Do 18 rokov neprístupné!!!
Napriek tomu vnímala pohyb penisu vo vnútri svojho tela. Pridusený vzlyk sa vydral zo zmeravených úst. Pociťovala na sebe váhu pánovho tela. Vnímala jeho dych a bozky, ktoré sa jej vôbec nepáčili. Spôsob, akým na ňu siahal, považovala za dosť barbarský. Nenachádzala v ňom ani náznak akejkoľvek nehy. Šokovane hľadela na človeka, ktorý mal v sebe tak málo ľudskosti. Pripomínal oživenú sochu, chladnú a studenú ako ľad.
Chcela mu spôsobiť rovnakú bolesť, akú on spôsoboval jej, ale nebola si istá, či vôbec dokáže niečo pocítiť. Nemienila s ním spolupracovať. Len meravo ležala na mieste a nesnažila sa vôbec pohnúť. Myseľ zamerala na spomienky, ktoré jej dodávali silu.
„Takto teda nie, nemysli si, že ma budeš ignorovať. Poznám všetkých tvojich priateľov, dokonca aj Remusa, viem, že ho odviedli do nemocnice, mám tam svojich ľudí a môžu ho zabiť, ak si to budem priať,“ pohŕdavo zasyčal Voldemort. Červené oči nadobudli obzvlášť desivý odtieň. Rozhodne sa mu nepáčilo mať v posteli takmer nehybnú bábiku.
Nepocítil takmer žiadnu rozkoš, mal pocit, akoby sa ani vôbec nemilovali. Nespokojne z nej vykĺzol. Chcel, aby to vyzeralo úplne inak a bol ochotný zlomiť jej odpor za každú cenu, aj keby sa mal uchýliť k mučeniu. Poznal však aj jednoduchšie spôsoby, nechcel, aby bola priveľmi unavená. Bol zvyknutý si užívať všetky radosti života.
„Ste netvor,“ podráždene vyhŕkla mladá žena. Vedela, že by bol schopný to urobiť. Nechcela, aby niekto ublížil jedinému mužovi, ktorého milovala. Už dlhšiu dobu mali všetci podozrenia, že úmrtia v nemocnici sú nejakým spôsobom spojené zo smrťožrútmi. Ona to vedela a bolo jej jasné, aký osud by čakal Remusa.
Znechutene sa k nemu pritisla. Perami začala objavovať zákutia jeho tela. Pomaly sa presunula k penisu. Jemne ho oblizla a venovala tomu miestu pár nežných bozkov.
Opatrne ho vzala do úst, dráždila ho, jemne sala a pritom myslela, na iného muža. Cítila ako sa v ňom opäť prebúdza vzrušenie. Predstavovala si, že je s tým, ktorého naozaj milovala. Na tele cítila dotyky, ktoré v nej začali vyvolávať príjemné pocity.
Prestala sa mu venovať, keď pocítila, že sa mu to páči a blíži sa vyvrcholenie. Nechcela, aby musela niečo z toho prehltnúť. Temný pán vyriekol akési nezrozumiteľné slová v parselčine, zúrivo ju obrátil späť na chrbát.
„Ty malá potvora,“ chcel ju potrestať, kvôli tomu, že mu opäť odoprela rozkoš, ale ona ho pevne objala, dovolila mu, pobozkať ju. Pootvorila ústa, aby bozk mohol patrične prehĺbiť. Pomaly roztiahla nohy, jeho penis do nej napokon veľmi ochotne prenikol...
Srdce a telo túžilo po iných dotykoch... Myslela na muža, ktorý bol ochotný obetovať čokoľvek, len aby bola šťastná. Dokonca odmietal jej návrhy kvôli obavám týkajúcim sa jeho choroby. Pár sĺz stieklo po bledých lícach. Odmietala príjemné pocity, ktoré pohlcovali akékoľvek výčitky svedomia.
Tentoraz však poriadne spolupracovala a pán bol s ňou spokojný. Dráždil jej bradavky, bozkával ju živočíšnym spôsobom, ktorý u oberal o zdravý rozum. Zmietala sa medzi odporom a túžbou po ďalších zážitkoch. Keď sa od seba konečne odtrhli naplno si uvedomila desivú realitu.
„Ja...čo ak budem tehotná?“ nervózne sebou trhla.
Napriek tomu vnímala pohyb penisu vo vnútri svojho tela. Pridusený vzlyk sa vydral zo zmeravených úst. Pociťovala na sebe váhu pánovho tela. Vnímala jeho dych a bozky, ktoré sa jej vôbec nepáčili. Spôsob, akým na ňu siahal, považovala za dosť barbarský. Nenachádzala v ňom ani náznak akejkoľvek nehy. Šokovane hľadela na človeka, ktorý mal v sebe tak málo ľudskosti. Pripomínal oživenú sochu, chladnú a studenú ako ľad.
Chcela mu spôsobiť rovnakú bolesť, akú on spôsoboval jej, ale nebola si istá, či vôbec dokáže niečo pocítiť. Nemienila s ním spolupracovať. Len meravo ležala na mieste a nesnažila sa vôbec pohnúť. Myseľ zamerala na spomienky, ktoré jej dodávali silu.
„Takto teda nie, nemysli si, že ma budeš ignorovať. Poznám všetkých tvojich priateľov, dokonca aj Remusa, viem, že ho odviedli do nemocnice, mám tam svojich ľudí a môžu ho zabiť, ak si to budem priať,“ pohŕdavo zasyčal Voldemort. Červené oči nadobudli obzvlášť desivý odtieň. Rozhodne sa mu nepáčilo mať v posteli takmer nehybnú bábiku.
Nepocítil takmer žiadnu rozkoš, mal pocit, akoby sa ani vôbec nemilovali. Nespokojne z nej vykĺzol. Chcel, aby to vyzeralo úplne inak a bol ochotný zlomiť jej odpor za každú cenu, aj keby sa mal uchýliť k mučeniu. Poznal však aj jednoduchšie spôsoby, nechcel, aby bola priveľmi unavená. Bol zvyknutý si užívať všetky radosti života.
„Ste netvor,“ podráždene vyhŕkla mladá žena. Vedela, že by bol schopný to urobiť. Nechcela, aby niekto ublížil jedinému mužovi, ktorého milovala. Už dlhšiu dobu mali všetci podozrenia, že úmrtia v nemocnici sú nejakým spôsobom spojené zo smrťožrútmi. Ona to vedela a bolo jej jasné, aký osud by čakal Remusa.
Znechutene sa k nemu pritisla. Perami začala objavovať zákutia jeho tela. Pomaly sa presunula k penisu. Jemne ho oblizla a venovala tomu miestu pár nežných bozkov.
Opatrne ho vzala do úst, dráždila ho, jemne sala a pritom myslela, na iného muža. Cítila ako sa v ňom opäť prebúdza vzrušenie. Predstavovala si, že je s tým, ktorého naozaj milovala. Na tele cítila dotyky, ktoré v nej začali vyvolávať príjemné pocity.
Prestala sa mu venovať, keď pocítila, že sa mu to páči a blíži sa vyvrcholenie. Nechcela, aby musela niečo z toho prehltnúť. Temný pán vyriekol akési nezrozumiteľné slová v parselčine, zúrivo ju obrátil späť na chrbát.
„Ty malá potvora,“ chcel ju potrestať, kvôli tomu, že mu opäť odoprela rozkoš, ale ona ho pevne objala, dovolila mu, pobozkať ju. Pootvorila ústa, aby bozk mohol patrične prehĺbiť. Pomaly roztiahla nohy, jeho penis do nej napokon veľmi ochotne prenikol...
Srdce a telo túžilo po iných dotykoch... Myslela na muža, ktorý bol ochotný obetovať čokoľvek, len aby bola šťastná. Dokonca odmietal jej návrhy kvôli obavám týkajúcim sa jeho choroby. Pár sĺz stieklo po bledých lícach. Odmietala príjemné pocity, ktoré pohlcovali akékoľvek výčitky svedomia.
Tentoraz však poriadne spolupracovala a pán bol s ňou spokojný. Dráždil jej bradavky, bozkával ju živočíšnym spôsobom, ktorý u oberal o zdravý rozum. Zmietala sa medzi odporom a túžbou po ďalších zážitkoch. Keď sa od seba konečne odtrhli naplno si uvedomila desivú realitu.
„Ja...čo ak budem tehotná?“ nervózne sebou trhla.
„Nie som si istý, či v tomto stave dokážem mať deti. Ak by sa to náhodou stalo, nebude mi to prekážať,“ unavene odvetil temný pán. Vyslovil akési neznáme kúzlo. Zrejme na svoju ochranu, keby sa náhodou rozhodla zabiť ho v spánku. Obrátil sa na druhý bok a o pár minút spokojne zaspal.
„Čo som to urobila?“ zdesene si pritisla kolená k telu. Cítila sa hrozne, akoby práve urobila tú najhoršiu chybu vo svojom živote. Chcela vyjsť z postele, ale nemohla to urobiť. Niečo jej v tom bránilo.
Do miestnosti vstúpil muž s dlhšími vlasmi a mierne zakriveným nosom. Mal doniesť nejaké elixíry svojmu pánovi. Potreboval ich, aby si zachoval dobrú kondíciu, ale mali dosť veľa nežiaducich účinkov. Vôbec nezávidel ľuďom, ktorí s ním museli tráviť celé dni.
„Severus, prosím ťa, pomôž mi dostať sa odtiaľto!“
