Petrike
Netušil, prečo vlastne súhlasil s tým, aby sa mohla stretnúť so svojimi rodičmi a sestrou. Neplánoval to, no keď sa priblížili k miestu, kde žili, jeho manželka zrazu bola smutná a znepokojená, nedokázala to zakryť ani pred ním, aj keď sa bála, že by im mohol ublížiť, jej city nad ňou zvíťazili. Tak sa s tým zmieril, tak ako sa ona zmierila s menej príjemnými aspektmi jeho osobnosti. A dovolil jej, aby sa u nich zastavila, Ambru si však nechal pri sebe, nezvládol by, keby sa ktokoľvek z nich priblížil k jeho dcére. Svoju líniu chcel ochrániť pred vplyvom istých osôb.
A zrejme počas toho čakania na ňu, vyzeral opäť neodolateľne, aj keď to nemal v úmysle, no prišili za ním dve mladé mukelky. Nepochybne nerozvážne, natoľko, až by ich takmer ľutoval, keby bol niečoho takého schopný. Takto ich dokázal len zhodnotiť ako pomerne ľahko získané obete, tá plavovlasá mu dokonca pripomenula otcovu priateľku Ceciliu, s ktorou sa stretol na cintoríne a povedzme, že to bolo stretnutie, pre ňu posledné, ak mal byť úprimný, keďže jej krása nestačila na to, aby jej odpustil to, že ju otec uprednostnil pred nimi. Červenovláska si zas bola sebou priveľmi istá, voči tomu nemal pochopenie rovnako ako voči jej podobnosti s ňou.
„To je ale rozkošné dievčatko...“ pochválila tá podľa jeho názoru mladšia svetlovláska, Ambru.
„Vaša dcéra?“ zaujímala sa staršia.
„Isteže...“ odvetil Tom chladne, vskutku zvažoval aj tú možnosť, že by mohol zviditeľniť Nagini, pred ktorou jednoduchým kúzlom chránil svet. Predpokladal, že by to stačilo na to, aby sa dali na ústup. Ak by sa rozhodol mať lepšiu náladu a nezabi ťich.
To, čo povedala jeho dcéra ho však pobavilo natoľko, že bol ochotný ešte istý čas znášať ich spoločnosť.
„Nagini bude papať, už...“
„Možno, áno...“ odvetil takmer potešene, pohladil Ambru po vlasoch.
Nechala všetko tak, aby sa vrátila späť do jeho náručia, aspoň na určitý čas.
„Takže vy tadiaľto len prechádzate, však nie ste odtiaľto...“ pokúšala sa svetlovlasá pokračovať v rozhovore, keď sa Ambra opäť vrátila k hre s pestrofarebnou loptou.
Zarazila sa však, keď sa pri nej znenazdajky objavila Myrtla. Čo bolo zrejme jej jediné šťastie, lebo jemu samému už pomaly začínala dochádzať trpezlivosť.
