Slash od 18 rokov!!!
„Nesmieš sa vzdať. Bojuj s tým pocitom. Všetci ťa veľmi potrebujeme. Priniesli sem kopu darčekov. Mamka a ocko nám dokonca poslali balíček sladkostí,“ pomaly pristúpil k stolu a spod obrovskej kopy všelijakých vecí, vytiahol sladkosti úhľadne poskladané v prútenom košíku. Vytiahol jednu z čokoládových žabiek a pomaly roztrhol obal.
„Ja som to vedel, zase Dumbledore !“ bez záujmu položil kartičku na stôl. Musel si dávať pozor, aby nezavadil o špeciálne upravené pelendrekové prútiky, ktoré vyrobili Fred z Georgom. Netušil na čo presne slúžia, ale bratia mu spomenuli niečo o zmene farieb tváre a vlasov, preto si od nich radšej udržiaval odstup.
Podišiel k Hermione a ponúkol jej žabku. Nedokázal zniesť ten neprítomný pohľad.
„No tak, Harry nepotrebuje vidieť uplakané tváre. Niektoré veci sa skrátka nedajú zmeniť. Život sa nezastaví. Nechcem, aby ti prekĺzol pomedzi prsty. Ja budem vždy stáť pri tebe, nech sa rozhodneš akokoľvek, podporím ťa,“ napriek tomu, že jeho priatelia vôbec nereagovali zhováral sa s nimi. Chcel, aby počuli jeho hlas. Nemienil ich ponechať v takomto stave.
„Dokonca si dostala kvety. Nebola pri nich žiadna kartička, ale to predsa nevadí. Možno máš tajného ctiteľa,“ s náznakom žiarlivosti siahol na vázu s červenými ružami. Ostré tŕne ho odradili od bližšieho skúmania. Takisto prežil ťažké chvíle, o ktorých odmietal hovoriť. Obával sa, že prejde ešte mnoho času, kým sa s tým dokáže vyrovnať. Tie spomienky však ostali uzamknuté v jeho myšlienkach. Nemohol si však dovoliť preukázať slabosť. Vedel, že priatelia potrebujú jeho pomoc za každú cenu.
„Nie, vyhoď ich, prosím ťa,“ zhíkla Hermiona. Pevne ho objala. Na tvári cítil horúce slzy. Vlnité hnedé vlasy ho pošteklili na nose. Po chvíli sa však od neho odtrhla a rýchlo zaliezla pod posteľ. Pohľad na muža, ktorý práve vošiel dnu ju celkom odrovnal.
„VYPADNITE ! “ Ron bez váhania namieril prútik na Luciusa Malfoya. Ruka sa mu triasla od potláčanej túžby zaútočiť. Nedokázal pochopiť, prečo Dumbledore dopustí, aby sa po škole voľne pohybovali smrťožrúti.
„Mne nebudete rozkazovať, Weasley. Neprišiel som sem počúvať vaše citové výlevy,“ zrúkol podráždene. Nenápadne položil na stôl nejaký zabalený predmet. Podarilo sa mu ho zamiešať medzi ostatné darčeky. Ron si to nevšimol, márne sa snažil upokojiť plačúcu Hermionu. Rýchlo ju vzal do náručia, aby si náhodou neublížila. V poslednom čase si sama spôsobovala zranenia.
„Budete musieť pykať za svoje činy ! Dostanem vás do Azkabanu, vy odporné zviera !“ od zlosti jeho tvár nadobúdala červenkastý odtieň. Lucius nenápadne podišiel k Harrymu. Temný pán ho poveril dosť ťažkou úlohou. Vedel, že Harry potrebuje byť s ním, aby mohol byť opäť v poriadku. Dlhé odlúčenie mu ubližovalo. Spôsobila to prísaha, ktorú bol nútený zložiť.
„Naozaj ? To by ste najprv museli dokázať,“ predmet v balíču sa začal pomaly pohybovať. Zelená soška hada uprela svietiace oči na Vyvoleného. Oči temného pána hľadeli na objekt svojich túžob. Harryho telo náhle zmizlo z postele.
„Dieťa je tým najväčším dôkazom. Nebudete to môcť poprieť,“ posmešne odvetil Ron. Netušil, čo sa odohráva za jeho chrbtom.
„V tom prípade vás však opäť musím sklamať Weasley. Vaša priateľka so mnou bola dobrovoľne,“ veľmi ho prekvapila táto správa.
„STE KLAMÁR !“ zavrčal Ron. Začínal strácať trpezlivosť.
„Grangerová, poď ku mne,“ prikázal jej. Chcel získať ešte trochu času, aby mal Temný pán možnosť vziať Pottera zo školských pozemkov.
Hermiona sa opatrne vymanila z Ronovho zovretia. Pomaly podišla k Malfoyovi. Čo to robím ? Nie ! Ron, pomôž mi ! Chcela mu povedať, aby ju zastavil, ale nevládala prehovoriť. Na tele pocítila majetnícke dotyky, ktoré sa jej hnusili. Nedokázala však protestovať. Pochopila, že to spôsobilo nejaké kúzlo, nemohla však proti tomu bojovať.
******************************
„Nikam s tebou nepôjdem,“ protestne zamrmlal Harry. Ledva zakrýval vzrušenie. Temný pán ho práve pritisol k stromu a chvíľu sa s ním spokojne pohrával. Hneď ako sa ich pery stretli, mal pocit, akoby dostal zázračný liek. Prestal pociťovať malátnosť a myseľ mu priam prekypovala rôznymi spomienkami.
„Nemáš na výber. Ak tu ostaneš, čoskoro ťa prevezú do nemocnice. Nebudeš v poriadku, pokiaľ neprestaneš bojovať s prísahou, ktorá nás navždy spája. Podriaď sa tomu, Harry,“ mladý muž mu bez problémov vyhrnul pyžamu. Cítil ako sa trasie. Nie od strachu, skôr to bola snaha brániť sa mágii, ktorú ani Vyvolený nedokázal poraziť.
„Celý svet sa nám podriadi. Naučím ťa veci, o ktorých sa ti ani len nesnívalo,“ zatiahol ho bližšie ku kríkom, aby ich náhodou niekto nezbadal. Nemal záujem prerušovať túto cennú lekciu. Sklonil sa k nemu a bez problémov ho zbavil zvyšku oblečenia. Rýchlo ho zhodil na zem.
„Nestojím o to. Nedopustím, aby si zo mňa urobil svojho otroka,“ pokúsil sa mu utiecť. Temný pán ho však pevne držal. Nemienil už viac čakať. Vlhké ústa sa začali jemne venovať intímnym miestam. Chcel Harryho presvedčiť, že vzťah s ním má aj svoje výhody.
„Prestaň,“ zamrmlal rozčúlene. Z posledných síl ho od seba odtláčal. Rozochvene sebou trhol. Cítil, že to už dlho nevydrží. Keď ho však pustil neubránil sa frustrovanému povzdychu. V hlave mu vládol zmätok. Chcel sa postaviť. Prudký nával bolesti mu však nedovolil premýšľať.
„Vždy, keď tebou budem pohŕdať začneš pociťovať bolesti. Potrebuješ byť so mnou, “ nepriznal sa k tomu, že on takisto pociťoval neznesiteľné stavy plné nočných môr a desivých prízrakov. Takisto trpel, keď nemohol byť v jeho blízkosti. Drsne Harryho pobozkal a donútil ho kráčať, smerom k hranici školských pozemkov. Vyčaroval hustú hmlu, ktorá bránila akejkoľvek možnosti odhalenia. Jeden človek, však vedel o tomto pláne...
„Nie, Tom. Nedovolím ti, aby si ho odtiaľto odviedol,“ z Dumbledorovho prútika vyšlo silné zaklínadlo. Temný pán ledva stihol odsunúť Harryho na bok. Nechcel, aby sa do toho zamiešal. Vyčaroval pred sebou pevnú clonu, ktorá kúzlo odklonila.
„Vy používate čiernu mágiu, Aberforth Dumbledore ?“ od okamihu, keď si prečítal ten list nemohol sa zbaviť pochybností.
