„Remus, čo sa ti stalo ?“ zúfalo odtiahla meravé telo svojho priateľa ďalej od plameňov. Pociťovala hrozný strach, že už nikdy nebude môcť počuť jeho hlas. Bol príliš zoslabnutý a dohryzený. Bránil ju pred vlkolakmi a takisto a prívržencami Temného pána. Počas hromadného útoku smrťožrútov mali za úlohu dostať ľudí z nebezpečnej zóny ohrozenia. Na privátnej ceste vypuklo hotové peklo. Množstvo horiacich domov zakrývalo výhľad na ľudí, ktorý sa snažili uniknúť z dosahu vražedných kliatob. Napriek dvojnásobnej posile nebolo možné smrťožrútov zahnať na ústup. Viacerí členovia rádu boli ťažko zranení. Všade vládol zmätok a panika.
„Nechaj ma tu a uteč, nesmú ťa nájsť,“ zachrčal rozrušene. Nevládal vôbec chodiť. Zaklínadlo mu zlomilo obidve nohy a na hrudníku sa črtali škaredé tržné rany.
„Nenamáhaj sa. Dostanem ťa odtiaľto, aj keby to bola posledná vec, ktorú urobím,“ pokúsila sa ho otiahnuť čo najďalej od horiaceho domu. Pevne držala prútik a svietila si ním na cestu. V nočnej tme prebleskovali svetlá vychádzajúce z prútikov. Zazrela akési dievča odeté v úbore, ktorý zvyčajne nosievali pacienti z Nemocnice Svätého Munga. Prechádzala po ulici celkom pokojne, akoby sa nič nedialo. Nevnímala smrteľné záblesky. V rukách mala masku, ktorú zvyčajne nosili smrťožrúti. Zablúdená kliatba, ktorá vyšla z prútika jedného zo smrťožrútov ju zasiahla do hrude. Telo pomaly dopadlo na zem a ostalo ležať v kríkoch. Bojujúci si nevšimli, že sa jej niečo stalo. Nikto okrem Tonksovej a Lupina to nevidel.
Zazrela dvoch mužov odetých v smrťožrútskych habitoch. Chcela ich zmiasť bezbranným vzhľadom. Zatiahla svojho milovaného hlbšie do kríkov a rýchlo nadobudla podobu toho dievčaťa. Po prvý raz bola pripravená zabíjať. Váhavo zdvihla prútik nad hlavu. Prekvapilo ju, že muži sa vôbec nechystali na ňu zaútočiť. Na ich tvárach sa zjavil náznak úľavy. Pomaly sa k nim približovali ďalší smrťožrúti. Dokonca zazrela aj Temného pána.
„Mal si ju strážiť, Červochvost. Budeš musieť zaplatiť za to, že sa jej podarilo dostať až sem,“ podráždene poznamenal známy hlas. Severus Snape ? Mohla som čakať, že sa zapojí do takéhoto hnusného zločinu. Remus, len nič nevrav, prosím ťa. Vedela, že je zahnaná do kúta. Nemala možnosť ustúpiť ani sa pokúsiť brániť. Nechcela, aby objavili Remusov úkryt.
„No tak, maličká. Odlož ten prútik, mohla by si si ublížiť,“ spevavo zanôtil Červochvost.
Tonksová vzdorovito mlčala. Vedela, že hlas by ju mohol prezradiť. Pokúsila sa cúvnuť, čo najďalej od miesta, kde nechala Remusa. Nevyzeralo to, že by jej chceli ublížiť.
