27. 7. 2017

Právo čistej krvi 12.1

Napriek posadnutosti Renom sa mi napokon podarilo pridať aj k tejto poviedke

venujem teda Petrike tento ďalší kúsok, zatiaľ len začiatok kapitoly ...

Ležala vedľa neho.
Dívala sa do jeho očí, držala ho za ruku, keď strácal mágiu, keď sa jeho dočasné jadro pomaly... cítila jeho smútok, ako svoj vlastný, no zároveň aj... Túžila potom, mu opäť ponúknuť svoju mágiu a dúfala, že jej skutočne dovolí, aby sa o tom procese dozvedela viac.
„Ako sa cítiš?“ aj ona mu opäť kládla tú otázku, keď sa opierala o jeho hruď, no on to už nemohol cítiť... no ona aj tak potrebovala jeho blízkosť.
Túžila po nej, nemohla sa zriecť tej možnosti...
„Vyzerá to tak, že moje telo tvoju mágiu prijme... preto sa cítim veľmi dobre...“ to jej povedal, aj keď v tvári mal vpísanú bolesť. „No nikdy som nepovedal, že to bude jednoduchý a príjemný proces, aspoň nie na začiatku... moje telo si postupne musí zvyknúť... teda ak mi dovolíš, aby som... častejšie dostával menšie dávky, vtedy keď to nebude ohrozovať ani teba ani mňa a zároveň sa staral o harmóniu tvojho tela  a mysle...“ potešilo ju, že tú možnosť hýbať sa chce využiť na to, aby bol s ňou, aby spolu... trochu sa ešte červenala, keď myslela na isté veci, ktoré... skrátka bolo to iné než čakala, cítila sa stále akosi inak než predtým... akoby urobila niečo zakázané čo by... no zároveň z toho mala nesmiernu radosť, čo sa stávalo len zriedkavo... Ale povedala mu toho toľko, to že chce s ním ujsť, to že... skrátka... bola pred ním absolútne odhalená a on bol... stále najobávanejším mágom... bol všetkým, čoho by sa mala obávať a predsa...
Pre všetkých by bola šialencom, pre všetkých okrem neho, aj keby... podľahla tej možnosti, že by mohla...
„Pomôžem ti, ak mi... ak sa budeš aj naďalej správať tak rozumne ako doteraz... ak nikomu neublížiš, kým...“
„Nikomu neublížim, kým sa oni nepokúsia ublížiť mne...“ to bol ďalší z jeho sľubov, ktoré nevedela či môže brať vážne alebo len ako istý druh žartu. No on sa nesmial, keď to vyslovil, ona však...
„Vojna nateraz nie je dôležitá, akýkoľvek krok, ktorý by som urobil, by bez podpory, tak či tak smeroval k Potterovmu víťazstvu...“
Nechcela vedieť, čo by sa stalo, keby vyhral, keby si mal vybrať či...
Na to však nechcela myslieť, nateraz sa s nim bude deliť o všetko, spozná ho tak, ako ho zrejme nemal možnosť spoznať nikto iný a tým nemyslela tú záležitosť, ale skôr iné dosiaľ neobjavené aspekty jeho osobnosti.
Nateraz túžila po spánku, po blízkosti a neskôr aj po spoznávaní toho, ako vlastne teraz funguje tá jej nová myseľ.
***
Prezliekla sa do nových šiat. Pripravila všetko tak, aby si mohli chvíľu posedieť vonku v záhrade.
Chcela, aby tento deň brali ako svoj vlastný sviatok, aby si urobili niečo ako piknik.
Aurori dnes mali akési školenie, ostali tu len dvaja, preto bola atmosféra viac uvoľnená a aj ona sama sa cítila omnoho lepšie, to bol rozhodne dôvod na to, aby si užili jeden z tých príjemnejších dní.