Slash od 18 rokov!!!
„Áno, Riddle. Som ochotný urobiť čokoľvek, aby si zmizol z tohto sveta,“ zaujal bojové postavenie. Nemienil nechať Temného pána uniknúť. Z prútika vytrysklo mocné zaklínadlo. Červenkastá žiara sa lenivo dotkla štítu. Ostal úplne neporušený.
„To meno nikdy viac nevyslovíte. Avada kedavra,“ bez váhania švihol prútikom. Zelený záblesk sa blížil k obeti. Muž sa sklátil na zem a ostal ležať s doširoka otvorenými očami. Mŕtve ticho zaplavilo celé okolie.
„Takto skončí každý, kto sa pokúsi zasahovať do našich záležitostí. Ako si mohol myslieť, že ma dokáže poraziť ? Mágia nebola nikdy jeho silnou stránkou,“ chladne odvetil Voldemort. Rýchlo zrušil štít a bez štipky súcitu obišiel mŕtveho muža. Pevne schmatol Harryho. Napriek tomu, že bol v šoku začal sa okamžite brániť. Pokúsil sa vytrhnúť z dusivého zovretia bledých prstov.
„Daj tie ruky preč, ty vrah. Chcem ostať v škole ! “ znechutene vyprskol tmavovlasý chlapec. Dúfal, že niekto začuje jeho hlas. Nemienil pristúpiť na jeho hru. Nechcel byť zábavkou, ktorú si vždy vezme, keď na ňu dostane chuť. Pokúsil sa kopnúť ho. Nohy mu však náhle zmeraveli.
Voldemort majetnícky prešiel rukou po obnaženom stehne. Harry si počas toho zmätku nestihol obliecť nohavice. Našťastie mal však dostatok času, aby si navliekol spodné prádlo. Takmer sa prepadol od hanby, keď ho takto nepripraveného a roztúženého prichytil brat rokfortského riaditeľa. Nechápal, prečo sa tí dvaja vymenili.
„Vyženiem ti z hlavy všetok vzdor. Silencio,“ zasyčal Voldemort. Nemienil ho mučiť. Nechcel oberať o sily chlapca, ktorý skôr potreboval láskavú starostlivosť. Vycítil, že je poriadne zoslabnutý. Mohol kedykoľvek opäť skolabovať. V jeho náručí nadobudol trochu stratených síl. Myseľ sa mu zaplnila spomienkami na nepríjemné záchvaty bolesti, ktoré ho prenasledovali...
Hermiona je tehotná. Kvôli mne sa dostala do problémov. Nesmiem mu dovoliť, aby ma opäť oddelil od priateľov. Potrebujú moju pomoc. Prekvapilo ho, keď za jeho chrbtom zaznel silné zasyčanie. Zdesene vypúlil oči, keď si všimol, že na miest mŕtveho tela ostalo len prázdne miesto posiate akýmisi červenými kryštálikmi.
„Ten starý blázon to nejakým spôsobom prežil. Nerozumiem tomu. Bude lepšie, keď odtiaľto okamžite odídeme. Lucius nás neskôr dobehne,“ rýchlo prekročil hranicu školského areálu. Harry sa zúrivo zmietal a pokúšal sa ho udrieť.
Stratil trpezlivosť a vyslal naňho aj znehybňujúce zaklínadlo. Nemienil strácať čas zbytočným naťahovaním. Nechcel ho fyzicky poškodiť. Chcel, aby bol schopný uspokojiť všetky jeho potreby.
„Priprav sa, Harry,“ mrazivo odvetil Voldemort. Pevnejšie ho chytil, aby sa mu náhodou nevyšmykol.
Zelenooký chlapec mal opäť nepríjemný pocit, akoby ho náhle napchali do nejakej úzkej rúrky. Nevládal dýchať. Chcel, aby to skončilo. Premiestňovanie nikdy nepatrilo k jeho obľúbeným činnostiam. Zároveň sa však desil chvíle, keď bude ďaleko od miesta, kde sa cítil bezpečne.
Zjavili sa uprostred nejakej pochmúrne pôsobiacej sály. Hadie ornamenty pokrývali takmer celý strop. Smrťožrúti stáli v pevne zomknutom kruhu. Okamžite obklopili svojho pána. Na tvárach mali natiahnuté masky, kapucne dokonale zakrývali dychtivé tváre.
„Upozorňujem vás, že Potter je len môj. Nikto z vás sa k nemu nesmie priblížiť. Okamžitá smrť čaká každého, kto by sa odvážil siahnuť na tohto chlapca. Dnes v noci vás čaká pár útokov na významné miesta v Londýne, choďte sa pripraviť. Keď sa vráti, Lucius, odkážte mu, že večer sa mu budem venovať,“ červené oči putovali po tvárach uväznených v maskách. Smrťožrúti rýchlo klesli na kolená a patrične sa rozlúčili zo svojim pánom.
„Zruším tie kúzla, ale keď budeš robiť problémy potrestám ťa,“ pomaly zložil Harryho na zem.
Keď sa Harry opäť vládal pohnúť, zdesene sa odsunul, čo najďalej od Voldemorta. Lačný výraz, ktorým si ho prezeral sa mu vôbec nepozdával. Odev, ktorý mal na sebe mu vôbec nepripadal primeraný. Opatrne vstal a urobil pár nesmelých krokov. Temný pán vyčaroval akúsi zábranu, do ktorej vložil prútik. Nikto iný okrem neho nemohol do nej siahnuť. Nechcel, aby mu prútik bránil sústrediť sa len na svojho neposlušného priateľa.
„Všetko čo sme spolu robili sa ti páčilo. To nemôžeš poprieť, Harry. Chcem, aby si so mnou spolupracoval. Dám ti domov, ktorý tak veľmi potrebuješ,“ mienil s ním jednať celkom pokojne. Nechcel mu spôsobovať zbytočný stres.
„Mýliš sa. Nevolil som ti, aby si... Ty si ma začaroval, nechcel som to...“ zdesene bľabotal Harry.
„Dokážem ti, že nepotrebujem mágiu, aby som v tebe vzbudil záujem,“ bez akýchkoľvek okolkov ho donútil ľahnúť si na huňatý koberec, ktorý pokrýval dosť veľkú plochu pri kozube. Vedel, že by mal dopriať čas, aby si zvykol na novú situáciu. Nemohol však potlačiť túžbu po tom mladom tele. Nevadilo mu, že Harry poriadne vystrája a kričí. Ani to, že ho začal nazývať nie príliš lichotivými menami. Mienil dokončiť to, čo v Rokforte začal. Jazykom vnikol do Harryho úst donútil ho odpovedať na čoraz naliehavejšie bozky. Mávnutím prútika ich zbavil nepotrebného oblečenia.
„Chcem, aby si sa mi venoval a nemienim to viac opakovať. Uvidíš, že sa ti to nakoniec zapáči.“
„Nie, to neurobím,“ zachrapčal Harry. Zúrivo zaboril nechty do bledého chrbta. Musel uznať, že mladý Voldemort je neskutočne príťažlivý. Napriek tomu mu nemienil vyhovieť.
„Robíš veľkú chybu,“ zašepkal rozčúlene. Nie nepovažoval za vhodnú odpoveď.
„Ty sa mýliš, keď si myslíš, že ma ovládneš,“ pridusene odvrkol
