Na temnej strane sily 1. kapitola 3. časť (záver kapitoly)

Skywalker na ňu tak zvláštne hľadel, akoby sa ho dotklo toho, že hovorila o svojom majstrovi. Vedela, že spolu nevychádzajú veľmi dobre, na tom však nemohla  a ani nechcela nič meniť.
„Potrebujem isté informácie, ktoré mi môžeš poskytnúť len ty, alebo majster Káin, musím nájsť klonovača, ktorého činnosti ste ty a tvoj majster obhájili, no z morálnych dôvodov bolo miesto jeho pobytu vymazané z databáz. Viem, že tvoj majster by mi tú informáciu odovzdal len veľmi nerád a povedzme, že práve teraz aj tak nie je v dosahu, tak som dúfal, že ty to pre mňa budeš môcť urobiť... Môžeme za ním dokonca ísť aj spolu, stretneme sa niekde na pol ceste...“
„Áno, chápem teda, je to klonovač Erst, dám vám údaje, ktoré potrebujete, no nemôžem vás sprevádzať, generál Skywalker... Mrzí ma to, pane, no iným spôsobom vám pomôcť nedokážem...“ ukázala mu to miesto, vo svojej mysli ho videla veľmi jasne, poznala tú sústavu aj planétu, aj presné miesto, kde bude možné dostať sa na tú základňu, no bola to skutočne špeciálna záležitosť. Erst sa zaoberal ľudskou rekonštrukciou, v podstate zachraňoval životy, aj keď spôsobom, ktorý rada nepovažovala za celkom čistý. No nemala v úmysle tam so Skywalkerom ísť osobne, nemala  z toho dobrý pocit, kdesi za hranicou tej blokády, ktorú si vytvoril, bolo varovanie, že sa nesmie vzdialiť od svojich plánov, že dôležitý pre ňu teraz môže byť len Ezra.
„Ale ja by som si veľmi prial, aby si bola so mnou... počul som, že ten proces je veľmi bolestivý a žiada si veľa času, bol by som omnoho pokojnejší, keby si mi robila spoločnosť... to ja potrebujem tú pomoc, Theia, počas jednej misie na Mustafare, som bol vážne zranený a povedzme, že potrebujem viac než len bežnú starostlivosť...“
„Generál Skywalker, skutočne ma veľmi mrzí, že sa vám to stalo...“ predpokladala teda, že táto jeho podoba je len snová projekcia, no to musel byť skutočne veľmi silný, taký ako to o ňom hovorili, keď dokázal úspešne potlačiť to, kým práve teraz je a ukázať jej len... Táto technika bola okrem toho málo využívaná, kvôli narušeniu súkromia a nutnosti použitia pre obyčajných Jediov dosť veľkého tlaku sily. „No skutočne neviem, akoby som práve ja prispela k vášmu uzdraveniu, mám isté... nemôžem práve teraz... urobiť nič iné len to, čo som...“
„Potrebujem ťa, Theia, už si preč príliš dlho, potrebujem ti vysvetliť...“
Pustila sa jeho rúk, odstúpila od neho, keď pocítila na vlastnej koži jeho hnev.
Príjemná podoba bola preč a pred ňou stála temná postava v čiernom obleku, pripomínajúcom skôr neživú bytosť, než človeka.
Chcela ujsť, prebudiť sa, len Ezra bol jej život, len jemu mohla veriť.
Skywalker bol zdá sa, iný než čakala. A možno to ani nebol on, možno sa ju len snažili oklamať.
„Okamžite mi povieš, kde si, Theia... urobíš to!“ žiadal ju spôsobom, akým by to urobil Sith, tlačil na jej myseľ, aby to urobila.
„Nie!“
Vzoprela sa tomu tlaku, cítila Ezrov nepokoj, a takisto počula aj zvuky prichádzajúce z toho sveta, kde by mala byť v bezpečí pred.
Sithským lordom. Už nepochybovala o tom, koho to má pred sebou.
No nemohla uniknúť, postupne priťahoval jej myseľ, začínalo ju bolieť to, ako sa snažil ju prinútiť, aby mu poskytla...
„Nie ste Skywalker... Tak kto ste... Kto vlastne ste?“ snažila sa odpútať jeho pozornosť, kým... potrebovala ešte čas, aby sa mohla prebudiť, aby dokázala.
Už aj tak mu pomohla, čo ak kvôli nej ublížia tomu klonovačovi, je dôležitý, hlavne pre ňu, Gwainovi raz veľmi pomohol, keď takmer prišiel o istú dôležitú časť... bez jeho pomoci by nikdy nebol taký ako predtým, nechcela, aby ho dostala temná strana.
„Som Darth Vader, ty to meno poznáš, vieš kto som...“
To meno bolo ako oživenie strachu, ako temnota, ktorej sa odmietala vzdať.
„Ste sitský lord, to som mala cítiť už od začiatku... vy ste...“
Prebudila sa.
Šestka jej k tomu dopomohla, lebo bezpochyby o to javila záujem.
Našla sa pod ležadlom, no našťastie tam dlážka nebola veľmi tvrdá a ona bola zvyknutá padať. Hlava ju bolela, akoby bol skutočne v nej, niekto veľmi silný, niekto ovládaný temnou stránkou sily.
Uľavilo sa jej, že mu nepovedala, kde sa nachádza, no bude musieť varovať, bude musieť ...
Darth Vader, to je bezpochyby nepriateľ, na ktorého by si mala dávať pozor.
„Poď Šestka, hneď odchádzame...“ rýchlo vstala vzala svoj batoh a bežala späť k lodi.
Ako dlho bol vlastne v jej mysli? Čo všetko videl, skôr než...
Naozaj mu nič neprezradila o svojej polohe, alebo práve naopak on...
Svet sa s ňou triasol, no neprestala utekať, trochu sa upokojila, keď sa dotkla jedného zo svojich svetelných mečov, to je jej pomohlo zbaviť sa paniky, spojenej s jeho dotykom.

***

„Šestka, kontroluj riadenie, ja zdá sa, že poriadne nevidím...“ nevedela prečo tak veľmi začala plakať, keď sa dostali do bezpečnej vzdialenosti, prečo keď nastavila autopilota bola zrazu taká slabá a bezmocná.
Súhlasné zapípanie so strany Šestky ju prinútilo dotknúť sa Ezru, skontrolovať či sa niečo nedeje so silou, okolo neho, no nič nepostrehla, nič hrozné, len zrazu na ňu opäť všetko padalo.
Chcela svojho majstra, chcela by jej poradil, aby ju podporil, aby jej povedal, ktorou cestou má ísť, aby nestratila ten správny smer.
Cítila sa presne ako na začiatku, keď stála pred radou, keď  nevedeli čo s ňou a upokojila sa, až vtedy, keď majster Káin zariadil, aby šla k nemu.
Aj teraz by potrebovala cítiť blízkosť jeho pohľadu, no z nejakého pre ňu neznámeho dôvodu, bola kdesi za barikádou myšlienka, že on už nie je Jedi, že ho do toho nemôže zatiahnuť bez toho, aby úplne nestratila aj jeho.
Sústredila sa, aspoň sa o to snažila počúvať len upokojujúce plynutie sily.
Oslobodiť sa od pocitov, ktoré našla v ňom a vydesili ju viac než jej vlastné obavy.
No možno neklamal v jednej veci, možno Skywalker naozaj... ale to by znamenalo, že... Musela trochu pootvoriť bariéru, aby zistila, čo bude nutné urobiť.  Nemohla sa rozhodnúť bez istých bezpochyby dôležitých detailov.
Ten Sitský lord je veľmi silný, bezpochyby ju zabije, ak sa proti nemu postaví sama... no čo ak rád, čo ak jej nikto nebude môcť pomôcť, lebo rád je už možno navždy preč.

***

Súčasnosť

Spomínala si veľmi presne na to, ako vtedy zvažovala všetky svoje možnosti.
Myslela na to, keď ju obklopovala tma, keď bola pripútaná k posteli a cítila ako ju obklopuje iný druh sily, tak veľmi vzdialený od svetla, ktorému predtým dôverne rozumela a utiekala  sa k nemu.
No Ezra bol stále tu, pohol sa, keď sa sústredila, mohla cítiť tlkot jeho srdca, prvé záchvevy toho, že raz bude samostatnou bytosťou. Prvý raz ho mohla skutočne milovať ako jeho matka a predstavovať si, aké to bude, keď ho vezme do náručia a spoločne možno zistia čo znamená ten nový druh dráždivej sily, ktorý je tak blízko nej a nemôže sa jej zbaviť.
Dali jej výživu,  nevedela prečo, no prinavrátilo jej to stratené sily a pomohlo jej synovi, aby sa cítil lepšie, vedela, že v poslednom čase jedla dosť málo a vôbec nie také veci, ktoré by mala, aby on prospieval, vedela, že fungovala v núdzovom režime a on si to odnášal, no všetko ostatné bolo temnou dierou, až do okamihu súboja so sithským lordom. A bol to práve tlak jeho sily, ktorý ju opäť znepokojil. Poznala ho predtým než sa zmenil, akoby jej bol blízky a zároveň bol zdrojom bolesti, ktorú si nepriala už nikdy cítiť.
„Povedali mi, že si sa o seba veľmi nestarala, že si bola takmer na hrane... svojich možnosti...“
„Prečo vás to zaujíma, to predsa nie je vaša starosť...“ vedela, že má pravdu, no nemienila dovoliť, aby opäť ovládol jej myseľ, aby v nej prebudil výčitky, s ktorými si už aj tak nedokázala poriadne poradiť. „Ja sa o svojho syna postarám, nikdy ho nedám temnej strane sily... Nech urobíte čokoľvek nedovolím, aby bol jej hračkou... “
Pocítila dotyk jeho ruky na svojej tvári. Odtiahla sa, tak prudko až sa jej takmer zatočila hlava a len do takej miery, ako jej to dovoľovali jej putá.
„Zaujíma ma to, z jediného prostého dôvodu, Theia... Je to náš syn Theia...“
Pokrútila hlavou, no dosť opatrne, aby sa jej hlava opäť nezakrútila.
„Nie, nikdy by som... vy nie ste...“
„Povedal som ti predsa, čo sa stalo Anakinovi Skywalkerovi, odlož už tú bariéru, nie je potrebná... Neschovávaj sa viac za ňu... už si mi predsa dokázala, že máš odvahu... tak sa teraz nesnaž vziať svoje slová späť...“
„Nebudem vás počúvať, chcete ma oklamať, povedali ste, že je mŕtvy... Vy sám ste mi to povedali... “ prudko zalomcovala svojimi putami, akoby sa ich pokúšala zbaviť.
Dotkol sa jej ramien a nemilosrdne ju zatlačil späť. „Ublížiš si, sebe aj nášmu synovi, na to nezabúdaj... To ti nedovolím...“
Dívala sa naňho, na tú chladnú bytosť, ktorá nemohla predsa byť, jej bývalým majstrom aj keď... nebola s ním spokojná a zrejme ani on ju nedokázal učiť, no nebol Sith, nebol ... nepriateľom rádu a všetkého čomu verila. Nazrela späť na začiatok bariéry, opäť videla Padmé padnúť, videla ho bojovať s Kenobim a potom... opäť videla svoj útek, aj keď práve tie spomienky chcela potlačiť, a to miesto kde sa zrejme nachádzali, zrejme chcela vskutku zachrániť klonovača a...
„Si Anakin, ty si naozaj Anakin... ale prečo, Obi-Wan... on predsa...“
„Vyzerám teraz takto, poznačila ma láva na Mustafare, spadol som počas súboja s Kenobim, on vyhral a vzal mi všetko... Jeho meno už nikdy viac nevyslovíš... no tým to neskončilo, zabijem ho pri prvej možnej príležitosti... nikde na svete sa predo mnou neschová... Nebude to už dlho trvať, tvoj klonovač mi vráti späť všetko, čo som stratil... A spoločne toho získame ešte omnoho viac, do istej miery ti vrátim Anakina, no nezabúdaj, že Vader je silnejší, že on vždy bude mať prevahu... Bude to tajomstvo medzi nami, Skywalkerova povesť nech ostane nepoznačená... kým Vader bude tým, kto spoznal temnú stranu sily a získal všetku moc, ktorú mu môže poskytnúť.“
Pochopila, že nemá žiadnu nádej, dostala sa na temnú stranu sily spolu so svojím majstrom, rád je zničený... No bála sa teraz hlavne toho... „Čo urobíte s nami? Teraz, keď Padmé... ona predsa... jej deti predsa...“
„Padmé je mŕtva...  zomrela pri pôrode tak ako v mojich snoch... Ty sa tým však vôbec nezaoberaj, musíš oddychovať a starať sa len o to, aby bol náš syn v poriadku, to jediné by ťa malo zaujímať... O to ostatné sa postarám ja sám... Ak sa budeš správať rozumne, nebudú nutné žiadne ďalšie bezpečnostné opatrenia ani putá...“
„Nemôžem vám veriť, to čo ste urobili, všetky tie strašné veci...“
„Nemáš na výber, Theia... Budeš sa musieť zmieriť s tým, že tvoje miesto je po mojom boku...“
„To by ste mi povedali aj keby Padmé bola...“ nebude jej náhradou, nestojí o to byť za ňu považovaná. „Ľúbili ste ju, keď som vás videla spolu tak som to pochopila... mňa ste len využili, keď...“
Zabránil jej hovoriť, jej ústa sa pohybovali no nevychádzal z nich žiadny hlas.
„Zakazujem ti o nej hovoriť. Nie som na to pripravený a zrejme ani ty nie. Dám ti dostatok času, aby si prehodnotila tón s akým sa so mnou zhováraš. Nie, som už Skywalker, ty veľmi dobre vieš, čoho som schopný. Dobre si zváž, čo je pre teba najlepšie...“
To jej povedal, skôr než opustil jej izbu, jej väzenie, ktoré nemohla zniesť.