblial horúcou vodou.
„Prečo?
Čo sa vlastne stalo?“
„Nemôžem
o tom hovoriť, zakázali mi to, rada už rozhodla ja... budem musieť odísť ...
ešte dnes...“ hlas sa jej zachvel.
„Kedy
ti to oznámili?“
„Predtým
než si šla ty za majstrom Yodom, som ja stála pred radou, všetko sa to zbehlo
tak rýchlo... ja... už by som tu ani nemala byť, ale...“
„Agápe
musíš mi povedať, čo sa vlastne stalo... Snáď s tým nemá niečo spoločné
Ivor...“
„Nie,
Ivor...“ smutne pokrútila jednou zo svojich hláv. „Medzi nami sa nikdy nič
nestalo, aspoň nič také čo by skutočne...“
„Pôjdem
sa s nimi pozhovárať, nemôžu predsa len tak...“
„Prijala
som to, prijala som tú možnosť odísť radšej so cťou, než dovoliť, aby niekto
zistil...“
„Čakáš
dieťa, ale za to predsa...“ Theia len hádala, nevedela si predstaviť, čo iné by
mohlo...
„Nie,
nie... to by bolo ešte dobré, je to omnoho horšie... mohlo by mi hroziť
obvinenie zo zrady... ja... už by som tu vlastne ani nemala byť....“ opakovala
stále ešte dosť zarazene.
„Bol
tam aj môj majster, bol na zasadaní rady....“
„Áno,
bol tam... a aj ona sa zhodol s ostatnými na tom, že je to jediná
vhodná ponuka, ktorú môžem prijať na to, aby sa všetko vyriešilo mimo
republikových zložiek...“
Theia
tomu nemohla uveriť, ona sama ho bránila pred majstrom Yodom, no on nebol
schopný povedať niečo na obranu takého skvelého dievčaťa, akým bola Agápe.
***
„Je
mi to veľmi ľúto, Theia, no rada si za svojim rozhodnutím bude stáť... tentoraz
sme skutočne nemohli urobiť viac...“ vyhlásil Obi-Wan Kennobi. A bolo viac
než očividné že sa mu to nehovorí vôbec ľahko.
„Obvinenie
zo zrady, je to predsa Agápe, ona by nikdy...“
„Mrzí ma to, no budem ťa musieť požiadať, aby
si sa vrátila späť na internát, pokiaľ nemáš dnes žiadne hodiny...“
„Generál
Kennobi...“ pokúsila sa o to ešte raz a snažila sa nenechať sa
ovládnuť hnevom, no bolo to ťažké, ťažšie než kedykoľvek predtým.
No
on len pokrútil hlavou a nechal ju tam stáť pred tými dverami. Rada ju už
dnes neprijala.
Táto
vec mala byť považovaná za uzavretú a jej neostávalo nič iné len vyrovnať
sa s tým.
Zrušila
aj stretnutie s Kananom obávala sa, že by práve teraz nebola tou najlepšou
spoločníčkou a po návrate na internát, keď bola tá druhá posteľ zrazu
prázdna a všetky veci Agápe boli preč, neubránila sa slzám, ešte nikdy tak
neplakala, ako práve teraz, plač otriasol ňou samou a nemohlo ju utešiť
ani pípanie šestky, ani dotyk jej robotického ramena na svojom chrbte.
A on
si len tak odišiel, vedel, čo sa stane, vedel ako sa bude cítiť, no nebol tu
pre ňu.
Teraz
preňho už nebola dôležitá ani ona ani jej bolesť. Zrejme sa unáhlila, keď si
myslela, že sa skutočne naňho môže spoľahnúť, no on pred jej bolesťou ušiel,
stiahol sa, aby jej nemusel čeliť, nevedela či mu to dokáže odpustiť, netušila,
či bude niečo silnejšie než jej hnev.
***
Neprišla
na vyučovanie, nereagovala na správy, ani od rodiny, ani od priateľov. Všetko
jednoducho vypla. Nevzala si so sebou ani Šestku a šla mimo chrámu, bez
dovolenia, bez toho, aby jej majster vôbec tušil kde sa nachádza a zrejme by
ho to ani len nezaujímalo.
No
vzala si svoje meče, obe, už ich mala po ruke a odmietla sa ich vzdať, aj
keď ich prítomnosť maskovala tým novým typom nenápadného odevu, ktorý jej to
umožňoval.
Bola
len vonku, len šla stále dopredu a dopredu, bez oddychu, bez zastavenia,
bez možnosti uniknúť sebe samej.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola
